Európ­sky par­la­ment roz­ho­dol, Paríž­ska doho­da je práv­ne záväz­ná

Miroslav Lukáč / 18. júna 2017 / Business

zdroj: environ-links.com/emaze.com

Kli­ma­tic­ké zme­ny sú momen­tál­ne asi jed­nou z naj­dis­ku­to­va­nej­ších tém na sve­te. A to z dôvo­du roz­hod­nu­tia pre­zi­den­ta USA o odstú­pe­ní od tej­to doho­dy, a tak­tiež z dôvo­du aktu­ál­nos­ti a závaž­nos­tí prob­lé­mov, kto­ré môžu nastať, ak sa tvor­ba skle­ní­ko­vých ply­nov nezní­ži. Pre­to sa Európ­ska komi­sia roz­hod­la pre ráz­ny krok, kto­rým sa sprís­ni a zabez­pe­čí dodr­žia­va­nie pod­mie­nok sta­no­ve­ných v naj­výz­nam­nej­šej doho­de v rám­ci kli­ma­tic­kých zmien.

Asi naj­väč­šou námiet­kou, s kto­rou sa stre­tá­va Paríž­ska doho­da – správ­na ale­bo nespráv­na – je, že v kra­ji­nách, kto­ré nespl­nia svo­je cie­le a povin­nos­ti pokiaľ ide o skle­ní­ko­vé ply­ny (GHG), neexis­tu­je žiad­na san­kcia ale­bo trest. Ako odpo­veď na roz­hod­nu­tie USA odstú­piť od tej­to doho­dy, Európ­sky par­la­ment hla­so­val jed­no­du­chou väč­ši­nou (51% hla­sov) za to, aby sa cieľ zni­žo­va­nia emi­sii stal v člen­ských štá­toch EÚ práv­ne záväz­ný.

Koneč­ný pomer hla­sov bol 534 za a 88 pro­ti. Cie­ľom doho­dy je do roku 2030 dosiah­nuť úro­veň skle­ní­ko­vých ply­nov aspoň 40 % pod úro­veň ply­nov z roku 1990, čo je naozaj ambi­ci­óz­ny no nie nere­ál­ny cieľ.

EÚ, aj keď je ohľa­du­pl­ná k níz­ko uhlí­ko­vej jad­ro­vej ener­gii, odsú­va uhlie na dru­hú koľaj na úkor veter­nej a solár­nej ener­gie naozaj pozo­ru­hod­ným tem­pom. Nie­koľ­ko člen­ských štá­tov ako napr. Fran­cúz­sko a Spo­je­ne Krá­ľov­stvo pri­sľú­bi­li, že v nasle­du­jú­com desať­ro­čí úpl­ne odsta­via všet­ky svo­je uhoľ­né elek­trár­ne.

Schvá­le­né opat­re­nie tiež zabez­pe­čí, že člen­ským štá­tom s niž­ším príj­mom bude poskyt­nu­tá eko­no­mic­ká pomoc, kto­rá im pomô­že dosiah­nuť a zabez­pe­čiť níz­ko uhlí­ko­vé hos­po­dár­stvo a infra­štruk­tú­ru. Podob­ná myš­lien­ka sa šíri v Zele­nom kli­ma­tic­kom fon­de, kto­rý bol ini­ciá­to­rom Paríž­skej doho­dy, v kto­rom sa žia­da, aby boha­té kra­ji­ny daro­va­li finanč­né pros­tried­ky chu­dob­nej­ším kra­ji­nám z rov­na­ké­ho dôvo­du.

Ako celok je EÚ tre­tím naj­väč­ším pro­du­cen­tom skle­ní­ko­vých ply­nov na sve­te, čiže sna­ha a zme­na sprá­va­nia v tej­to oblas­ti je naozaj veľ­mi význam­ným činom v sve­to­vom úsi­lí o obme­dze­nie antro­po­gén­nej zme­ny klí­my.

Práv­ne pred­pi­sy ešte musia schvá­liť jed­not­li­vé vlá­dy člen­ských štá­tov, čo môže trvať aj nie­koľ­ko rokov. Napriek tomu je kon­sen­zus, kto­rý je nevy­hnut­ný pre zača­tie práv­nych úko­nov v tej­to oblas­ti, dob­rým sig­ná­lom pre budúc­nosť.

Odmiet­nu­tie Paríž­skej zmlu­vy zo stra­ny USA spô­so­bí to, aby sa celý svet ešte viac zjed­no­til v boji pro­ti kli­ma­tic­kým zme­nám“, pove­dal pred­se­da Európ­skej komi­sie Jean-Clau­de Junc­ker.

Je dôle­ži­té podot­knúť, že táto doho­da nie je len o zme­nách klí­my, ale je to aj sym­bol glo­bál­nej spo­lu­prá­ce počas náras­tu naci­ona­liz­mu vo sve­te.

Pod­po­ra doho­dy a infor­mo­va­nie verej­nos­ti o jej nále­ži­tos­tiach a aspek­toch prav­de­po­dob­ne nikdy nebo­la väč­šia. Roz­hod­nu­tie Trum­pa bola rana pod pás, no na dru­hej stra­ne to poslú­ži­lo ako zvý­še­nie moti­vá­cie pre ostat­ných, kto­rí chcú spo­loč­ne pra­co­vať a usi­lo­vať sa o to, aby svo­jím vnú­ča­tám zane­cha­li lep­ší svet.

Mul­ti­la­te­ra­liz­mus nabe­rá šká­lu nových a neví­da­ných foriem. Bila­te­rál­na koalí­cia štá­tov, pod­ni­kov, sta­ros­tov a mag­ná­tov v USA nie­len že pri­sľú­bi­la spo­lu­prá­cu s celým sve­tom, ale tak­tiež aktív­ne daro­va­li veľ­ké množ­stvo peňa­zí pre rôz­ne fon­dy týka­jú­ce sa klí­my a inves­tí­cií do obno­vi­teľ­ných zdro­jov ener­gie na svo­jom úze­mí. Naj­pô­so­bi­vej­šie je, že už pod­pí­sa­li aj vlast­né kli­ma­tic­ké doho­dy s cudzí­mi štát­mi. Naj­vý­raz­nej­šie v Kali­for­nii, kto­rá uzav­re­la doho­du s Čínou a Nemec­kom s cie­ľom zní­žiť uhlí­ko­vé sto­py a vyví­jať špič­ko­vé tech­no­ló­gie s níz­kou spot­re­bou ener­gie.

zdroj foto: shutterstock.com

Medzi­tým novo­zvo­le­ný fran­cúz­sky pre­zi­dent ponú­kol ame­ric­kým kli­ma­tic­kým ved­com štvor­roč­né gran­ty, ak prí­du štu­do­vať do kra­ji­ny. Európ­ski poli­ti­ci spo­loč­ne pove­da­li Bie­le­mu domu, že Paríž­sku zmlu­vu nie je mož­né pozme­niť, na roz­diel od Trum­pov­ho roz­hod­nu­tia.

Je čoraz viac jas­né, že izo­lo­va­ná od glo­bál­nej kli­ma­tic­kej „scé­ny“ nie je USA, ale Trum­po­va admi­ni­stra­tí­va. Hla­so­va­nie Európ­skej Komi­sie je len ďal­ším z prí­kla­dov, že kli­ma­tic­ké zme­ny sú glo­bál­nym prob­lé­mom a stá­le viac sa to dostá­va do pove­do­mia ľudí a štá­tov, kto­rí sú ochot­ní pro­ti tej­to sku­toč­nos­ti bojo­vať.

zdroj: iflscience.com

Pridať komentár (0)