Eko návyky, ktoré by si mal osvojiť každý Slovák, ale aj tak ich väčšina nerobí

Marianna Mikešová / 8. decembra 2018 / Eko

  • Glo­bálne otep­ľo­va­nie a zne­čis­ťo­va­nie na­šej Zeme sú re­álne prob­lémy, ktoré ni­kto len tak ne­za­me­tie pod ko­be­rec
  • Často sa však ohá­ňame ar­gu­men­tami, že je­di­nec je proti ma­ši­né­rii bez­mocný
  • No ako inak sa dá tento prob­lém rie­šiť, ak každý ne­začne od seba?
zdroj: Unsplash
  • Glo­bálne otep­ľo­va­nie a zne­čis­ťo­va­nie na­šej Zeme sú re­álne prob­lémy, ktoré ni­kto len tak ne­za­me­tie pod ko­be­rec
  • Často sa však ohá­ňame ar­gu­men­tami, že je­di­nec je proti ma­ši­né­rii bez­mocný
  • No ako inak sa dá tento prob­lém rie­šiť, ak každý ne­začne od seba?

Po­zri sa, čo všetko by si mo­hol ro­biť, aby si na­šej pla­néte as­poň tro­chu po­mo­hol:

Zas a znova

Re­cyk­lo­va­nie. Ho­vo­ríš si, aké otre­pané. No ču­do­val by si sa, koľko ľudí nie je schop­ných po­hnúť prs­tom a se­pa­ro­vať. Vý­ho­vorky zvy­čajne znejú takto: ne­máme miesto na tri koše, ne­mám čas, kon­taj­ner na re­cyk­lo­vaný od­pad je ďa­leko, od­voz od­padu to aj tak po­mieša. Pri­tom je to zá­klad a tá naj­jed­no­duch­šia vec, ktorú mô­žeš spra­viť. Zisti si len, ako zbiera od­pad spo­loč­nosť na od­voz od­padu v tvo­jom meste. Po­slúži ti na­prí­klad slo­ven­ská appka Green bin.

Jed­no­du­chým rie­še­ním je po­u­žiť kla­sický kôš na zmesný a bio­lo­gický od­pad, vedľa neho umiest­niť oby­čajnú ige­litku na plasty a pa­pie­rovú tašku na pa­pier. Ná­ročné? Umyté sklo mô­žeš uskla­dňo­vať v ko­more alebo znova vy­užiť. Takto to ro­bíme doma a fun­guje to. Pri­či­níš sa o to, že z tvojho od­padu môže vznik­núť znova vy­uži­teľná vec, na­prí­klad aj te­nisky.

Foto: ima­ges.wi­se­geek.com

Eko na­ku­po­va­nie

Skús si spra­viť test. Po­čas týždňa mo­ni­to­ruj svoj vy­pro­du­ko­vaný od­pad, aj ten, ktorý vy­ho­díš mimo do­mova. Bu­deš prek­va­pený jeho množ­stvom. Pred­stav si, koľko ľudí žije v tvo­jom meste a vy­ná­sob ob­jem od­padu týmto čís­lom. Mys­líš si, že sa to všetko po­tom len tak vy­parí? (Áno, časť sa vy­parí v po­dobe škod­li­vých emi­sií a che­mi­ká­lií do ovzdu­šia, pôdy či vody) Urob preto po­trebné opat­re­nia, aby si sa sna­žil žiť čo naj­viac bez­zvyš­kovo. Na­miesto ku­po­va­nia ná­po­jov v plas­to­vých fľa­šiach skús na­prí­klad slo­ven­skú eko fľašu s príz­nač­ným náz­vom Flaška.

Eko na­ku­po­va­nie sa týka aj ob­le­če­nia. Tex­tilný a odevný prie­my­sel je je­den z naj­viac zne­čis­ťu­jú­cich na svete. Tým, že umier­niš svoje sho­pa­ho­lické ná­vyky a na­vyše bu­deš vo­liť eco friendly ma­te­riály ako ba­vlna, ko­nope či bam­bus, pros­pe­ješ svo­jej koži aj prí­rode. O tom, že exis­tujú ma­te­riály z re­cyk­lo­va­ných PET fliaš, už zrejme vieš. No po­čul si už o to­pán­kach či ka­belke z ana­násu, kon­krétne z tex­tí­lie s náz­vom pi­ňa­tex? Nie, nie je to fór.

Foto: flaska-slo­ven­sko.sk

Eko al­ter­na­tívy

Kon­zu­muj jedlo, ktoré má mi­ni­málne množ­stvo oba­lov. Keď na­ku­pu­ješ ovo­cie a ze­le­ninu, ne­pou­ží­vaj sáčky, ale skús to bez nich alebo si za­do­váž lát­kové tašky či sieťky a in­špi­ruj os­tat­ných. Vieš, aká eko­lo­gicky ná­ročná je pro­duk­cia mäsa, najmä ho­vä­dzieho? Snaž sa preto ob­me­dziť svoju spot­rebu alebo na­ku­puj z kva­lit­ných zdro­jov. Lu­xus z kaž­do­den­nej kon­zu­má­cie mäsa ne­pot­re­bu­ješ, no ani ne­mu­síš byť ve­ge­ta­rián. Našu prí­rodu veľmi za­ťa­žujú aj čis­tiace pros­triedky a koz­me­tika. Tým, že skú­siš eco al­ter­na­tívy – prí­rodné mydlá, šam­póny či pra­cie pros­triedky bez de­sia­tok kar­ci­no­gén­nych che­mi­ká­lií, pros­pe­ješ slo­ven­skej prí­rode aj sebe. Skús na­prí­klad slo­ven­ské Po­nio.

Foto: pri­jem­ne­veci.sk

Šet­re­nie ener­gií

Pri­chá­dza zimné ob­do­bie a s ním aj zvý­šená spot­reba ener­gií, či už plynu na kú­re­nie, elek­triny na dl­h­šie svie­te­nie či vody, pre­tože kú­peľ padne v zime lep­šie, než spr­cha. Mal by si mať pre­hľad o tom, koľko ener­gií tvoja do­mác­nosť spot­re­buje a prí­padne ako spot­rebu zmen­šiť. Exis­tuje množ­stvo vy­chy­tá­vok, ktoré ti s tým po­môžu, na­prí­klad sys­tém Heat2go či prí­stroje na re­gu­lá­ciu vody. Aj spot­re­biče môžu byť viac eko a po­nú­kajú eko módy pra­nia či umý­va­nia riadu.

Nauč sa tiež, ako tem­pe­ro­vať tep­lotu v byte po­čas ne­prí­tom­nosti a v noci. Ne­pre­ku­ruj miest­nosti, nie je to zdravé a ne­pot­re­bu­ješ v zime cho­diť doma v tielku. Od­bor­níci ti tiež môžu otes­to­vať izo­lá­ciu v byte, či ti teplo a s ním aj pe­niaze, ne­uni­kajú von ok­nom. Is­tým dru­hom ener­gie je aj ropa vo forme nafty a ben­zínu v tvo­jom aute a ne­skôr vo forme emi­sií v ovzduší. Pra­vidlo, že mhd-čkou šet­ríš pro­stre­die znie síce kruto, ale je prav­divé. Na jar skús na krat­šie vzdia­le­nosti bi­cy­kel, bra­ti­slav­ská Cyk­lo­ko­alí­cia robí všetko preto, aby sa ti jaz­dilo lep­šie. Ber si prí­klad z Pieš­ťan­cov, ktorí sú naj­väč­šími mi­lov­níkmi skla­da­čiek na Slo­ven­sku a tá­to­šov ne­od­kla­dajú ani v zime. :)

Foto: blog.yza­mer.sk

Sta­rost­li­vosť o oko­lie

V mno­hých európ­skych kra­ji­nách, na­prí­klad v se­ver­ských, je ohľa­du­pl­nosť k prí­rode sa­moz­rej­mos­ťou. Deti sú k tomu od­ma­lička vy­cho­vá­vané a za­ho­diť od­pa­dok je pre ne ne­mys­li­teľné. V ta­kom Fín­sku sú do­konca aj ľud­ské priez­viská od­vo­dené od prí­rod­ných úka­zov. My, ži­júci v kra­jine, kde sa ľu­dia ne­ští­tia vy­ho­diť na zem čo­koľ­vek, do­konca aj v prí­pade, že kôš sa na­chá­dza o me­ter ďa­lej, by sme mali ko­nať.

Kom­pen­zo­vať prí­rode činy svo­jich spo­lu­oby­va­te­ľov tým, že ob­čas upra­ceme oko­lie svo­jej ulice či blíz­kej rieky, by mala byť nor­málka. K ta­ké­muto prí­stupu vedú deti v škôl­kach a ško­lách, no my do­spelí často za­bú­dame. V Bra­ti­slave sa v tomto smere naj­viac činí Ze­lená Hliadka Ma­túša Čupku, ktorá ok­rem pre­hreš­kov sa­mospráv rieši aj lo­kálne zne­čis­te­nie v meste.

Foto: fa­ce­book.com/ze­le­na­hliadka

 

Pridať komentár (0)