Exkluzívne pre Startitup: Neriešme len Matovičov balík, je tu zákon, ktorý sa týka 1,5 milióna Slovákov

Autor analýzy je hlavný analytik pre verejné financie v INESS.

Sociálny balíček Igora Matoviča v posledných týždňoch okupoval mediálny priestor, a tak sa minimálna pozornosť venovala novele, ktorá sa priamo dotýka 1,5 milióna Slovákov.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predložilo do pripomienkového konania novelu zákona o sporení v II. pilieri.

Očakávaná novela

To, že predchádzajúce vlády narobili v II. pilieri miliardové škody pre sporiteľov, je pomerne známy fakt, pričom to bolo jasné hneď pri prijatí týchto zmien.

Presun sporiteľov do dôchodkových fondov, zrušenie automatického vstupu s možnosťou vystúpenia a garancie vo fondoch boli kroky, ktoré odborná verejnosť kritizovala od začiatku. Novela II. piliera tak bola nevyhnutná a očakávaná.

Dôležité kroky

Aktuálna novela zavádza predvolenú stratégiu na báze životného cyklu. Pre nových sporiteľov to nebude zásadná zmena, pretože výrazná väčšina z nich volí rizikovejšie indexové fondy. Postupne sa majú presúvať aj prostriedky tých, ktorí sa nechali (nevšimli si) presunúť nešťastným zásahom vlády v roku 2013.

To by malo priniesť vyššie zhodnotenie úspor, keďže teraz sú takmer všetky ich úspory v neatraktívnych dlhopisových fondoch. Technika aj rozsah tohto presunu sú politicky pomerne zložité rozhodnutia, keďže sa nedá vylúčiť, že v najbližších rokoch nás čaká obdobie poklesov či stagnácie akciových trhov. O detailoch tohto kroku by sa dala viesť dlhá diskusia, ale dôležitejšie je, že vôbec k tomu má dôjsť.

zdroj: Pixabay/pasja1000

Negatívne stránky

Novela má však popri pozitívnych zmenách aj nedostatky, niektoré zásadného charakteru. Snaha donekonečna znižovať poplatky pre Dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS), v tomto prípade indexových fondov, môže vyústiť k tomu, že DSS-ky ich prestanú ponúkať úplne.

Race to the bottom by v tomto prípade bola na škodu sporiteľov. Návrh zákona tiež neruší nezmyselné garancie, ktoré v investičnom sporení jednoducho nemajú miesto. Nezavádza tiež povinný vstup do druhého piliera, s možnosťou vystúpenia. Do dlhopisov chce predvolená stratégia presúvať úspory sporiteľov zbytočne skoro, dvadsať rokov pred odchodom do dôchodku.

Zrušenie prístupu k úsporám sporiteľov

Najväčší nedostatok tohto návrhu však spočíva v zrušení prístupu k úsporám sporiteľov v druhom pilieri. Predkladatelia sa po pár rokoch opäť postavili do role, že oni vedia, čo je pre sporiteľa lepšie.

Dnes takmer dve tretiny sporiteľov, ktorí majú z prvého piliera dôchodok minimálne 510 eur (!), volia jednorazový výber úspor, namiesto výplaty pravidelných mesačných dávok. Zjavne to považujú za lepšiu alternatívu. Životných situácií, keď je lepšie mať prístup k sume úspor naraz, ako ich postupne dostávať v mesačných dávkach, je veľa.

zdroj: TASR/Pavol Zachar, Unsplash – Inflácia prekročila 10 %, ceny bežných potravín narastajú. Držať však peniaze na bežnom účte nie je riešením.

Vyššie výdavky dôchodcu

Doplatenie zvyšku hypotéky, rekonštrukcia strechy, investícia do fotovoltických panelov či tepelného čerpadla znamená v prípade obmedzenia jednorazového návrhu nutnosť zadlženia – a teda vyšších výdavkov dôchodcov.

To znamená, že nemalé percento týchto investícií sa nikdy neuskutoční kvôli zbytočnému obmedzeniu prístupu k úsporám. Namiesto úspor v podobe lacnejších energií zákaz jednorazového výberu spôsobí presný opak – vyššie výdavky dôchodcu.

Predkladateľ ignoruje skutočnosť, že aj kapitálové výdavky dôchodcu sú dôchodcovské výdavky. Na druhý pilier sa pozerá limitujúcou prizmou prvého piliera, ktorý kvôli jeho nastaveniu nedokáže vyplatiť nič viac, ako nízke mesačné dávky. Vlastníctvo úspor v druhom pilieri umožňuje toto obmedzenie prekonať.

Ministerstvo postaví dôchodcu pred voľbu

Odhliadnime ale od investícií. Kým jeden dôchodca plánuje dobehnúť to, čo počas pracovného života nestihol precestovať, druhý môže byť spokojný s nižším mesačným príjmom, keďže jeho náklady sú minimálne a jeho pravidelný mesačný príjem dosahuje priemerný dôchodok.

Ministerstvo ho ale chce postaviť pred voľbou – alebo si úspory budeš vyberať v mesačných dávkach, alebo ich necháš na dedenie. A čo má na toto obmedzenie slobody povedať napríklad dôchodca, ktorý má ešte pravidelný príjem z prenájmu bytu? Čo on získa navýšením pravidelného mesačného príjmu? Má úspory, ktoré nepotrebuje na svoju bežnú spotrebu, a predvolená stratégia ho bude zbytočne nútiť investovať konzervatívne.

Dobré dôvody?

Príklad z iného súdka. Ak dôchodca trpí nevyliečiteľným ochorením, postupujúcim degeneratívnym ochorením, vediac o krátkosti zostávajúceho života, svoje úspory nebude môcť využiť podľa svojich predstáv. V oboch situáciách sa sporiteľ-dôchodca dostane do horšej situácie ako dnes.

Na takéto zhoršenie situácie sporiteľa by malo mať ministerstvo veľmi dobré dôvody a poctivé prepočty spoločenských nákladov, ak ich súčasné nastavenie prístupu k úsporám spôsobuje. Ani jedno v dôvodovej správe k návrhu zákona nenájdete. Je tam len donekonečna opakované, že úspory majú byť použité na zabezpečenie na dôchodku.

zdroj: unsplash/Tim Kilby

Žiadna „slovenská“ anomália

Ako ale tvrdím vyššie, aj kapitálové výdavky predstavujú zabezpečenie na dôchodku. Jednorazový výber pritom nie je nejaká „slovenská“ anomália. Možnosť čerpať väčšiu či menšiu časť úspor prostredníctvom programového poskytujú desiatky vyspelých krajín OECD. Austrálska vláda na svojich stránkach dokonca radí  sporiteľom, ako môžu prostriedky jednorazového výberu použiť.

Bohužiaľ, predkladatelia tejto novely sa postavili do role, že oni vedia rozhodnúť, čo má pre spotrebiteľa vyšší úžitok. V ich svete to predstavuje pravidelný mesačný dôchodok. Tento paternalistický prístup, podľa mňa ťažko zdôvodniteľný, však mnohým sporiteľom skomplikuje život a zvýši ich životné náklady. Je to zbytočná regulácia, ktorá zníži atraktivitu sporenia v II. pilieri.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.