Experti odhalili príčinu rádioaktivity v mäse bavorských diviakov

Výskumníci sa po dlhom čase konečne priblížili k objasneniu nezvyčajne vysokých rádioaktívnych hodnôt v mäse diviakov z nemeckej spolkovej krajiny Bavorsko. Doteraz považovali za príčinu tejto rádioaktivity zvyšky z havárie černobyľskej jadrovej elektrárne.

Avšak najnovšie štúdie ukázali, že táto anomália je dôsledkom konzumácie srnčích húb. Tie sú kontaminované rádioaktívnym materiálom z obdobia studenej vojny. Materiál pochádza z jadrových skúšok v Sovietskom zväze. Tento jav nazvali vedci „diviačím paradoxom“, píše TASR.

Rádioaktivita v mäse diviakov

Štúdia zverejnená nedávno v odbornom žurnále Environmental Science and Technology, ktorý vydáva Americká chemická spoločnosť (ACS), uvádza, že diviaky žijúce v Bavorsku majú dlhodobo vysokú mieru rádioaktivity. A to aj napriek tomu, že u ostatných druhov zveri v tej istej oblasti rádioaktivita klesá. Vedci tento jav nazvali „diviačí paradox“.

Pri rádioaktívnych prvkoch je veľmi dôležitý polčas rozpadu. Je to parameter vyjadrujúci, ako dlho trvá, kým sa množstvo prvku zníži na polovicu. Niektoré rádioaktívne prvky môžu v prostredí zostávať veľmi dlho (majú dlhý polčas rozpadu), zatiaľ čo iné z prostredia miznú pomerne rýchlo (majú krátky polčas rozpadu).

Medzi prvky s krátkym polčasom rozpadu patrí cézium-137 s polčasom rozpadu 30 rokov, ktoré sa bežne nachádza v jadrových reaktoroch – napríklad aj v Černobyle či Fukušime. Iný izotop cézia, konkrétne cézium-135, však má polčas rozpadu až 2,3 milióna rokov. Tento izotop cézia sa spája s jadrovými výbuchmi, aké nastávajú napríklad pri testoch jadrových zbraní.

Na Záhorí otvoria najväčšiu farmu pre sliepky v strednej Európe: Slováci budú mať vajcia z humánnejších chovov

Keď v apríli 1984 došlo k výbuchu jadrového reaktora v Černobyle, Bavorsko patrilo medzi územia zasiahnuté rádioaktívnym spadom. Do bavorskej pôdy sa tak dostalo cézium-137. Jadrové skúšky vykonávané na území Sovietskeho zväzu počas studenej vojny zase do atmosféry uvoľnili cézium-135, ktoré sa tiež uložilo v pôde.

Izotopy sa v pôde nachádzajú v rôznych pomeroch v závislosti od toho, z akého zdroja pochádza spad – či z výbuchu jadrovej zbrane, alebo z reaktora.

Kontaminované huby

Z kontaminovanej pôdy neskôr vyrástli rovnako kontaminované huby rodu Elaphomyces, známeho pod slovenským názvom srnka (v češtine jelenka). Plodnice týchto húb sa podobajú na ich slávnejšie príbuzné hľuzovky, ktoré ľudia považujú za delikatesu.

Srnky, podobne ako hľuzovky, rastú pod zemou, odkiaľ ich diviaky vďaka svojmu citlivému čuchu vyhrabávajú a následne konzumujú. Huby sú pre iné zvieratá neprístupné, preto sa kontaminácia prejavuje iba u diviakov.

Pri slovenských hraniciach vyčíňa nákazlivá choroba. Spôsobila najhoršiu situáciu za 20 rokov

Vedci v rokoch 2019 až 2021 skúmali vzorky mäsa 48 diviakov z 11 oblastí Bavorska. Ak bolo vo vzorkách veľa cézia-137 a málo cézia-135, za zdroj spadu určili jadrový reaktor. Ak bol pomer opačný, ako zdroj znečistenia identifikovali výbuch z jadrových skúšok.

Vedci pôvodne predpokladali, že zdrojom rádioaktivity diviakov je havária jadrového reaktora v Černobyle spred takmer 40 rokov, no keďže polčas rozpadu cézia-137 je 30 rokov, rádioaktivita musela pochádzať z iného zdroja.

Testy vzoriek potvrdili, že pochádza z cézia-135, teda z testov jadrových zbraní. Posledné jadrové skúšky sa v Rusku uskutočnili na začiatku 90. rokov minulého storočia, pričom od Bavorska boli vzdialené stovky až tisíce kilometrov.