Ekologické startupy aj tento rok spravili zo sveta lepšie miesto. V týchto mestách sa dá plastom dokonca aj platiť

V posledných rokoch sa objavili viaceré vážne varovania o rastúcom prílive plastového odpadu v oceánoch. Napriek veľkému odhodlaniu, inováciam a investíciám, čistiace mechanizmy nestíhajú udržať krok zo znečisťovaním.

Do oceánov každý rok ľudstvo vysype viac ako 8 miliónov ton plastu, no tri najväčšie čistiace stroje dokážu vyzbierať len 0,5% tohto znečistenia. Táto kríza naliehavo vyzýva inovátorov, priemysel a vlády, aby priniesli systémové riešenia, ktoré zabránia tomu, aby plastový odpad vôbec vznikal. Teda riešiť príčiny, nie len dôsledky.

Zobraziť celú galériu (3)

Neúnosnú situáciu zobrala do vlastných rúk aj Nadácia Ellen MacArthur, ktorá v máji spustila súťaž o cenu za inováciu v oblasti plastov v ekonomike. Výhercovia si rozdelili 2 milióny dolárov, ktoré poskytol Wendy Schmidt, filantrop a hlavný partner spoločnosti New Plastics Economy initiative.

Nádácia vyzvala vedcov, dizajnérov a ďalších inovátorov, aby radikálne prehodnotili, ako vyrábať a opakovane používať plasty. Táto súťaž bola rozdelená do dvoch kategórií, pričom každý víťaz mohol získať podiel z 2 miliónov dolárov, aby investoval do rozširovania a rozvíjania svojich nápadov.

Zámerom výzvy bolo najmä vyriešenie problému s obrovským množstvom drobných plastových predmetov, ako sú potravinové obaly, slamky či viečka na kávu, ktoré v súčasnosti nie sú recyklované a často končia v prírode.

Približne 13% obalov v súčasnosti tvoria potravinové obaly a obaly z viacerých materiálov, ktoré sú tak nerecyklovateľné. V kombinácii s potrebnou infraštruktúrou by inovácie víťazov súťaže Circular Materials Challenge mohli zabrániť vzniku 100 odpadových vriec za sekundu.

Zobraziť celú galériu (3)

Víťazné ekologiké inovácie z Circular Design Challenge

MIWA z Českej republiky priniesla aplikáciu, ktorá umožňuje zákazníkom objednávať presné množstvá potravín, ktoré sa dodávajú v opakovane použiteľných obaloch od výrobcu do ich najbližšieho obchodu alebo priamo domov.

Chilský podnik Algramo ponúka vrámci siete 1200 predajní produkty, ktoré sa zvyčajne predávajú v malých množstvách v opakovane použiteľných kontajneroch. Ľudia si tak potraviny môžu naberať do vlastných obalov.

Stovky miliárd vrecúšok sa každoročne vyrobí a neskôr vyhodí pre balenie drobných predmetov vrátane potravín (napr. cukríky, kečup,…). Tieto sáčky nie sú recyklované a mnohé z nich znečisťujú oceán.

Indonézska spoločnosť Evoware navrhuje obaly a vrecká na balenie práve takýchto potravín z materiálu na báze morských rias, ktorý sa môže rozpustiť alebo dokonca konzumovať. Delta z Veľkej Británie ponúka kompaktnú technológiu, ktorá umožňuje reštauráciám vyrábať a podávať omáčky v jedlých a kompostovateľných vreckách.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: Pixabay

Každoročne sa na celom svete predáva viac ako 100 miliárd jednorazových kávových pohárov, no takmer nikdy sa nerecyklujú. CupClub tiež z Veľkej Británie zavádza službu s opakovane použiteľnými pohármi. Tie budú vyhadzované a neskôr zbierané na umytie vo všetkých zapojených predajniach. TrioCup z USA ponúka jednorazový papierový pohár vyrobený spôsobom origami, čím eliminuje potrebu plastového veka. Origami pohár je zo 100% kompostovateľného materiálu.

Tím z University v Pittsburghu uplatňuje nanotechnológie na vytvorenie recyklovateľného materiálu, ktorý môže nahradiť zložité viacvrstvové nerecyklovateľné balenia. Španielska spoločnosť Aronax Technologies navrhla magnetickú prísadu, ktorá sa môže aplikovať k ekologickým obalom a zlepšiť izoláciu vzduchu a vlhkosti.

Centrum technického výskumu VTT vo Fínsku vytvorilo kompostovateľný viacvrstvový materiál z vedľajších produktov z poľnohospodárstva a lesného priemyslu, ktorý by sa mohol používať na balenie potravín ako müsli, orechy, sušené ovocie či ryža. Fraunhoferov inštitút vyvinul hmotu s kremičitanom a biopolymérom, ktorý sa môže použiť na balenie potravín a je plne kompostovateľný. Všetci víťazi budú teraz pracovať s odborníkmi, aby svoje koncepty dokázali dobre odpromovať, predať a rozšíriť výrobu. Tieto ekologické nápady by sa mali dostať do praxe „urýchlene“ – do 12 mesiacov.

Plast ako platidlo

V štyroch mestách vo svete slúži plastový odpad ako platidlo pre verejnú dopravu. Peking má v metro staniciach špeciálne automaty, ktoré akceptujú plastové fľaše ako platidlo a môžete tak vlastne cestovať „zadarmo“, resp. za to, že zodpovedne recyklujete.

V Indonézskom meste Surabaya sa môžete za jednu pet-fľašu voziť v autobuse dve hodiny. Istanbul  je ešte o krok dopredu. Za mech plastového odpadu môžete získať aj cestovnú kartu (električenku), ktorá platí na viaceré druhy hromadnej dopravy. V Sydney majú zase automat, ktorý po prijatí plastovej fľaše, vyhodí nejaký darček napr. lístok do kina, na autobus, atď.

Tieto inovácie poukazujú na to, že kruhové hospodárstvo môže skvele fungovať, len to vyžaduje vyššiu angažovanosť a spoluprácu medzi priemyslom, vládami, dizajnérmi a firmami. Okrem iného sa z plastu dajú vyrábať aj cesty.

Zoznam svetových značiek, ktoré spolu produkujú približne 6 miliónov ton plastových obalov ročne ale do roku 2025 chcú prejsť na ekologické obaly, sa zvýšil na 11 členov: Amcor, Ecover, Evian, L’Oréal, Mars, M & S, PepsiCo. Coca-Cola Company, Unilever, Walmart a Werner & Mertz. V decembri 2017 francúzska vláda opäť potvrdila svoj plán, že do roku 2025 bude recyklovať 100% plastov. Nové opatrenia by zároveň mali vytvoriť nové pracovné miesta a vyššiu konkurencieschopnosť.

Odpad sa nedá recyklovať do nekonečna – ideálne je, netvoriť ho. Plasty sú recyklačne spracovateľné zväčša len 1 až 2 krát, niektoré druhy 2 až 5 krát. Papier je opakovane možné využiť 5 až 7 krát. Sklo, kovy či hliník sa dajú recyklovať prakticky donekonečna.