Zbrojársky magnát s majetkom 32,5 miliárd eur nevylučuje kúpu TV Markíza. Súčasný majiteľ PPF Group reaguje

Najväčšia slovenská komerčná televízia Markíza by mohla zmeniť majiteľa, upozornil denník SME. Podľa informácií portálu IntelliNews prejavil záujem o jej kúpu Michal Strnad, český majiteľ zbrojárskeho konglomerátu Czechoslovak Group (CSG) – skupiny, ktorej sme sa v posledných mesiacoch na Startitup venovali opakovane v súvislosti s rekordnými finančnými výsledkami aj zákazkami v Ázii.

Obe strany už údajne začali pracovať na due diligence, teda hĺbkovej previerke pred prípadným predajom.

K situácii sa zatiaľ nechce bližšie vyjadrovať ani súčasný vlastník televízie, investičná skupina PPF Group. Jej hovorca Leoš Rousek pre Startitup uviedol:

„K špekuláciám na trhu sa nevyjadrujeme. Médiá predstavujú pre PPF kľúčový investičný pilier.“

Hovorca Strnadovho holdingu CSG Andrej Čírtek pre IntelliNews potvrdil, že skupina sa neusiluje o akvizíciu žiadnych mediálnych aktív. Nevylúčil však, že by sa Strnad mohol zapojiť do rokovaní zo svojej súkromnej pozície – odvolal sa pritom na dlhoročnú Strnadovu prax nevyjadrovať sa k osobným investičným aktivitám, ktoré sa priamo netýkajú skupiny CSG.

Strnad, ktorý má dlhodobé kontakty s ministrom obrany Robertom Kaliňákom, doteraz v mediálnom biznise nepôsobil. Prípadná akvizícia Markízy by teda predstavovala zásadný vstup zbrojárskeho podnikateľa do segmentu, kde doposiaľ nemal žiadne aktivity.

Aktuálnym vlastníkom Markízy je investičná skupina PPF Group, patriaca rodine zosnulého Petra Kellnera – manželke Renáte Kellnerovej a štyrom deťom.

Kellner, CME a 2,1 miliardy dolárov

Súčasná vlastnícka štruktúra Markízy je výsledkom jedného z najväčších mediálnych obchodov v strednej Európe. Skupina PPF dokončila akvizíciu spoločnosti Central European Media Enterprises (CME) v roku 2020 a plne majetkovo kontroluje aktivity CME v Českej republike, na Slovensku, v Rumunsku, Slovinsku a Bulharsku.

Akcie CME boli pri dokončení akvizície stiahnuté z burzy NASDAQ. PPF zaplatila za prevzatie CME okolo 2,1 miliardy amerických dolárov, keď sa obe strany dohodli 28. októbra 2019.

Peter Kellner zomrel v marci 2021 pri havárii vrtuľníka na Aljaške. PPF Group odvtedy riadi rodina, pričom Markíza a ďalšie televízie skupiny CME zostali súčasťou portfólia. Prípadný predaj Markízy – oddelene od zvyšku CME – by bol neobvyklým krokom, keďže skupina doteraz predávala televízie skôr v balíkoch po krajinách.

Rok 1998: Kočner obsadil Markízu, Slovensko vyšlo do ulíc

Dnes sa môže zdať Markíza len jednou z komerčných televízií. V roku 1998 však išlo o niečo viac. Išlo o televíziu, ktorej osud symbolicky rozhodol o politickom smerovaní celej krajiny.

Kauza Gamatex vyvrcholila 15. septembra 1998, keď ochranka firmy Mariana Kočnera obsadila budovu Markízy v Záhorskej Bystrici. Kočnerov Gamatex získal pohľadávku voči zakladateľovi televízie Pavlovi Ruskovi a začal Markízu exekuovať.

Na stranu Ruska sa postavili tisíce divákov – demonštrácia pred televíziou sa premenila na 48-hodinový happening len dva týždne pred parlamentnými voľbami. Aj vďaka tejto kauze sa volieb zúčastnilo rekordných 84,24 % voličov a napriek tesnému víťazstvu HZDS vznikla nová vládna koalícia vedená Mikulášom Dzurindom.

Kauza mala dlhý epilóg. Rusko v roku 2018 tvrdil, že spor s Gamatexom urovnal tým, že 11. júna 2000 podpísal štyri zmenky v prospech Kočnera a Agha. Markíza tieto zmenky odmietla uznať ako pravé. Súd im dal za pravdu: 12. januára 2021 Najvyšší súd potvrdil rozsudok Špecializovaného trestného súdu. Za falšovanie zmeniek boli Kočner aj Rusko odsúdení na 19 rokov odňatia slobody.

Od Ruska cez Ameriku až ku Kellnerovi

Vlastnícka história Markízy je takmer učebnicový príbeh postkomunistickej mediálnej politiky. Televízia začala vysielať 31. augusta 1996 pod vedením Pavla Ruska, pričom 49% patrilo americkej CME so sídlom na Bermudách a 51 % spoločnosti Markíza Slovakia, v ktorej mali podiely Rusko so Sylviou Volzovou.

Definitívne vplyv v Markíze stratil Rusko v roku 2005, keď zvyšok svojho podielu predal CME. Zvyšných 20 % získala CME v roku 2007, keď Kováčikovi a Fiľovi vyplatila spolu 1,8 až 1,9 miliardy korún.

CME následne prešla pod WarnerMedia a neskôr, v roku 2019, ju za 2,1 miliardy dolárov kúpila PPF Petra Kellnera. Strnad by teda bol v poradí štvrtým zahraničným vlastníkom v histórii televízie.

„Peter, my tu nezomrieme.“ Jediní preživší o páde vrtuľníka na Aljaške, kde zahynul český miliardár Kellner

Prípadný vstup Strnada do vlastníctva Markízy nevyhnutne vyvolá otázky o nezávislosti redakcie. Zbrojársky magnát s preukázanými väzbami na slovenského ministra obrany ako majiteľ najsledovanejšej komerčnej televízie na Slovensku – to je kombinácia, ktorá bude zaujímať médiá, regulátory aj politickú verejnosť.

Rokovania sú podľa dostupných informácií zatiaľ v štádiu due diligence a ku konečnej transakcii nemusí dôjsť. 

Turbulencie v Markíze

Prípadná zmena majiteľa neprichádza v pokojných časoch. Markíza sa v uplynulom roku ocitla v opakujúcich sa vnútorných konfliktoch medzi vedením a redakciou, ktoré rezonovali aj za hranicami Slovenska.

Minulý rok z televízie odišiel moderátor Michal Kovačič, ktorý v priamom prenose kritizoval vedenie a varoval pred tým, čo nazval „orbánizáciou“ slovenských médií – teda snahou podriadiť spravodajstvo politickej moci, podobne ako sa to stalo v Maďarsku.

Prípad spustil vlnu napätia, v ktorej redaktori upozorňovali na obmedzovanie politického spravodajstva a tlak na zmenu jeho charakteru.

Šéfredaktor Michal Kratochvíl bol podľa kritikov v redakcii presadzovateľom „menej konfrontačného“ prístupu k vládnej moci. Časť redakcie vstúpila do štrajkovej pohotovosti po oznámení pozastavenia politickej diskusnej relácie.

Vedenie v záverečnej fáze sporu pripravilo prijímanie výpovedí, no nakoniec podľa redaktorov súhlasilo s požiadavkami štrajkového výboru, medzi ktoré patrilo aj to, aby politické témy boli vysielané objektívne a nestranne a aby vedenie neštandardne nezasahovalo do obsahu schválených reportáží.

O rok neskôr sa scenár zopakoval. Moderátor Viktor Vincze, zároveň šéf odborovej organizácie v Markíze, v máji 2025 skončil v hlavnom spravodajstve po tom, čo odmietol ponuku vedenia.

„Štvornásobný nárast služieb, dvojnásobný počet pracovných dní, vysielanie dvoch internetových relácií denne, navyše bez akejkoľvek zmeny ohodnotenia, som odmietol,“ napísal Vincze na Instagram a následne otvorene kritizoval fungovanie televízie aj niektorých kolegov.

Zároveň s ním opustila hlavné spravodajstvo aj moderátorka Zuzana Čimová. „Ja dnes totiž vysielam Televízne noviny naposledy. Po dvanástich rokoch končím v Markíze a Zuzka veľmi pravdepodobne tiež,“ povedal Vincze v záverečnom vysielaní.

Vedenie Markízy reagovalo ostro. „Vedenie TV Markíza považuje za mimoriadne arogantné, že pán Vincze verejne spochybňuje morálnu integritu svojich kolegov, predovšetkým skúsenej a rešpektovanej novinárky Zlatice Švajdovej Puškárovej, len preto, že má iný názor,“ uviedla televízia v oficiálnom vyhlásení a navrhla ukončenie pracovného pomeru.

O stanovisko sme požiadali televíziu Markíza aj hovorcu Czechoslovak Group.

Kto je Michal Strnad

Pre tých, ktorí Strnada nesledujú, stojí za to uviesť kontext. Vstup Czechoslovak Group na amsterdamskú burzu v januári 2026 bol historickým míľnikom nielen pre českú ekonomiku, ale aj v globálnom meradle, uvádza e15.cz.

Trhová valuácia CSG po IPO dosiahla 32 miliárd eur, čím sa CSG stala najhodnotnejšou českou firmou, predbehla dokonca ČEZ. Agentúra Bloomberg odhadla Strnadov osobný majetok na 37 miliárd dolárov (31,6 miliárd eur).

Podľa Bloombergu je Strnad tretím najbohatším tridsiatnikom sveta. Pred ním sú len Lukas Walton (vnuk zakladateľa Walmartu) s 49 miliardami dolárov a Mark Mateschitz, dedič Red Bullu, s 38 miliardami dolárov (približne 32,5 miliárd eur).

zdroj: archív CSG

Z hľadiska rastu je CSG rekordmanom aj v zbrojárskom segmente. Podľa Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru vzrástli tržby skupiny v zbrojnom priemysle medziročne o 193 %, čím sa stala najrýchlejšie rastúcou firmou v rebríčku stovky najväčších zbrojárov sveta.

Pre porovnanie, druhá najrýchlejšie rastúca spoločnosť, ktorou je SpaceX Elona Muska, rástla v rovnakom segmente „len“ o niečo viac ako 100 %.

IPO samotné s výťažkom 3,8 miliardy eur bolo tretím najväčším primárnym úpisom na svete za posledných dvanásť mesiacov a historicky najväčším IPO akejkoľvek zbrojárskej firmy. 

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy