His­tó­ria kan­ce­lá­rií: Od stre­do­ve­ku až po dneš­ný fareb­ný cowor­king

Alexandra Dulaková / 21. februára 2016 / Business

Aj keď sa hro­mad­né pra­cov­né pries­to­ry zača­li for­mo­vať už pred stá­ro­čia­mi, moder­né for­my kan­ce­lá­rií sme vynaš­li len nedáv­no. Vývoj tva­ro­va­li mno­hé poli­tic­ké, eko­no­mic­ké aj kul­túr­ne okol­nos­ti. Dnes už vie­me ove­ľa lep­šie, čo pod­ne­cu­je pro­duk­ti­vi­tu, kde sa naj­lep­šie nad­vä­zu­jú pro­fe­si­onál­ne kone­xie, aj to, ako pod­ni­ka­teľ­ské pod­ne­bie roz­ví­jať do budúc­nos­ti.

Asi je tro­chu ťaž­ké si pred­sta­viť to, čo dnes chá­pe­me pod slo­vom kan­ce­lá­ria, v stre­do­ve­ku. No vývoj moder­ných kan­ce­lá­rií na našom úze­mí začal prá­ve tam. Para­dox­ne mali k dneš­ným otvo­re­ným pries­to­rom bliž­šie ako nedáv­nej­šie epo­chy, no veno­va­lo sa v nich cel­kom iným akti­vi­tám. Pocho­pi­teľ­ne ich v tej dobe oku­po­va­li (tak­mer) výluč­ne muži a pre­dov­šet­kým pre­pi­so­va­li vlád­ne doku­men­ty, záko­ny a kni­hy, keď­že kníh­tlač bola vynáj­de­ná až na kon­ci stre­do­ve­ku a pod­ľa mno­hých zna­čí prá­ve jeho koniec. Väč­ši­nu podob­ných kan­ce­lá­rií mali pod pal­com buď lokál­ne krá­ľov­stvá a vlád­ne útva­ry, ale­bo v tom čase enorm­ne moc­ná cir­kev. Viac než kan­ce­lá­rie však pri­po­mí­na­li diel­ne.

FirstPrinter

foto: Blogs­pot

To, čo sa v kan­ce­lá­riach robi­lo, vo veľ­kej mie­re odrá­ža­lo dobu a závi­se­lo od toho, čo sa v daných časoch pod­ni­ka­lo aj mimo pra­co­vis­ka. Čím sofis­ti­ko­va­nej­ší bol verej­ný život, tým viac bolo „kan­ce­lá­rií“ a ich úče­lov. Počas Rene­san­cie sa veno­va­li sprá­ve a doku­men­tá­cii roz­ras­ta­jú­ce­ho sa obcho­du, kto­rý čoraz viac pre­kra­čo­val hra­ni­ce miest a kra­jín, ako aj nových reme­siel a zamest­na­ní. Roz­kvet nových reme­siel a špe­cia­li­zá­cií, kto­rý exis­to­val vďa­ka zvý­še­né­mu dôra­zu na vzde­la­nie a báda­nie, si tak­tiež vyža­do­val evi­den­ciu a spi­so­va­nie, ako aj pries­to­ry na prá­cu. Budo­vy „kan­ce­lá­rií“ sa zača­li roz­de­ľo­vať na vlád­ne, kle­ric­ké a obchod­né.

Microcosm_of_London_Plate_063_-_The_Post_Office

foto: Wiki­pe­dia

Kolo­ni­zá­cia ďale­kých kra­jov mala okrem iné­ho na sve­do­mí zalo­že­nie nových obchod­ných spo­loč­nos­tí a kon­cer­nov, kto­ré sa sta­ra­li o pre­voz tova­rov, ako aj ľudí a otro­kov, do rôz­nych kútov sve­ta. To všet­ko malo základ­ňu v čoraz väč­ších budo­vách. Prvé moder­né „offi­ces“ vznik­li v Lon­dýn­skom Somer­set Hou­se.

NH077530_942long

foto: Lon­don Town

Spo­lu s indus­tria­li­zá­ci­ou sa rapíd­ne vyví­ja­la aj spo­loč­nosť. Nové remes­lá, stro­je, nové spô­so­by prá­ce a spra­co­vá­va­nia mate­riá­lov, nové spo­lo­čen­ské trie­dy… Odra­zu bolo na sve­te roz­vi­nu­té žele­ziar­stvo a želez­ni­ce, ban­kov­níc­tvo, pali­vá, pois­ťov­níc­tvo, komu­ni­kač­ný sek­tor (tele­graf), kovár­ne… Je teda logic­ké, že prvý špe­cia­li­zo­va­ný blok kan­ce­lá­rií vzni­kol prá­ve v srd­ci indus­triál­nej revo­lú­cie, Anglic­ku, kon­krét­ne v Liver­po­ole. A podob­né budo­vy boli čoraz moder­nej­šie a efek­tív­nej­šie. Inšta­lo­va­li sa výťa­hy, čo zväč­ši­lo výš­ku budov a zrých­li­lo pre­sun vrám­ci nej. Budo­vy sa tak­tiež čas­to sta­va­li so skle­ne­ný­mi átria­mi, pre­to­že sa pre­uká­za­lo, ako dob­re na zamest­nan­cov vplý­va den­né svet­lo. 

V dvad­sia­tom sto­ro­čí sa postup­ne dostá­va­me „domov“. K podo­be kan­ce­lá­rií, kto­rú pozná­me dnes, pris­pe­li aj voj­ny (kto­ré v mno­hých sme­roch urých­li­li moder­ni­zá­ciu, s čo naj­niž­ším plyt­va­ním času a mate­riá­lov), opäť nové pod­ni­ka­teľ­ské sme­ry, či roz­pí­na­jú­ce sa nové prie­mys­le (fil­mo­vý, mul­ti­me­diál­ny, tele­ko­mu­ni­kač­ný, vojen­ský). V USA záro­veň vznik­lo prvé otvo­re­né pra­co­vis­ko, v kto­rom všet­ky pra­cov­né sto­ly sme­ro­va­li tvá­rou k super­ví­zo­rom a mana­žé­rom. Mali tak nad pra­cov­ník­mi väč­ší pre­hľad a kon­tro­lu a zamest­nan­ci pod tým­to drob­no­hľa­dom výkon­nej­šie pra­co­va­li. Cel­ko­vo sa postup­ne zazna­me­ná­val návrat k otvo­re­ným pries­to­rom spred indus­tria­li­zá­cie a roz­ší­re­nie moder­ných kan­ce­lár­skych sto­lov. Len­že v pol­ke dvad­sia­te­ho sto­ro­čia sa zase priš­lo na to, že zamest­nan­ci oce­ňu­jú súkro­mie, kto­ré pod­ne­cu­je ich efek­ti­vi­tu a sústre­de­nie — mož­no ako reak­cia na neus­tá­ly dozor super­ví­zo­rov. Pre­to sa v 60. rokoch, tak­tiež v USA, zro­dil feno­mén „cubic­les“, kto­ré sú nám všet­kým dôver­ne zná­me mini­mál­ne z fil­mov.

Telephone operators, MO

foto: Huff Post

Dneš­ný trend kan­ce­lá­rií sa čoraz viac naklá­ňa k pries­to­rom cowor­kin­gu. Exis­to­va­li síce už pred­tým vo for­me otvo­re­ných pries­to­rov, no nebo­lo to to isté. Dnes cowor­king pred­sta­vu­je pries­to­ry, na kto­rých sa stre­tá­va­jú zamest­nan­ci rôz­nych oblas­tí, kto­rých spo­lu nevia­že jed­na fir­ma, ako aj fre­e­lan­ce­ri a ľudia, kto­rí „kan­ce­lá­riu“ potre­bu­jú len prí­le­ži­tost­ne. Cowor­king pri­ná­ša rie­še­nie na mno­hé muchy, kto­ré pre­doš­lé gene­rá­cie pri fun­go­va­ní s iný­mi sys­té­ma­mi vychy­ta­li. Rie­šia izo­lá­ciu a rozp­tý­le­nie vrám­ci prá­ce z domu, kto­ré fre­e­lan­ce­ri dôver­ne pozna­jú, ale aj neosob­nosť kan­ce­lár­skych pries­to­rov a cubic­les, v kto­rých sa čas­to cíti­me uväz­ne­ne, nepro­duk­tív­ne a unu­de­ne.

Cowor­king do kul­tú­ry kan­ce­lá­rií vnie­sol iskru, kto­rá mu zjav­ne chý­ba­la. Prvý moder­ný cowor­king spa­ce uzrel svet­lo sve­ta v roku 2005 v San Fran­cis­cu a nesie meno The Hat Fac­to­ry. Odvte­dy sa ich počet kaž­dým rokom zná­so­bu­je. V Euró­pe šta­fe­tu ako prvý pre­bral Lon­dýn a cel­ko­vo Anglic­ko, kde sa v roku 2009 zro­di­la Cam­den Col­lec­ti­ve. Lon­dýn má dnes naj­väč­šie množ­stvo cowor­kin­go­vých pries­to­rov a hneď po ňom nasle­du­je čoraz popu­lár­nej­šie star­tu­po­vé cen­trum, Ber­lín (Fac­to­ry Ber­lin, Hou­se of Clouds).

d4ae9f4d202013e0b0b236bf34647d53

foto: Ber­lin star­tup offi­ces

Aké sú teda výho­dy cowor­kin­gu? Nie je ich málo. Cowor­king ponú­ka pries­to­ry, na kto­rých sa stre­tá­va­jú ľudia z rôz­nych oblas­tí a vedia si tak navzá­jom pomôcť, ponúk­nuť inšpi­rá­ciu, či jed­no­du­cho nad­via­zať pro­fe­si­onál­nu spo­lu­prá­cu. Stre­tá­va­jú sa v nich naj­mä fre­e­lan­ce­ri a rôz­ne mla­dé fir­my a star­tu­py, čiže mla­dá gene­rá­cia pod­ni­ka­nia, kto­rá len tak vypľú­va zau­jí­ma­vé nápa­dy a pro­jek­ty. Nie všet­ky vždy vyj­dú, no z kaž­dé­ho majú ľudia mini­mál­ne boha­té skú­se­nos­ti. Pre nie­kto­rých môže byť cowor­king odra­zo­vým mos­tí­kom, pre iných skve­lým mies­tom, kde sa na pár hodín den­ne usa­dia a môžu tak uro­biť bez inves­tí­cií do pre­náj­mu celých kan­ce­lá­rií, ale­bo kan­ce­lár­ske­ho prí­slu­šen­stva. A v nepo­sled­nom rade sa vďa­ka cowor­kin­gu zapĺňa­jú nevy­uži­té pries­to­ry, ako naprí­klad sta­ré továr­ne, kto­ré by inak osta­li schát­ra­lé a opus­te­né.

Kul­tú­ra cowor­kin­gu už dáv­nej­šie pre­nik­la aj na Slo­ven­sko, zatiaľ naj­mä do hlav­né­ho mes­ta. Ich náv­štev­ní­ci si pochva­ľu­jú kre­a­tív­nu atmo­sfé­ru tvo­re­nú mla­dý­mi ľuď­mi, kto­rým sa chce vytvá­rať nové veci a meniť spo­loč­nosť k lep­šie­mu. Opro­ti fád­nym kan­ce­lá­riam je to vraj skve­lý pokrok, pre­to­že sa v nich nachá­dza­jú medzi ľuď­mi tej istej veko­vej sku­pi­ny, podob­ných ambí­cií a pocho­pe­ním pre nové tren­dy a nápa­dy. Naj­čas­tej­šie ich obý­va­jú fre­e­lan­ce­ri, z dvoch tre­tín sú to muži, väč­ši­nou majú uni­ver­zit­né vzde­la­nie a ich prie­mer­ný vek je 34 rokov. Aj keď pla­ty majú, pocho­pi­teľ­ne, roz­diel­ne, viac ako polo­vi­ca podob­ne fun­gu­jú­cich ľudí sa cíti spo­koj­ne a finanč­ne zabez­pe­če­ne. Cowor­king pova­žu­jú za efek­tív­ny.

betahaus-coworking-berlin

foto: star­tup­x­plo­re

Naše naj­zná­mej­šie cowor­kin­gy sú naprí­klad Con­nect v sta­rej Cver­nov­ke pri Mlyn­ských Nivách, kde sa v moder­ných pries­to­roch stre­tá­va­jú stov­ky ľudí, či už den­no-den­ne, ale­bo na rôz­nych podu­ja­tiach: semi­ná­roch, works­ho­poch, hac­ka­to­noch aj pred­náš­kach. To pla­tí aj pre iné bra­ti­slav­ské cowor­kin­gy. Impact Hub síd­li v cen­tre mes­ta na Hviez­do­sla­vo­vom námes­ti a okrem cowor­kin­gu ponú­ka aj fun­kciu inku­bá­to­ra a men­tor­stvo zau­jí­ma­vých ľudí. The Spot je tak­tiež v cen­tre mes­ta v Obchod­nom cen­tre Dunaj a ponú­ka rôz­no­ro­dý prog­ram pre všet­kých pod­ni­ka­teľ­ských nad­šen­cov. Uni­Ca­re Cowor­king Cen­tre je tro­chu rari­tou v tom, že sa v jeho pries­to­roch nachá­dza aj mies­to, kam si ľudia môžu zobrať svo­je deti, tak­že sa nemu­sia ukrá­te­ne cítiť ani ženy (ale­bo otco­via) na mater­skej. Ďalej sídi cel­kom zná­my PONK Cowor­king v Nit­re, v Koši­ciach sú rov­no tri (East­cu­ba­tor, Salia, Co-Sic­ke), v Ban­skej Bys­tri­ci Busi­ness Inno­va­ti­on Cen­tre, a zoznam pokra­ču­je ďalej.

agora-Co-working-Pullover-copy

foto: agoracollective.org

Cel­ko­vo sa ceny člen­stva pohy­bu­jú od jed­no­ra­zo­vých vstu­pov a prí­stu­pov na akcie za 20 eur, celo­me­sač­né vstup­ne od pri­bliž­ne 70 eur a firem­né balíč­ky za cca 200 eur mesač­ne. Okrem pries­to­rov cowor­kin­gu sú v tých­to sumách aj zahr­nu­té rôz­ne akcie, works­ho­py aj semi­ná­re, kto­rých sa ľudia môžu vždy zúčast­niť a roz­ši­ro­vať tak svo­ju pod­ni­ka­teľ­skú zre­teľ a veno­vať sa networ­kin­gu.

V hlav­nom mes­te sa nám kul­tú­ra cowor­kin­gu cel­kom pek­ne roz­ras­tá, inde to ide tro­chu pomal­šie, čo však zod­po­ve­dá miest­nym pod­ni­ka­teľ­ským pod­mien­kam. Vše­obec­ne pla­tí, že čím väč­šie mies­to, tým viac cowor­kin­gov. A mož­no ani nevieš, že prá­ve v tom tvo­jom sa tiež jeden nachá­dza. Tak pre­čo ho nevys­kú­šať?

Sharedesk

foto: sha­re­desk

Zdroj: Wiki Offi­ce, Cowor­king zdroj cover fot­ky: Blog Kas­per­sky

Pridať komentár (0)