Greta Thunberg viní za dnešnú situáciu zbohatlíkov. Tí nesú najväčšiu vinu na klimatickej kríze

  • Švédska aktivistka upozornila na novú správu medzinárodnej charitatívnej organizácie Oxfam
  • Charitatívna organizácia tvrdí, že bohatí nesú najväčšiu vinu na klimatickej kríze
  • Najbohatšie jedno percento svetovej populácie vyprodukovalo oxidu uhličitého dvojnásobne viac ako 3,1 miliardy ľudí, ktorí tvorili najchudobnejšiu polovicu ľudstva
Greta
TASR/DPA/Unsplash, Marcin Jozwiak, Paul Zinken
  • Švédska aktivistka upozornila na novú správu medzinárodnej charitatívnej organizácie Oxfam
  • Charitatívna organizácia tvrdí, že bohatí nesú najväčšiu vinu na klimatickej kríze
  • Najbohatšie jedno percento svetovej populácie vyprodukovalo oxidu uhličitého dvojnásobne viac ako 3,1 miliardy ľudí, ktorí tvorili najchudobnejšiu polovicu ľudstva

Klimatická kríza nie je niečo, čo sme vytvorili „my“. „My“ všetci nie sme rovnako zodpovední za krádež budúcnosti,“ napísala vo svojom príspevku na Twitteri švédska klimatická aktivistka Greta Thunberg. Aktivistka tak narážala na svoje vlastné slová o ukradnutej budúcnosti mladých a jej samotnej v dôsledku klimatickej krízy.

Thunberg upozornila na novú správu medzinárodnej charitatívnej organizácie Oxfam s názvom Konfrontácia nerovnosti uhlíka. Správa vychádza z dát Štokholmského environmentálneho inštitútu a jej zverejnenie načasovali na obdobie, keď sa svetoví lídri pripravujú na stretnutie na Valnom zhromaždení OSN s cieľom diskutovať o globálnych výzvach vrátane klimatickej krízy.

Oxfam porovnal emisie zo spotreby rôznych príjmových skupín v rokoch 1990 až 2015, keď ľudstvo zdvojnásobilo množstvo oxidu uhličitého v atmosfére. Charitatívna organizácia, ktorej hlavnou prioritou je odstránenie chudoby a nerovnosti vo svete, prišla so šokujúcimi závermi.

Nadmerná spotreba bohatej menšiny podporuje klimatickú krízu, ale doplatia na to chudobné komunity a mladí ľudia. Takáto extrémna uhlíková nerovnosť je priamym dôsledkom desaťročia dlhej snahy našich vlád o hrubo nerovný a uhlíkovo intenzívny hospodársky rast,“ povedal Tim Gore, vedúci sekcie v oblasti podnebia v Oxfame a autor správy.

zdroj: TASR

Najbohatšie jedno percento svetovej populácie vyprodukovalo oxidu uhličitého dvojnásobne viac ako 3,1 miliardy ľudí, ktorí tvorili najchudobnejšiu polovicu ľudstva počas kritického 25-ročného obdobia bezprecedentného rastu emisií.

„Najbohatších 10 percent vyprodukovalo viac ako polovicu (52 percent) emisií pridaných do atmosféry v rokoch 1990 až 2015. Najbohatšie jedno percento zodpovedalo za 15 percent emisií počas tejto doby, viac ako všetci občania EÚ a viac ako dvakrát toľko ako najchudobnejšia polovica ľudstva (7 percent).

Ročné emisie vzrástli medzi rokmi 1990 a 2015 o 60 percent. Najbohatších 5 percent bolo zodpovedných za viac ako tretinu (37 percent) tohto rastu. Celkové zvýšenie emisií najbohatšieho jedného percenta bolo trikrát viac ako nárastu najchudobnejších 50 percent,“ píše sa v správe.

klimatická kríza
zdroj: Unsplash/Antoine GIRET/Paweł Czerwiński

Charitatívna organizácia navrhuje zdaniť a zakázať luxusný uhlík

Správa poukazuje na možné nebezpečenstvo kvôli pandémii vírusu Covid-19. Vlády po celom svete nemusia hľadieť na klimatickú krízu, prioritou sa pre ne môže stať naštartovanie ekonomiky. Zvýšenie teploty o 1,5 °C tak môže nastať už v roku 2030.

Organizácia poukazuje už na terajšie problémy spôsobené klimatickou krízou ako smrtiace cyklóny v Indii a Bangladéši, roje kobyliek, ktoré zničili úrodu v Afrike a požiare v Austrálii a USA. „Nikto nie je imúnny, ale najviac sú postihnutí najchudobnejší a najviac marginalizovaní ľudia. Napríklad ženám hrozí v dôsledku katastrofy zvýšené riziko násilia a týrania,“ píše sa v správe.

Oxfam navrhuje, aby sa vlády zamerali na zníženie emisií bohatých. Napríklad v nedávnej štúdií zistili, že najbohatších 10 percent domácností využíva takmer polovicu (45 percent) všetkej energie spojenej s pozemnou dopravou a tri štvrtiny všetkej energie spojenej s letectvom. Doprava dnes predstavuje zhruba štvrtinu globálnych emisií. Druhým najväčším znečisťovateľom v doprave sú autá SUV, ktoré majú bohatí ľudia v obľube.

„Vlády musia obmedziť emisie bohatých prostredníctvom daní a zákazov luxusného uhlíka, ako sú SUV a častých letov. Príjmy by sa mali investovať do verejných služieb a nízkouhlíkových odvetví, aby sa vytvorili pracovné miesta a pomohlo sa s ukončením chudoby,“ uviedol Gore.

zdroj: TASR/Dano Veselský
Zdroje: Oxfam, Oxfam

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech