Experiment so spánkom sa zapísal do Guinessovej knihy. Na 4. deň mal halucinácie, nespal plných 11

Ak si niekedy zostal dlhšie hore, ako je prirodzené, alebo ťahal v práci niekoľko dní nonstop za sebou, zrejme vieš, ako ti mozog už po chvíli „prestane fungovať“. Chlapec, ktorý nespal jedenásť dní, by o tomto pocite vedel rozprávať.

V roku 1963 sa dvaja mladí študenti rozhodli podniknúť „vedecký“ projekt, ktorý sa zameral na čo najdlhšiu bdelosť. Zostali hore tak dlho, až sa táto rekordná nespavosť zapísala do Guinessovej knihy rekordov.

Portál BBC informuje, že Randy Gardner a Bruce McAllister sa rozhodli študovať účinky bezspánkových a bezsenných nocí na kognitívnu a fyzickú výkonnosť. Dvaja mladíci si hodili mincou, aby si rozhodili úlohy. Jeden sa pokúsil „prežiť nespavosť“ a druhý zapisoval poznámky.

Podľa IFL Science nastali výpadky pamäte a prvé halucinácie počas štvrtého dňa. „Mal som halucinácie, že som ten slávny futbalista Paul Lowe zo San Diego Chargers,“ priznal po rokoch Randy Gardner, ktorému sa podarilo zostať hore 11 dní a 25 minút. V čase výskumu mal Randy len 17 rokov. Dovtedy držal rekord DJ z Honolu, ktorý nespal a zostal hore až 260 hodín.

Keby o tomto experimente neinformovali miestne noviny, ktoré napokon pritiahli pozornosť viacerých, nedozvedel by sa o ňom ani expert, výskumník spánku, doktor William Dement.

„V tom čase som bol pravdepodobne jediný človek na planéte, ktorý skutočne robil výskum spánku,“ tvrdí Dement pre BBC. Rodičia Randyho mali o svojho syna strach, pretože doposiaľ nebola zodpovedaná otázka, či by mu nespavosť mohla spôsobiť vážnejšie následky, alebo dokonca smrť.

Podľa BBC Future sa experimenty robili na zvieratách. Boli aj také, kedy mačky nespali celých pätnásť dní a následne, niekoľko dní na to, zomreli. Práve tieto experimenty približujú otázku, či možnou príčinou smrti mohli byť aj iné faktory, napríklad stres, a nie nedostatok spánku.

Randy zostal pod dohľadom Dementa, ktorý chlapca nútil hrať basketball a pinball. Robil tak preto, aby ho udržal v bezspánkovom stave. Zakazoval mu ľahnúť si a taktiež sa s ním, počas toho, ako bol na toalete, rozprával. „Toaletné rozhovory“ viedol preto, aby Randy nemal pokušenie zaspať v miestnosti, v ktorej bol sám.

Problémy nastali už na druhý deň

Hneď na druhý deň počas Randyho experimentu mal problém s identifikáciou predmetov na dotyk. Tretí deň mu priniesol náladovosť. Počas štvrtého dňa nastali prvé výpadky pamäte, halucinácie a bludné scenérie. Halucinácie sa objavili aj počas nasledujúcich dní, keď pred sebou chlapec videl lesnú cestu namiesto svojho domu.

Randy tvrdí, že telo s ním spolupracovalo, ale myseľ bola „zastrelená“.

Počas nasledujúcich dní sa jeho myseľ začala spomaľovať ešte väčšmi, nehovoriac o tempe jeho reči. Začal rozprávať vetu, v ktorej polovici sa zastavil a nevedel, ako má pokračovať. Zabudol, kam ide, alebo ho vyrušila úplne nová myšlienka.

Počas posledného, jedenásteho dňa Randyho „bdelého snenia“ potreboval neustálu pozornosť, aby komunikoval a odpovedal na akékoľvek otázky. Samotné odpovede boli monotónne a nezrozumiteľné. Testy na jeho mentálne schopnosti, ktoré na ňom boli vykonávané, sa skončili veľmi rýchlo, pretože chlapec nakoniec zabudol, čo robil. 

Práve tým, že niektoré časti a bunky v mozgu spali a mohli sa tak obnoviť, nedošlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu alebo iným, oveľa horším halucinačným situáciám.

Viacero ľudí sa po tomto experimente pokúšalo prekonať Randyho rekord, ale Guinessova kniha rekordov prestala pokusy o prekonanie rekordu certifikovať z dôvodu prevencie. Tvrdia, že to napriek všetkému môže byť pre ľudské zdravie nebezpečné.

Keď sa Randy po jedenástich dňoch vyspal, tvrdil, že vtedy nepociťoval žiadne zmeny, nič neobvyklé. Po niekoľkých rokoch priznal, že trpí neznesiteľnou nespavosťou. Akoby sa to na ňom odrazilo až neskôr.

Keď sa ho pred jeho domom novinári pýtali, ako je možné zvládnuť jedenásť dní nespať, odpovedal v metafore, že jeho snaha ostať hore a nezaspať spočívala len v tom, aby si udržal „myseľ nad hmotou“.

„Musíte sa vyspať. Je to dôležité – je to takzvaná veľká trojka. Voda, jedlo, spánok – to všetko musíte mať,“ povedal Randy po päťdesiatich rokoch od experimentu pre National Public Radio.

Resetovanie systému

Ak budeš pri úmyselnom bdení ignorovať tieto vedľajšie účinky, tvoja myseľ sa môže natoľko uvoľniť, až ti spôsobí neprimeranú náladovosť, zbytočné paranoidné stavy a často môžeš na pár sekúnd vidieť veci, ktoré v skutočnosti neexistujú.

„Ľudia začnú mať halucinácie a tak trochu sa zbláznia,“ hovorí Atul Malhotra, riaditeľ spánkovej medicíny na Kalifornskej univerzite v San Diegu. Šoféri nákladných áut a kamiónov používajú na takýto halucinačný jav z únavy a nedostatku spánku výraz – „vidieť čierneho psa“. Keď sa im na vozovke pred ich očami objaví neexistujúci tieň, vedia, že už je najvyšší čas, ak nie nadčas, auto odstaviť.

Pri nedostatku spánku sa adrenalín či kortizol, teda stresové hormóny v krvi, zvýšia, čím sa zvýši aj krvný tlak. Práve vtedy ochabuje aj imunitný systém, čoho dôsledkom je zvýšená chorobnosť nielen po fyzickej, ale aj psychickej stránke. Ľudia, ktorí trpia insomniou a nedostatkom spánku, môžu častejšie pociťovať úzkostné stavy, tvrdí Malhotra.

„Túžba spať je taká silná, že nahradí túžbu po jedle. Tvoj mozog normálne zaspí, napriek všetkému tvojmu vedomému úsiliu udržať ho ,na žive‘,“ dodáva Erin Hanlon.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy