Dva dôvo­dy, pre­čo by aj váš star­tup mohol využiť neja­kú tú exter­nú inves­tí­ciu

Michal Tomek / 13. apríla 2014 / Lifehacking

Moja spo­loč­nosť už zará­ba, načo by mi bola neja­ká inves­tí­cia?” Počas celých tých rokov, čo pra­cu­jem v Cre­do Ven­tu­res, som sa stre­tol s kopou star­tu­pov, kto­ré sa ma pýta­li nie­čo na štýl: to naj­hor­šie už máme za sebou, pre­čo by sme mali chcieť neja­kú inves­tí­ciu?

Sku­toč­ne rešpek­tu­jem kaž­dé­ho zakla­da­te­ľa, kto­rý pozná všet­ky pre a pro­ti spo­je­né s pri­ja­tím inves­tí­cie zvon­ku a roz­hod­ne sa do toho neísť a zostať sebes­tač­ný. Je to vec život­né­ho štý­lu. Vši­mol som si, že väč­ši­na pod­ni­ka­te­ľov, kto­rí sú pro­ti také­mu­to finan­co­va­niu, je v mno­hých prí­pa­doch len zle infor­mo­va­ná. Buď sa roz­hod­li na zákla­de nepod­lo­že­ných názo­rov na to, čo to vlast­ne zna­me­ná zís­kať finan­co­va­nie v podo­be rizi­ko­vé­ho kapi­tá­lu (názo­ry typu: inves­to­ri sa zmoc­nia celej mojej spo­loč­nos­ti!), ale­bo pod­ce­ni­li dôle­ži­tosť vitál­ne­ho ras­tu pre pre­ži­tie ich fir­my.

Cie­ľom toh­to člán­ku nie je rozp­tý­liť všet­ky mýty, kto­ré súvi­sia s inves­to­va­ním pro­stred­níc­tvom rizi­ko­vé­ho kapi­tá­lu. Aj keď musím pove­dať, že VC inves­to­ri tu váž­ne nie sú na to, aby krad­li vaše fir­my. Ten­to post za zame­ria­va na rast. Aké rizi­ko vzni­ká, keď vaša spo­loč­nosť neras­tie dosť rých­lo ale­bo keď pod­ce­ní­te, koľ­ko taký­to rast môže stáť.

Rých­lej­ší rast

Jeden z kľú­čo­vých dôvo­dov, pre­čo siah­nuť po inves­tí­cii zvon­ku, je roz­diel medzi star­tu­pom a MSP. Star­tup je jedi­neč­ný druh biz­ni­su prá­ve kvô­li svoj­mu odhod­la­niu rásť naj­rých­lej­šie, ako sa dá, ide­ál­ne expo­nen­ciál­ne.

Stre­tol som sa s mno­hý­mi spo­loč­nos­ťa­mi, kto­ré sa zra­zu po tom, ako dosiah­li urči­tý výnos (pove­dz­me 2 – 20 mil. USD), bez prob­lé­mov na svoj rast vykaš­ľa­li. Rea­gu­jú potom v zmys­le: keď zaro­bí­me dosť peňa­zí, otvo­rí­me si pre­daj­ňu na novom trhu.

Na takú kon­zer­va­tív­nosť sa ťaž­ko poze­rá, naj­mä pokiaľ ide o tech­nic­ky zame­ra­né star­tu­py, pri kto­rých to čas­to vyze­rá, že napre­du­jú rých­los­ťou svet­la. Kým naz­bie­ra­te dosť peňa­zí na to, aby ste si otvo­ri­li pre­daj­ňu, vaša kon­ku­ren­cia bude spi­so­vať zmlu­vy s prvý­mi zákaz­ník­mi na trhu. Ale­bo váš pro­dukt stra­tí celú svo­ju jedi­neč­nosť.

Môže dôjsť aj k hor­šie­mu sce­ná­ru. Ak začne vaša kon­ku­ren­cia rásť rých­lej­šie ako vy, môže sa stať, že sa roz­ší­ri aj do váš­ho poľa pôsob­nos­ti a vy jej nebu­de­te schop­ní kon­ku­ro­vať. Ak váš star­tup nebu­de napre­do­vať, moh­lo by vás jed­né­ho dňa prek­va­piť, že váš biz­nis začne stag­no­vať ale­bo dokon­ca úpl­ne skon­čí. Prav­de­po­dob­ne si stá­le bude­te môcť dovo­liť kaž­dý dru­hý rok nové luxus­né auto ale­bo pek­ný dom. Ale pove­dz­me si prav­du, roz­bie­ha­li ste vlast­ný biz­nis iba kvô­li tomu?

Pre­čo sa chuť star­tu­pov rásť super­rých­los­ťou zni­žu­je, čím je biz­nis väč­ší? A pre­čo to pla­tí naj­mä o tých v Euró­pe? Dôvo­dom je, že pokiaľ pod­ni­ka­teľ dosiah­ne výnos 5, 10, či dokon­ca 20 mili­ó­nov, má pocit, že “už to doká­zal”. Také­to zmýš­ľa­nie však len doka­zu­je, ako veľ­mi takým­to ľuďom chý­ba schop­nosť vní­mať sku­toč­ný rast. A to naj­mä pokiaľ ich porov­ná­va­me so Sili­con Val­ley.

Tak­že pre všet­ky star­tu­py, kto­ré zaro­bia od 5 do 50 mil. USD a sú pre­sved­če­né, že dosiah­li úspech — na západ­nom pobre­ží ste len stred­ne veľ­ký star­tup, kto­rý by mal hľa­dať inves­to­ra, aby expan­do­val na sériu B ale­bo C. Skús­te sa porov­nať s nie­kým, kto pod­ni­ká sku­toč­ne vo veľ­kom. Vez­mi­me si naprí­klad taký Uber: zalo­že­ný v roku 2009, dote­raz zaro­bil 300 mil. USD a šep­ká sa, že len za rok 2013 bol ich výnos 200 mil. USD. A to ope­ru­jú len 4 roky. Tomu teda hovo­rím ras­tú­ci star­tup.

Dob­re si to spo­čí­taj­te

Keď porov­ná­me CEO spo­loč­nos­tí, kto­rých výno­som sú mili­ó­ny USD roč­ne, so zakla­da­teľ­mi star­tu­pov v ranom štá­diu, môže­me pove­dať, že pod­ni­ka­te­lia robia nasle­du­jú­cu chy­bu: pod­ce­nia výš­ku výdav­kov na rast svoj­ho biz­ni­su.

Vez­mi­me si prí­klad, kto­rý som už spo­mí­nal vyš­šie: chce­te si otvo­riť novú pre­daj­ňu, pove­dz­me v Lon­dý­ne. Tak­to neja­ko zvy­čaj­ne pre­mýš­ľa pod­ni­ka­teľ, kto­rý sa roz­hod­ne roz­ší­riť svoj biz­nis: môj mesač­ný zisk je 50 – 100 000, tak­že si môžem dovo­liť dať 10 – 20 000 na kúpu pre­daj­ne a obchod­né­ho zástup­cu. S vyš­ším počtom zákaz­ní­kov sa zvý­ši aj môj zisk, z kto­ré­ho potom zapla­tím ďal­ších zástup­cov.

Teraz troš­ku mati­ky: dob­rý a šikov­ný obchod­ný zástup­ca vás vyj­de mesač­ne na 8 — 15 000 USD. Pove­dz­me, že máte 9-mesač­ný obchod­ný cyk­lus, tak­že potre­bu­je­te 70 — 135 000 pre dotyč­né­ho zástup­cu ešte pred­tým, než začne­te počí­tať ďal­ší zisk. Pokiaľ ste sa roz­hod­li so svo­jím star­tu­pom expan­do­vať z iné­ho dôvo­du, ako len pochvá­liť sa pred kamoš­mi na pive, že máte pre­daj­ňu v Lon­dý­ne, bude­te na sku­toč­ný štart potre­bo­vať ešte ďal­ších 3 – 5 zamest­nan­cov. Ešte tre­ba zapla­tiť výdav­ky spo­je­né s pre­vádz­kou, prav­de­po­dob­ne tiež najať offi­ce mana­žé­ra, účtov­ní­kov, atď. Pokiaľ to berie­te naozaj váž­ne, začne­te uva­žo­vať aj nad poriad­nym mar­ke­tin­gom, prí­pad­ne tiež nad sales mana­žé­rom.

A zra­zu potre­bu­je­te inves­tí­ciu asi mili­ón dolá­rov, a to iba v tej­to chví­li. Aby ste sa sta­li sve­to­vým líd­rom, to je už úpl­ne iná liga. Toto bol iba Lon­dýn. Teraz si pred­stav­te, že chce­te expan­do­vať do USA.

Ten­to člá­nok som nepí­sal pre­to, aby som tvr­dil, že všet­ky star­tu­py by mali byť finan­co­va­né pro­stred­níc­tvom rizi­ko­vé­ho kapi­tá­lu, pre­to­že inak ich zru­inu­je kon­ku­ren­cia ale­bo sa nedos­ta­nú za hra­ni­ce domá­ce­ho trhu. Pre tých, kto­rí to berú váž­ne a sku­toč­ne chcú rásť a pre­ra­ziť čo naj­rých­lej­šie, by som rád pove­dal, že taký­to vývoj je bez exter­né­ho inves­to­ra tak­mer nemož­ný. Veď čo, dokon­ca aj páni virál­ne ras­tú­ce­ho What­sApp mali také­ho inves­to­ra.

@kiskandrej

Pridať komentár (0)