Za lacné balíčky z Číny zaplatíš nové poplatky. Európska únia pripravuje tvrdé opatrenia

Ak si zvyknutý objednávať lacný tovar z Číny, môže sa stať, že čoskoro zaplatíš viac, ako si zvyknutý. Európska únia totiž pripravuje colnú reformu, ktorá by znamenala, že zaplatíš dodatočný poplatok na pokrytie nákladov colnej kontroly. Informuje o tom spravodajský portál tvnoviny.sk.

Nové poplatky

Každý rok prúdi do Európskej únie približne päť miliárd produktov z čínskych internetových obchodov. Platformy ako Temu, AliExpress či Shein sa stali obľúbeným miestom nákupov pre európskych spotrebiteľov, ktorí tu nachádzajú domáce potreby, módne doplnky a kozmetické produkty za výrazne nižšie ceny.

Táto situácia však znepokojuje Európsku úniu, ktorá zvažuje sprísnenie dovozných podmienok pre čínske e-shopy. Dôvodom je ich nesúlad s pravidlami jednotného európskeho trhu.

„V Číne sú oveľa nižšie regulácie, čo sa týka ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, environmentálnych regulácií, čo znamená, že podniky s tým majú menej nákladov, a preto sú aj viac konkurencieschopné,“ vysvetľuje pre portál analytik Matej Horňák zo Slovenskej sporiteľne.

Nízke ceny čínskych produktov sú výsledkom viacerých faktorov. Okrem nižších výrobných nákladov a miezd zohráva významnú úlohu aj podpora exportných firiem čínskou vládou a rozvinutá infraštruktúra pre medzinárodný obchod.

V rámci pripravovanej reformy colnej únie navrhuje Európska komisia zrušiť oslobodenie od cla pri zásielkach do 150 eur a zaviesť dodatočný poplatok na pokrytie nákladov colnej kontroly. Tieto zmeny však ešte musia schváliť členské štáty a Európsky parlament.

O popularite čínskych e-shopov svedčia aj údaje Finančnej správy – len v roku 2024 dorazilo na Slovensko viac ako 165-tisíc zásielok z Číny. Reálne číslo môže byť ešte vyššie, keďže množstvo balíkov prechádza colným konaním už v európskych prístavoch.

Čína a USA sú kvôli clám na nože

Rozhodnutie USA zaviesť 25-percentné clá na dovoz ocele a hliníka vyvolalo ostrú kritiku zo strany Číny. Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Kuo Ťia-kchun označil toto opatrenie za závažné porušenie pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Píše o tom TASR.

„Protekcionizmus nikam nevedie a obchodné alebo colné vojny nemajú víťazov,“ zdôraznil Ťia-kchun, pričom poukázal na to, že takéto kroky nedokážu vyriešiť vnútorné ekonomické problémy USA a podkopávajú multilaterálny obchodný systém. Situácia sa vyostrila po tom, ako americký prezident Donald Trump podpísal exekutívne príkazy o zavedení ciel, ktoré vstúpia do platnosti 12. marca.

Toto rozhodnutie vyvolalo vlnu kritiky na medzinárodnej scéne. Európska únia už avizovala pripravenosť na protiopatrenia. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová upozornila na negatívny dopad na firmy a spotrebiteľov, zatiaľ čo guvernér francúzskej centrálnej banky Francois Villeroy de Galhau varoval pred ohrozením ekonomiky eurozóny.

Následky môžu byť značné najmä pre automobilový priemysel, ktorý americká automobilka Ford označila za „zničujúce“. Podľa odhadov Európskej oceliarskej asociácie (EUROFER) by mohlo byť ohrozených až 3,7 milióna ton vývozu ocele z Európy, čo by mohlo ďalej zhoršiť už aj tak napäté globálne obchodné vzťahy.

Oko za oko, tarifa za tarifu

Nová kapitola v obchodnej vojne sa začala písať vo štvrtok 13. februára. Americký prezident Donald Trump vtedy uviedol, že plánuje oznámiť zavedenie „recipročných ciel“ voči obchodným partnerom USA. Ako píše agentúra TASR, ide o stratégiu „oko za oko, tarifa za tarifu“. Tú Trump sľuboval už počas svojej predvolebnej kampane.

Princíp je jednoduchý – USA by uvalili rovnakú výšku cla na dovážaný tovar, akú uplatňujú iné krajiny na americké produkty. Napríklad ak India má 25-percentné clo na americké autá, USA by zaviedli rovnaké clo na indické vozidlá.

Podľa analytikov spoločnosti Nomura je hlavným cieľom zabezpečiť spravodlivejšie podmienky pre americký export a zároveň riešiť obchodnú nerovnováhu s partnerskými krajinami.

„Včera s vrahom, dnes so Svätým Otcom.“ Matovič vytiahol na Fica desať Božích prikázaní

Najviac by to mohlo zasiahnuť rozvíjajúce sa ekonomiky ako India a Thajsko, ktoré tradične uplatňujú vyššie colné sadzby. Naopak, krajiny s existujúcimi obchodnými dohodami s USA, ako napríklad Južná Kórea, to ohrozí menej.

Štatistiky ukazujú výrazné rozdiely v colných sadzbách. India uplatňuje na americký export priemerné efektívne clo 9,5 %, zatiaľ čo USA majú na indický tovar len 3-percentné clo. Thajsko má priemernú colnú sadzbu 6,2 % a Čína 7,1 % na americké produkty.

Scott Lincicome, viceprezident Cato Institute pre všeobecnú ekonomiku, vysvetľuje pre AFP, že vyššie clá sú často nástrojom chudobnejších krajín. „Využívajú ich ako zdroj príjmov a ochrany, keďže majú obmedzené možnosti na zavedenie iných, necolných prekážok, ako je regulačný protekcionizmus,“ uvádza.

Zatiaľ zostáva nejasné, či Trump vníma tieto recipročné clá ako náhradu za svoje predvolebné sľuby o zavedení univerzálneho 10- až 20-percentného cla, alebo ich plánuje zaviesť ako samostatné opatrenie.

Čítajte viac z kategórie: Ekonomika