FOTO: Zúfalstvo a hrôza. Satelitný pohľad na následky vojny v Izraeli

Siedmeho a ôsmeho októbra zaútočili teroristi hnutia Hamas na Izraelské komunity. Z pásma Gazy, ktoré spadá pod správu obmedzene autonómnej Palestíny, vystrelili tisíce rakiet a začali drancovať dediny blízko hraníc. Objavovali sa správy o otrasných vojnových zverstvách a zločinoch, pričom prišlo život okolo 1 400 Izraelčanov. Ide predovšetkým o civilistov vrátane žien, detí a seniorov.

Izrael v reakcii na tieto útoky spustil operáciu Železné meče, v rámci ktorej bombarduje pásmo Gazy. Armáda tvrdí, že sa zameriava na teroristické ciele, no tie sa nachádzajú v civilistami obývaných oblastiach. Miestnych vyzýva na evakuáciu, ale aj napriek tomu v dôsledku ostreľovania podľa predstaviteľov Hamasu zahynulo už cez 7 000 Palestínčanov.

Izraelské obranné sily v súčasnosti pokračujú v snahe o zničenie teroristických cieľov patriacich hnutiam Hamas a Islamský džihád. Zároveň sa usilujú o oslobodenie viac ako 229 izraelských rukojemníkov, ktorí sa nachádzajú v zajatí v Gaze.

Do oblasti palestínskej enklávy sa už dostali viaceré dodávky humanitárnej pomoci, no podľa miestnych zdrojov to nestačí. Lídri 27 členských štátov EÚ preto jednomyseľne vyzvali na zavedenie „humanitárnych koridorov a prestávky“ ostreľovania v Gaze. Chcú tak zabezpečiť, že k Palestínčanom v pásme Gazy sa dostanú ďalšie potraviny, voda a zdravotnícke zásoby.

Satelitné snímky od spoločnosti Maxar Technologies zachytávajú situáciu po ostreľovaní v pásme Gazy.

zdroj: TASR/AP, Maxar Technologies – Poškodenie budov a stavieb po bombardovaní v štvrti Izbat Beit Hanoun na severe Gazy

Ako píše agentúra TASR, Rada Európskej únie súhlasila s návrhom Španielska zorganizovať do približne šiestich mesiacov mierovú konferenciu, ktorej zámerom bude dosiahnuť mierovú dohodu medzi Izraelom a palestínskym teroristickým hnutím Hamas.

Španielsky premiér Pedro Sánchez na tlačovej konferencii v Bruseli povedal, že jeho krajina na stretnutí s ostatnými členskými štátmi EÚ naliehala na to, aby Únia požadovala dosiahnutie okamžitého prímeria medzi Izraelom a Hamasom. Niektoré krajiny s tým podľa neho nesúhlasili, pričom Izrael získal má podporu od množstva zahraničných predstaviteľov. Tí uznávajú jeho právo brániť sa. 

Snaha o prepustenie rukojemníkov

Izrael v súčasnosti eviduje 229 rukojemníkov, ktorí boli po teroristickom útoku Hamasu odvedení do Gazy. Iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján podľa TASR v piatok vyhlásil, že palestínske militantné hnutie Hamas ich je pripravené prepustiť.

Podmienkou však je, že Izrael oslobodí 6 000 väznených Palestínčanov.

Vo vystúpení na mimoriadnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku šéf iránskej diplomacie zdôraznil, že Teherán je spolu s Tureckom i Katarom pripravený zohrať svoju úlohu v tomto „veľmi dôležitom humanitárnom úsilí“. Irán je pritom považovaný za jedného z hlavných sponzorov Hamasu.

zdroj: TASR/AP, Maxar Technologies – Škody v štvrti Izbat Beit Hanoun na severe Gazy

Podľa údajov izraelskej vlády, ktoré agentúra AFP nemohla nezávisle overiť, najmenej polovica rukojemníkov vlastní aj zahraničné pasy.

Vysídlené osoby

Ako píše Euronews, viac než milión ľudí utieklo zo svojich domovov. Mnohí tak poslúchli izraelské výzvy na evakuáciu na juh. Izraelská armáda totiž tvrdí, že ciele Hamasu sa nachádzajú aj priamo v civilných budovách či na ich strechách. Fotografie spoločnosti Maxar ukazujú aj celé rady zničených panelákov a obytných štvrtí.

V posledných dňoch Izrael povolil vstup do Gazy vyše 70 nákladným vozidlám naplneným humanitárnou pomocou pre civilistov. Na územie vstúpili z Egypta cez prechod Rafah – jediný vstupný bod do Gazy, ktorý Izrael nekontroluje.

Humanitárni pracovníci však tvrdia, že konvoje pokryli len nepatrný zlomok rastúcich potrieb v Gaze. Pred vojnou vchádzalo do Gazy denne v priemere 500 nákladných áut, píše Euronews.

zdroj: TASR/AP, Maxar Technologies — Značné škody na budovách a stavbách v Atatre na severe Gazy

V Stredozemnom mori sa pre obavy z možnej širšej eskalácie konfliktu nachádza aj armáda Spojených štátov. Tá podnikla v piatok skoro ráno útoky na dve lokality vo východnej Sýrii. Má ísť o oblasť, kde sa zdržiavajú militanti prepojení s iránskymi revolučnými gardami. 

Ide o odvetu za niekoľko útokov bezpilotných lietadiel a rakiet, ktorých terčom sa od začiatku minulého týždňa stali základne využívané jednotkami americkej armády dislokovanými v tomto regióne, píše TASR.

zdroj: TASR/AP, Maxar Technologies – Poškodenie budov a štruktúr po bombardovaní štvrte Beit Hanoun v severnej Gaze

Minister obrany USA Lloyd Austin vo vyhlásení uviedol, že „útoky presnej sebaobrany sú reakciou na sériu prebiehajúcich a väčšinou neúspešných útokov proti americkému vojenskému personálu v Iraku a Sýrii spáchaných milíciami podporovaných Iránom“.

Austin dodal, že rozkaz pristúpiť k útokom na spomínané milície vydal prezident USA Joe Biden, aby „bolo jasné, že Spojené štáty nebudú tolerovať takéto útoky a budú brániť seba, svoj personál a svoje záujmy“.