EÚ obviňujú zo snahy „zrušiť“ Vianoce, objavil sa aj plán na zavedenie rodovo neutrálnejšieho jazyka k LGBTQ

Komisárka pre rovnosť Helena Dalliová predstavila 30-stranovú príručku o tom, ako používať rodovo neutrálnejší jazyk priateľský k LGBTQ+ v rámci stretnutí komisie.

Dokument je súčasťou plánu presadzovaného predsedníčkou komisie Ursulou von der Leyenovou. Tá je za zavedenie „Únie rovnosti“ a zabezpečenie toho, aby bol v materiáloch komisie každý oceňovaný a uznávaný bez ohľadu na pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, náboženstvo, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu.

Úradníci komisie boli požiadaní, aby vo svojich prejavoch nikdy neoslovovali publikum frázou „dámy a páni“, ale používali výraz „vážení kolegovia“. Padla tiež výzva, aby sa zdržali používania oslovení „slečna alebo pani“, pokiaľ to táto osoba vyslovene nepreferuje. Namiesto toho sa odporúča vždy používať univerzálne oslovenie „pani“.

Veľkých rozruch vyvolala aj rada „nepredpokladať, že každý je kresťan“.

„Nie každý oslavuje kresťanské sviatky a nie všetci kresťania ich oslavujú v rovnaký dátum,“ uvádza dokument. Zamestnancom sa odporúča, aby sa vyhýbali vetám ako „Vianoce môžu byť stresujúce“ a namiesto toho hovorili, že „dovolenky môžu byť stresujúce“.

„Európska komisia prostredníctvom interného dokumentu považuje vianočné oslavy za nedostatočne inkluzívne,“ napísala v príspevku na sociálnej sieti Giorgia Meloni, líderka krajne pravicovej strany Bratia Talianska. 

„V mene zlovestnej ideológie chce potlačiť kultúru ľudí. Naša história a naša identita sa nedajú zrušiť, treba ich rešpektovať,“ tvrdí politička.

Späť však k téme rodovej rovnosti, ktorá na Slovensku stále nepatrí medzi dostatočne diskutované. Slovensko sa umiestnilo na 25. priečke v EÚ v Indexe rodovej rovnosti Európskeho Inštitútu pre rodovú rovnosť. Získali sme 55,5 bodov zo 100 a za nami skončili krajiny ako Rumunsko, Grécko a Maďarsko. Na prvých troch priečkach sa umiestnili Švédsko, Dánsko a Francúzsko.

zdroj: Unsplash/laker

Od roku 2010 sa skóre Slovenska zvýšilo len o 2,5 bodu, pričom najväčšie zvýšenie o 1,4 bodu bolo od roku 2017. Oproti roku 2010 sme teda klesli o dve priečky. Priemer EÚ je 67,9 bodov. 

Rodová rovnosť si podľa odborníkov do roku 2030 vyžaduje naliehavé opatrenia. Ich cieľom je odstrániť mnohé základné príčiny diskriminácie, ktoré stále obmedzujú práva žien v súkromnej a verejnej sfére.

Za nutné sa považuje zmena diskriminačných zákonov a prijatie legislatívy, ktorá by proaktívne presadzovala rovnosť. Napriek tomu v 49 krajinách stále chýbajú zákony na ochranu žien pred domácim násilím, zatiaľ čo 39 krajín bráni rovnakým dedičským právam pre dcéry a synov.

Zatiaľ čo v posledných rokoch nastúpilo do politických funkcií viac žien, a to aj pomocou špeciálnych kvót, stále majú len 23,7 % parlamentných kresiel, čo je ďaleko za paritou. Oveľa lepšia situácia nie je ani v súkromnom sektore, kde ženy celosvetovo zastávajú menej ako tretinu pozícií vyššieho a stredného manažmentu. 

Odstránenie násilia založeného na rodovej príslušnosti by malo byť prioritou aj vzhľadom na to, že ide o jedno z najrozšírenejších porušovaní ľudských práv vo svete. Na základe údajov z 87 krajín 1 z 5 žien a dievčat vo veku do 50 rokov zažilo v priebehu posledných 12 mesiacov fyzické a/alebo sexuálne násilie zo strany partnera. Navyše škodlivé praktiky, akými sú detské sobáše, každoročne ukradnú detstvo 15 miliónom dievčat mladších ako 18 rokov.

„Ženské“ práce ako štandard

Treba tiež spomenúť, že ženy vykonávajú 2,6-krát viac neplatenej starostlivosti a domácich prác než muži. Rodiny a v konečnom dôsledku aj ekonomiky štátov sú od tejto práce závislé, no pre ženy to aj tak vedie len k nižším zárobkom a úbytku času, ktorý by mohli venovať mimopracovným aktivitám.

Až 83 % Slovákov považuje tému rodovej rovnosti za dôležitú, no zároveň iba 48 % z nás si myslí, že žijeme v spoločnosti, ktorá je rodovo vyvážená. Rodovú rovnosť pritom vo všeobecnosti hodnotia oveľa pozitívnejšie muži (59 %). Vyplýva to z prieskumu spoločnosti IKEA a agentúry Simply 5. 

zdroj: Unsplash/briscoe

„Pre spokojnú domácnosť je potrebné, aby v nej bola deľba práce spravodlivejšia. Ak väčšinu povinností v starostlivosti o domácnosť preberá iba jeden z partnerov, predstavuje to pre neho nadmernú záťaž, ktorá skôr či neskôr môže prerásť do úzkosti, dlhodobej preťaženosti a iných príznakov. Skutočná rovnosť sa začína doma,“ vyzýva Roman Bojko, líder v oblasti rovnosti, rozmanitosti a inklúzie IKEA pre región Česká republika, Maďarsko a Slovensko.

V každej druhej slovenskej domácnosti nesú celkovú zodpovednosť za domáce práce výhradne ženy, avšak iba v jednej z desiatich domácností sú za domáce práce plne zodpovední iba muži. V 39 % slovenských domácností sa partneri o domáce práce delia rovnomerne.

Spomínané nedostatky znásobujú aj iné formy diskriminácie, napríklad pripravujú ženy o vzdelanie a dôstojnú prácu. Len 52 % vydatých žien alebo žien v zväzku sa slobodne rozhoduje o sexuálnych vzťahoch, používaní antikoncepcie či dokonca zdravotnej starostlivosti.