„Európa, bola si varovaná.“ Ukrajinu pred Trumpom a Putinom ochráni len jednota (KOMENTÁR)

„Európa, bola si varovaná“, píše historik Timothy Ash, keď pripomína, že Vladimir Putin vedie proti Ukrajine už takmer štyri roky plnohodnotnú vojnu a zároveň vyhlasuje, že Rusko je „pripravené na vojnu s Európou“, ak to bude potrebné.

Donald Trump medzitým ukazuje, že Spojené štáty sú pripravené Ukrajinu obetovať v prospech špinavej dohody s Moskvou. Jeho nová Národná bezpečnostná stratégia hovorí o potrebe „kultivovať odpor voči súčasnému smerovaniu Európy v jednotlivých európskych krajinách“.

Ash k tomu dodáva, že teraz je na samotných Európanoch, aby umožnili Ukrajine prežiť ruský ozbrojený útok a zároveň diplomatickú zradu zo strany Washingtonu. V skutočnosti pri tom bránia aj seba. Táto logika je priamočiara a nepríjemná: ak Európa neurobí nič, ukrajinská porážka sa jedného dňa premietne do jej vlastnej bezpečnosti.

Európa ako objekt impérií

Kľúčovým momentom Ashovho textu je opis 28-bodového „mierového plánu“ Trumpových emisárov Stevea Witkoffa a Jareda Kushnera. Označuje ho za imperiálny a komerčný obchod medzi Ruskom a Spojenými štátmi, a to na úkor Ukrajiny aj Európy. Európski lídri opäť siahli po známom scenári. V tichosti upravovali najhoršie body dokumentu, aby ho urobili znesiteľnejším.

Ash však upozorňuje, že aj keď tento plán prežil len niekoľko dní, mal by sa študovať ako historický dokument. Ukazuje, ako ďaleko je Trumpov Washington pripravený zájsť, keď sa vracia k politike impérií a sfér vplyvu nad hlavami Európanov. Práve preto pripomína staré poľské heslo „Nič o nás bez nás“ a vyzýva, aby sa dnes stalo heslom celej Európy.

Plány musia prichádzať z Európy

Na rovnaký problém nadväzuje komisár pre obranu Andrius Kubilius v rozhovore pre denník Politico. Podľa neho je čas, aby Európania prestali len reagovať na Donalda Trumpa a pripravili vlastný mierový plán pre Ukrajinu. Hovorí, že EÚ musí byť geopoliticky samostatná alebo aspoň pripravená byť silným hráčom, ktorý má svoje vlastné predstavy o tom, ako dosiahnuť mier.

Kubilius pripomína, že európske vlády sú stále prekvapené, keď z Washingtonu prichádzajú nové návrhy. Každých šesť mesiacov nový plán, nová verzia „mieru“ vyrokovaného medzi Spojenými štátmi a Ruskom, pričom Európa čaká ako pozorovateľ. Podľa neho je „veľmi potrebné“, aby Európa prišla s vlastným plánom. Len tak si zabezpečí miesto pri rokovacom stole, kde sa nebudú porovnávať len americké a ruské predstavy, ale aj európske podmienky.

Kubilius zároveň pripomína širší kontext. Spojené štáty sa čoraz viac sústreďujú na Pacifik a hoci stále hovorí, že na článok 5 Severoatlantickej zmluvy sa treba spoliehať, pýta sa, či Európa nepotrebuje dodatočné bezpečnostné garancie a inštitucionálne usporiadanie. Spomína aj to, že Washington vysiela signály, keď sa hovorí o možnom prenesení najvyššej vojenskej funkcie v NATO na Nemca. Podľa neho to je znak, že Američania chcú, aby Európania viac prevzali zodpovednosť za vlastnú obranu.

zdroj: TASR/AP Photo/Christophe Ena, Pool

Zmrazené aktíva a rozhodujúca chvíľa

Ak sa európski lídri dohodnú na využití zmrazených ruských aktív, vedia zaplniť dieru v ukrajinskom rozpočte najmenej na dva roky. Európska ekonomika je desaťnásobne väčšia než ruská, priemyselné kapacity rastú a obranná výroba sa zvyšuje.

Európa sa teda snaží vytvoriť vlastný návrh založený na využití týchto prostriedkov, no v súčasnosti naráža na odpor Belgicka, ktoré sa obáva právnej odvety Ruska. Bývalý estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves podľa televízie NBC News varuje, že Európa čelí rozhodujúcej chvíli v otázke vojny na Ukrajine, zatiaľ čo v samotnej Únii narastá strach a nedôvera voči Spojeným štátom. Zároveň upozorňuje, že vnútorná rozdelenosť EÚ odhaľuje slabosť bloku.

Na pozadí toho všetkého Putin opakuje, že je pripravený dobyť východnú Ukrajinu silou, ak nebudú splnené jeho požiadavky. Jeho spolupracovník Dmitrij Medvedev varuje, že využitie ruských peňazí pre Ukrajinu by sa rovnalo „dôvodu na vojnu“ z pohľadu Ruska. Kombinácia vojenského tlaku, finančného vyčerpania Kyjeva a váhania Európy vytvára kritický moment, v ktorom sa ukazuje, či Únia dokáže konať.

Trumpova stratégia a morálna dilema pre Európu

Národná bezpečnostná stratégia Trumpovej administratívy kreslí Európu v tmavých farbách. Dokument obviňuje EÚ z podkopávania politickej slobody a suverenity, zo spôsobovania konfliktov cez migračnú politiku a dokonca z toho, že kontinent bude o dvadsať rokov nespoznateľný. Dokument tiež vyzdvihuje rast „patriotických“ strán, vrátane tých, ktoré majú väzby na extrémistické tradície.

Ilves v rozhovore pre NBC hovorí, že je jasné, ako sa Spojené štáty v tejto rovnici stavajú na stranu Ruska. Kritizuje najmä to, že Trump sa chváli tým, ako Európania platia vysoké sumy za americké zbrane. Podľa Ilvesa je morálne neprijateľné vnímať vojnu v Európe predovšetkým ako obchodnú príležitosť. Rovnako spochybňuje, že kľúčovú diplomaciu vedú podnikatelia a rodinní príslušníci prezidenta, zatiaľ čo profesionálni diplomati sú odsunutí na okraj.

Kto skutočne vyhrá vojnu a čo musí urobiť Európa

Timothy Ash pripomína, že otázka víťazstva sa nerozhodne len na fronte, ale aj v horizonte rokov po prípadnom prímerí. Ak bude mať Moskva v roku 2030 pod kontrolou veľké územia Ukrajiny a zvyšok krajiny bude nestabilný, vyľudnený a pod silným ruským vplyvom, bude to ruské víťazstvo. Ak však bude väčšina Ukrajiny suverénna, bezpečná, premenená na „oceľového dikobraza“, s dynamickou ekonomikou, investíciami a reálnou cestou do Európskej únie, víťazstvo môže patriť Kyjevu.

Ash otvorene hovorí, že Európa má na to kapacity. Ekonomika je silná, zmrazené aktíva sú dostupné, tlak na „tieňovú flotilu“ ruských tankerov by mohol obmedziť príjmy Moskvy a obranný priemysel sa už začal posilňovať. Zároveň však varuje pred mýtom ruskej neporaziteľnosti, naučenou bezmocnosťou po desaťročiach spoliehania sa na Spojené štáty, spomalenosťou európskych procedúr a národnými egoizmami, ktoré blokujú spoločné kroky.

Na konci zostáva jednoduchá, ale politicky tvrdá veta. Európa môže Ukrajine pomôcť zvíťaziť a tým ochrániť aj seba. Otázkou teda nie je, či môže. Otázkou je, či to naozaj chce.

Čítaj viac z kategórie: Komentár