Gauč a scrollovanie stres nevyriešia. Psychologička odhalila 4 aktivity, ktoré uvoľnia mozog a odbúrajú napätie

Stres sa nevyhýba nikomu. Stal sa tichým sprievodcom nášho každodenného fungovania. Keď sa dostaví mozgová hmla alebo pocit preťaženia, prirodzenou reakciou býva únik k pasívnemu oddychu. Práve vtedy však mozog potrebuje niečo úplne iné.

Psychologička Dr. Nikki Scheiner, ktorá sa venuje najmä úzkosti, depresii, PTSD a funkčným neurologickým či somatickým ťažkostiam, upozorňuje na štyri konkrétne aktivity. Nepôsobia len ako príjemné rozptýlenie. Zasahujú priamo do mechanizmov stresovej reakcie a posilňujú prepojenia v mozgu, ktoré rozhodujú o tom, ako zvládame tlak, emócie aj každodenné výzvy.

Prečo pasívny oddych nestačí

Väčšina ľudí sa po práci snaží „vypnúť“. Sadnú si, odpočívajú, scrollujú. Paradoxne tým však mozog nechávajú v rovnakom chaotickom režime, aký ho sprevádzal počas celého dňa. Preťažená myseľ potrebuje presný opak. Potrebuje zmysluplný podnet, ktorý ju usmerní a stabilizuje.

Výskum fyzickej aktivity aj kognitívneho tréningu ukazuje jasný rozdiel medzi pasívnym oddychom a činnosťami, ktoré mozog cielene aktivujú. Najsilnejší efekt prinášajú pohybové aktivity, pri ktorých človek neustále reaguje na meniace sa podmienky.

Raketové športy ako tenis, bedminton či padel patria medzi najlepšie príklady. Nútia človeka sledovať pohyb, reagovať v zlomku sekundy, plánovať a zároveň sa hýbať. Vzniká tak stav plného ponorenia.

„Hranie tenisu zlepšuje spôsob, akým váš mozog prepája jednotlivé oblasti. Pomáha vám zostať sústredený a myslieť jasne po zvyšok dňa,“ hovorí Dr. Scheiner pre portál World Health.

Podobný účinok prinášajú aj strategické aktivity. Šach, logické úlohy či moderné kognitívne tréningy aktivujú exekutívne funkcie mozgu. „Strategické hry vyvolávajú výrazný nárast alfa mozgových vĺn,“ hovorí Dr. Scheiner. „Tým vzniká ideálny neurologický stav, pokojný, no zároveň bdelý, v ktorom stres ustupuje a mentálne spracovanie funguje naplno,“ vysvetľuje psychologička.

Najhlbší tréning nervového systému

Existujú tiež aktivity, ktoré navodzujú stav podobný meditácii v pohybe. Patrí k nim napríklad lukostreľba. Dych, postoj, zrak aj myseľ sa zosúladia do jedného presného okamihu. Stačí drobný únik pozornosti a výsledok sa okamžite mení.

„Aktivity, ktoré si vyžadujú presnosť, ako napríklad lukostreľba, nútia človeka k úplnému sústredeniu na prítomný okamih,“ hovorí Dr. Scheiner. „Táto integrácia upokojuje rozbehnuté myšlienky a posilňuje sústredenie už počas jediného tréningu,“ dodáva.

Výskum publikovaný vo Frontiers naznačuje, že podobné aktivity posilňujú exekutívne funkcie mozgu. Ďalšie štúdie ukazujú, že tento typ tréningu zlepšuje schopnosť regulovať emócie a zvládať vnútorné napätie.

Ak však niečo zasahuje mozog ešte hlbšie než väčšina bežných aktivít, je to hudba. Prepája emócie, pamäť, pohyb aj predvídanie do jedného celku. „Hudobníci vykazujú silnejšie prepojenia medzi oblasťami mozgu, ktoré zodpovedajú za emócie a plánovanie. To vedie k lepšej regulácii nálady a k dlhodobému zníženiu stresu,“ hovorí odborníčka.

Hra na hudobný nástroj alebo spev zapája rozsiahlu sieť mozgových oblastí v presnej koordinácii. Ide o komplexný tréning nervového systému, ktorý formuje nielen výkon, ale aj vnútorné prežívanie. Výskumy v databáze Pubmed ukazujú, že hudba súvisí so zmenami v konektivite mozgu a nižšou stresovou reakciou.

Dr. Scheiner na záver dodáva: „Ak sa cítite zahmlene alebo mentálne vyčerpane, siahnite po aktivitách, ktoré prirodzene pomáhajú vášmu mozgu uvoľniť sa. Či už ide o tenis, hudbu alebo aj logickú hru, nájdite si to, pri čom sa cítite dobre a pri čom sa odpojíte od stresu.“

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing