Európska krajina stavila na štvordňový pracovný týždeň. Hlásia ohromujúce výsledky

Zo severu k nám prišli výborné správy. Pokus, ktorý prebiehal od roku 2015 do roku 2019 má už svoje závery. Produktivita zamestnancov sa pri skrátenom pracovnom čase buď vôbec nezmenila alebo sa zlepšila, informuje agentúra Bloomberg.

Do experimentu sa zapojilo viac ako 2 500 pracovníkov z najrôznejších pracovných odvetví ako školstvo, zdravotníctvo či sociálne služby. Zo 40-hodinového pracovného týždňa sa prešlo na 35-hodinový. Vedci z britského think-tanku Autonomy a islandskej Asociácie pre udržateľnú demokraciu vydali správu, v ktorej experiment hodnotia ako náramne úspešný.

Menej stresu a lepší rodinný život

Okrem toho, že poskytované služby sa buď zlepšili alebo ostali rovnaké, vedci dávajú do pozornosti zlepšenie psychickej pohody zamestnancov. Tí vykazovali menej stresu, vyhorenia a uvádzali, že sa im zlepšila rovnováha medzi prácou, zdravím a rodinným životom.

Výsledky islandskú vládu natoľko zaujali, že momentálne až 86% pracovnej sily v krajine buď prešlo na skrátený pracovný týždeň alebo o tom aspoň uvažuje.

zdroj: Unsplash/Tim Van Der Kuip

„Cesta Islandu za kratším pracovnom týždňom nám hovorí, že v modernej dobe je možné nielen menej pracovať, ale aj uskutočniť  progresívnu zmenu,“ uviedol v správe výskumný pracovník Gudmundur D. Haraldsson.

„Táto štúdia ukazuje, že zatiaľ najväčší pokus na svete s kratším pracovným týždňom vo verejnom sektore dosiahol náramný úspech,“ dodáva Will Stronge z britského think-tanku Autonomy. ,,Ukazuje to, že verejný sektor je zrelý na to, aby bol priekopníkom kratších pracovných týždňov – to môže byť poučenie aj pre iné vlády.“

Skrátený pracovný týždeň máme aj na Slovensku

O skrátenom pracovnom týždni sa na Slovensku naposledy diskutovalo, keď predseda Smeru-SD Robert Fico prišiel minulý mesiac s návrhom o skrátení pracovného týždňa na štyri dni. Malo by sa to diať na základe dohody odborárov a zamestnávateľov všade tam, kde to umožňujú podmienky.

„Tam, kde to je možné, chceme navrhnúť, aby mali možnosť zástupcovia zamestnancov, teda odborári, dohodnúť sa so zamestnávateľom na tom, že celková dĺžka pracovného týždňa, ktorá by sa mala skrátiť, by sa mohla rozdeliť nie na päť dní, ale na štyri dni,“  oznámil na tlačovej besede v Prešove Robert Fico.

Podľa predsedu občianskeho združenia Pracujúca chudoba Milana Kuruca však Fico neprišiel s ničím novým. Ako skonštatoval, Robert Fico nenavrhol štvordňový pracovný týždeň ako prvý.

Aj napriek tomu, že odborári nepoznajú presnejšiu špecifikáciu tohto návrhu, tvrdia, že odbory sa so zamestnávateľom môžu dohodnúť na dĺžke pracovného času aj dnes.

„On navrhol, aby sa v podnikoch, kde to situácia dovoľuje, mohli na kratšom pracovnom čase a kratšom pracovnom týždni dohodnúť odborári so zamestnávateľom,“ povedal Milan Kuruc.

To však podľa Milana Kuruca nie je žiadna zmena. Ako ozrejmil, je to len možnosť, ktorá už v Zákonníku práce je zakotvená.

„Kratší pracovný čas, ako je ten maximálny, majú dohodnutý zamestnanci verejnej správy a napríklad niektoré podniky, ktoré patria pod Energeticko-chemický odborový zväz (ECHOZ) – tam majú 37,5-hodinový týždenný pracovný čas,“ poznamenal Milan Kuruc.

Ako ďalší príklad uviedol nepretržitú prevádzku ŽSR, kde majú zamestnanci 36-hodinový pracovný čas. Do tohto času sa zamestnancom rátajú aj prestávky, takže ich pracovný týždeň vychádza na 33,5 hodiny.