Famózny príbeh Wintera, ktorý vybudoval Piešťanské kúpele, prežil koncentračný tábor a komunisti ho donútili živoriť

  • Piešťanské kúpele aj dnes pre svoje liečivé bahno a minerálne pramene lákajú klientelu z celého sveta
  • O ich rozmach sa postaral Ľudovít Winter, ktorý v prežil na konci života dva totalitné režimy, pre ktoré bol nežiadúcou osobou
  • Napriek tomu si podľa pamätníkov zachovával optimizmus až do konca života
winter titlka
  • Piešťanské kúpele aj dnes pre svoje liečivé bahno a minerálne pramene lákajú klientelu z celého sveta
  • O ich rozmach sa postaral Ľudovít Winter, ktorý v prežil na konci života dva totalitné režimy, pre ktoré bol nežiadúcou osobou
  • Napriek tomu si podľa pamätníkov zachovával optimizmus až do konca života

V mesiaci november sme si pripomenuli výročie narodenia významného slovenského vizionára, ale hlavne, večného optimistu. Prešlo totiž 150 rokov od narodenia Ľudovíta Wintera, muža ktorý premenil zablatenú dedinku pri rieke Váh na svetoznáme kúpeľné mesto Piešťany. Život sa s ním ale nemaznal, zničiť sa ho snažili oba totalitné režimy, ktoré vládli v našej krajine v minulom storočí. Winter sa však napriek tomu zlomiť nenechal a ešte pred rekonštrukciou skleneného mosta, ktorý vedie na kúpeľný ostrov, si mohol vidieť bronzovú sochu budovateľa Piešťan, ako zasnívane hľadí na svoje dielo. Jeho zásluhy mu totiž v novom tisícročí už nikto neupiera.

Dieťa židovského obchodníka

Lajos Winter, ako znela pomaďarčená verzia jeho mena, sa narodil v meste Šahy do rodiny židovského obchodníka maďarského pôvodu. Ako mladý sa rozhodol študovať na Technickej univerzite vo Viedni, plány mu však prekazila prosba otca. Ten dostal od grófa Františka Erdödyho za úlohu zveľadiť piešťanské kúpele, ktoré boli  v tom čase v zanedbanom stave. Na túto prácu si preto zavolal aj syna Ľudovíta.

ľudovit winter
zdroj: TASR/Martin Palkovič

 

Po smrti otca tak spolu s bratom Imrichom, ten mal na starosti kultúrny život mesta, budoval svoje celoživotné dielo. Jeho cieľom bolo priniesť do mesta vyššiu spoločnosť v zložení šľachty a buržoázie. Preto na kúpeľnom ostrove, v okolí minerálneho liečivého prameňa, vystaval impozantný secesný hotel Thermia Palace, ktorý funguje dodnes, či kúpele Irma, prepojené s hotelom tak, aby hostia mohli dôstojne a nerušene prechádzať na terapie aj v zime, oblečení iba v župane.  

Luxusná tvár kúpeľného mesta Piešťan

Toto všetko sa mu podarilo v neuveriteľne rýchlom čase medzi rokmi 1910 až 1912. Počas jeho pôsobenia sa v meste však vybudovalo aj mnoho iných významných stavieb ako Františkove kúpele, za socializmu zbúrané, Pro Patria, Ružový mlyn, Kursalon či termálne kúpalisko Eva. Prišiel tiež s návrhom vystavať dnes už ikonický funkcionalistický kolonádový most, ktorý je dielom architekta Emilla Beluša a patrí k najdlhším krytým mostom na Slovensku. Pred mostom tiež stojí symbol Piešťan, barlolamač, ktorý bol tiež vytvorený na Winterov podnet.

Piešťany
zdroj: TASR/Martin Palkovič

Po vzniku Československej republiky bol Ľudovít Winter, vychovávaný v maďarskom duchu, rozhodnutý emigrovať do Maďarska. Presvedčiť ho, aby ostal mali obyvatelia Piešťan, ktorí si podnikateľa veľmi vážili. Jeho kúpele vďaka demokracii prosperovali a svetovú klientelu tvorili aj najvyšší predstavitelia krajín a vlád.

Fašisti mu vyvlastnili majetok a zavraždili dcéru

S rozmachom fašizmu v Európe sa však začalo zmrákať aj nad rodinou Ľudovíta Wintera. Aj keď v roku 1907 konvertoval na kresťanstvo, ako osoba so židovským pôvodom bol v novovzniknutom Slovenskom štáte nežiadúci. Ako prvá rana prišla strata kontroly nad kúpeľmi a v roku 1944 aj deportácia do koncentračného tábora. Zo zberného tábora v Seredi skončil v Terezíne, kde sa ako 75 ročný dočkal oslobodenia. V tom čase vážil 45 kilogramov. V koncentračnom tábore Bergen-Belsen avšak zahynula jeho najmladšia dcéra Mária Schulzová, ktorú deportovali už takmer na konci vojny v januári 1945.

zdroj: TASR/Martin Palkovič

Po návrate z koncentračného tábora niekoľko týždňov nevychádzal z domu, časom  sa však začal zaujímať o inú vec ako budovanie mesta. Rozhodol sa pomôcť tým, ktorí mali rovnaké ,,šťastie“ a koncentračné tábory prežili. Uvedomil si, že na trhu chýba detská výživa a založil podnik „PANVITA, výroba dietetických a výživných potravných článkov“.

Príbeh slovenskej legendy BB Puding: Vznikol, lebo ľudia z koncetračných táborov potrebovali pomoc

Legendárny BB puding

V spomienkach to opísal nasledovne: „A teraz mám vyrábať detskú výživu, čo k tomu potrebujem? Lekára, ktorý sa vyzná vo výžive, chemika, ktorý zostaví dobré recepty, alebo dobrú propagáciu? Našiel som takýchto pracovníkov.“

Zavolal si niekoľko odborníkov na detskú výživu a vytvorili dnes už legendárny BB puding.  Zloženie pudingu bolo teda vytvorené tak, aby sa telo ľudí dokázalo dostať z traumy, ktorú v koncentračnom tábore zažilo. Puding bol v tej dobe považovaný za liek. Kvôli svojmu unikátnemu zloženie bol pôvodne dostupný iba v lekárňach, časom sa však pre svoju popularitu dostal aj na pulty regálov v potravinách.

Nasledujúci rok 1948 bol ale pre podnikateľa Ľudovíta Wintera devastačný a podnik Pavitu komunisti znárodnili. „Sotva som sa trochu spamätal, už ma znova pochytila túžba po bývalom pracovisku – kúpeľoch,“ píše Winter vo Spomienkach na Piešťany, ktoré vyšli knižne v roku 2001.

Komunisti mu zobrali všetko, aj dôstojný dôchodok

Kúpele mu však už nepatrili, vyvlastnil ho ešte Tiso v bývalom režime. Napriek tomu sa Winter nevzdával a so svojimi návrhmi cestoval d Prahy, kde si ho však nikto z komunistov nevšímal. Časom sa stal opäť nežiadúcou osobou a vládnuca moc mu zakázala vstup na kúpeľný ostrov. Najbližšie sa tak k svojmu celoživotnému dielu dostal iba na kolonádový most, odkiaľ mohol iba z diaľky obdivovať svoje kúpele.

piešťany
zdroj: TASR/ Lukáš Grinaj

Po znárodnení mu tak ostal iba Zelený dom, kde do konca života živoril. Vlaková nehoda z neho spravila invalida ale úrady mu aj napriek tomu stále znižovali priznaný dôchodok.  Menová reforma ho obrala o všetky finančné rezervy a v roku 1959  mu priznali dôchodok 250 korún mesačne, pričom invalidné minimum vtedy bolo 400. Dokonca mu nepridelili ani podporu na stravu v tzv. ľudovej kuchyni, ktorá varila pre chudobných. Invalidného minima sa dočkal až v roku 1963.

Optimista s láskou v srdci

Aby mu v dome nebola zima, tlačieval káričku a v mestskom parku zbieral ražie do kachiel. Napriek ťažkej druhej polovici svojho života sa Ľudovít Winter dožil 98 rokov a ľudia naňho doteraz spomínajú ako na nenapraviteľného optimistu.

Piešťany
zdroj: archív Balneologického múzea Imricha Wintera

Jeho pravnučka ho pre Piešťanský denník opísala nasledovne: „S láskou v srdci si spomínam na môjho opinka, pradedka, ktorému 15. septembra 1968 dotĺklo jeho milujúce srdce. Veľmi si ho vážim za všetko, čo spravil pre nás všetkých aj pre ďalšie generácie a hlboko sa pred ním skláňam. Žil skromne a k tomu nás viedol. Miloval svoju rodinu a jeho láska k Piešťanom bola nekonečná, chránil si ich ako najvzácnejší diamant. Vďaka Piešťanom je stále naňho spomienka živá, akoby ani neodišiel. Ďakujem všetkým, ktorí sa pričinili o to, aby jeho meno bolo navždy uchované v jeho milovaných Piešťanoch.“

Zdroje: TASR, Piešťanský denník, Z Piešťan, .tyzden

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech