História kancelárií: Od stredoveku až po dnešný farebný coworking

  • Aj keď sa hromadné pracovné priestory začali formovať už pred stáročiami, moderné formy kancelárií sme vynašli len nedávno. Vývoj tvarovali mnohé politické, ekonomické aj kultúrne okolnosti. Dnes už vieme oveľa lepšie, čo podnecuje produktivitu, kde sa najlepšie nadväzujú profesionálne konexie, aj to, ako podnikateľské podnebie rozvíjať do budúcnosti.
coworking-web_65816
  • Aj keď sa hromadné pracovné priestory začali formovať už pred stáročiami, moderné formy kancelárií sme vynašli len nedávno. Vývoj tvarovali mnohé politické, ekonomické aj kultúrne okolnosti. Dnes už vieme oveľa lepšie, čo podnecuje produktivitu, kde sa najlepšie nadväzujú profesionálne konexie, aj to, ako podnikateľské podnebie rozvíjať do budúcnosti.

Asi je trochu ťažké si predstaviť to, čo dnes chápeme pod slovom kancelária, v stredoveku. No vývoj moderných kancelárií na našom území začal práve tam. Paradoxne mali k dnešným otvoreným priestorom bližšie ako nedávnejšie epochy, no venovalo sa v nich celkom iným aktivitám. Pochopiteľne ich v tej dobe okupovali (takmer) výlučne muži a predovšetkým prepisovali vládne dokumenty, zákony a knihy, keďže kníhtlač bola vynájdená až na konci stredoveku a podľa mnohých značí práve jeho koniec. Väčšinu podobných kancelárií mali pod palcom buď lokálne kráľovstvá a vládne útvary, alebo v tom čase enormne mocná cirkev. Viac než kancelárie však pripomínali dielne.

FirstPrinter

foto: Blogspot

 

To, čo sa v kanceláriach robilo, vo veľkej miere odrážalo dobu a záviselo od toho, čo sa v daných časoch podnikalo aj mimo pracoviska. Čím sofistikovanejší bol verejný život, tým viac bolo „kancelárií“ a ich účelov. Počas Renesancie sa venovali správe a dokumentácii rozrastajúceho sa obchodu, ktorý čoraz viac prekračoval hranice miest a krajín, ako aj nových remesiel a zamestnaní. Rozkvet nových remesiel a špecializácií, ktorý existoval vďaka zvýšenému dôrazu na vzdelanie a bádanie, si taktiež vyžadoval evidenciu a spisovanie, ako aj priestory na prácu. Budovy „kancelárií“ sa začali rozdeľovať na vládne, klerické a obchodné.

Microcosm_of_London_Plate_063_-_The_Post_Office

foto: Wikipedia

 

Kolonizácia ďalekých krajov mala okrem iného na svedomí založenie nových obchodných spoločností a koncernov, ktoré sa starali o prevoz tovarov, ako aj ľudí a otrokov, do rôznych kútov sveta. To všetko malo základňu v čoraz väčších budovách. Prvé moderné „offices“ vznikli v Londýnskom Somerset House.

NH077530_942long

foto: London Town

Spolu s industrializáciou sa rapídne vyvíjala aj spoločnosť. Nové remeslá, stroje, nové spôsoby práce a spracovávania materiálov, nové spoločenské triedy… Odrazu bolo na svete rozvinuté železiarstvo a železnice, bankovníctvo, palivá, poisťovníctvo, komunikačný sektor (telegraf), kovárne… Je teda logické, že prvý špecializovaný blok kancelárií vznikol práve v srdci industriálnej revolúcie, Anglicku, konkrétne v Liverpoole. A podobné budovy boli čoraz modernejšie a efektívnejšie. Inštalovali sa výťahy, čo zväčšilo výšku budov a zrýchlilo presun vrámci nej. Budovy sa taktiež často stavali so sklenenými átriami, pretože sa preukázalo, ako dobre na zamestnancov vplýva denné svetlo. 

 

V dvadsiatom storočí sa postupne dostávame „domov“. K podobe kancelárií, ktorú poznáme dnes, prispeli aj vojny (ktoré v mnohých smeroch urýchlili modernizáciu, s čo najnižším plytvaním času a materiálov), opäť nové podnikateľské smery, či rozpínajúce sa nové priemysle (filmový, multimediálny, telekomunikačný, vojenský). V USA zároveň vzniklo prvé otvorené pracovisko, v ktorom všetky pracovné stoly smerovali tvárou k supervízorom a manažérom. Mali tak nad pracovníkmi väčší prehľad a kontrolu a zamestnanci pod týmto drobnohľadom výkonnejšie pracovali. Celkovo sa postupne zaznamenával návrat k otvoreným priestorom spred industrializácie a rozšírenie moderných kancelárskych stolov. Lenže v polke dvadsiateho storočia sa zase prišlo na to, že zamestnanci oceňujú súkromie, ktoré podnecuje ich efektivitu a sústredenie – možno ako reakcia na neustály dozor supervízorov. Preto sa v 60. rokoch, taktiež v USA, zrodil fenomén „cubicles“, ktoré sú nám všetkým dôverne známe minimálne z filmov.

Telephone operators, MO

foto: Huff Post

 

Dnešný trend kancelárií sa čoraz viac nakláňa k priestorom coworkingu. Existovali síce už predtým vo forme otvorených priestorov, no nebolo to to isté. Dnes coworking predstavuje priestory, na ktorých sa stretávajú zamestnanci rôznych oblastí, ktorých spolu neviaže jedna firma, ako aj freelanceri a ľudia, ktorí „kanceláriu“ potrebujú len príležitostne. Coworking prináša riešenie na mnohé muchy, ktoré predošlé generácie pri fungovaní s inými systémami vychytali. Riešia izoláciu a rozptýlenie vrámci práce z domu, ktoré freelanceri dôverne poznajú, ale aj neosobnosť kancelárskych priestorov a cubicles, v ktorých sa často cítime uväznene, neproduktívne a unudene.

 

Coworking do kultúry kancelárií vniesol iskru, ktorá mu zjavne chýbala. Prvý moderný coworking space uzrel svetlo sveta v roku 2005 v San Franciscu a nesie meno The Hat Factory. Odvtedy sa ich počet každým rokom znásobuje. V Európe štafetu ako prvý prebral Londýn a celkovo Anglicko, kde sa v roku 2009 zrodila Camden Collective. Londýn má dnes najväčšie množstvo coworkingových priestorov a hneď po ňom nasleduje čoraz populárnejšie startupové centrum, Berlín (Factory Berlin, House of Clouds).

d4ae9f4d202013e0b0b236bf34647d53

foto: Berlin startup offices

 

Aké sú teda výhody coworkingu? Nie je ich málo. Coworking ponúka priestory, na ktorých sa stretávajú ľudia z rôznych oblastí a vedia si tak navzájom pomôcť, ponúknuť inšpiráciu, či jednoducho nadviazať profesionálnu spoluprácu. Stretávajú sa v nich najmä freelanceri a rôzne mladé firmy a startupy, čiže mladá generácia podnikania, ktorá len tak vypľúva zaujímavé nápady a projekty. Nie všetky vždy vyjdú, no z každého majú ľudia minimálne bohaté skúsenosti. Pre niektorých môže byť coworking odrazovým mostíkom, pre iných skvelým miestom, kde sa na pár hodín denne usadia a môžu tak urobiť bez investícií do prenájmu celých kancelárií, alebo kancelárskeho príslušenstva. A v neposlednom rade sa vďaka coworkingu zapĺňajú nevyužité priestory, ako napríklad staré továrne, ktoré by inak ostali schátralé a opustené.

Kultúra coworkingu už dávnejšie prenikla aj na Slovensko, zatiaľ najmä do hlavného mesta. Ich návštevníci si pochvaľujú kreatívnu atmosféru tvorenú mladými ľuďmi, ktorým sa chce vytvárať nové veci a meniť spoločnosť k lepšiemu. Oproti fádnym kanceláriam je to vraj skvelý pokrok, pretože sa v nich nachádzajú medzi ľuďmi tej istej vekovej skupiny, podobných ambícií a pochopením pre nové trendy a nápady. Najčastejšie ich obývajú freelanceri, z dvoch tretín sú to muži, väčšinou majú univerzitné vzdelanie a ich priemerný vek je 34 rokov. Aj keď platy majú, pochopiteľne, rozdielne, viac ako polovica podobne fungujúcich ľudí sa cíti spokojne a finančne zabezpečene. Coworking považujú za efektívny.

betahaus-coworking-berlin

foto: startupxplore

 

Naše najznámejšie coworkingy sú napríklad Connect v starej Cvernovke pri Mlynských Nivách, kde sa v moderných priestoroch stretávajú stovky ľudí, či už denno-denne, alebo na rôznych podujatiach: seminároch, workshopoch, hackatonoch aj prednáškach. To platí aj pre iné bratislavské coworkingy. Impact Hub sídli v centre mesta na Hviezdoslavovom námesti a okrem coworkingu ponúka aj funkciu inkubátora a mentorstvo zaujímavých ľudí. The Spot je taktiež v centre mesta v Obchodnom centre Dunaj a ponúka rôznorodý program pre všetkých podnikateľských nadšencov. UniCare Coworking Centre je trochu raritou v tom, že sa v jeho priestoroch nachádza aj miesto, kam si ľudia môžu zobrať svoje deti, takže sa nemusia ukrátene cítiť ani ženy (alebo otcovia) na materskej. Ďalej sídi celkom známy PONK Coworking v Nitre, v Košiciach sú rovno tri (Eastcubator, Salia, Co-Sicke), v Banskej Bystrici Business Innovation Centre, a zoznam pokračuje ďalej.

agora-Co-working-Pullover-copy

foto: agoracollective.org

 

Celkovo sa ceny členstva pohybujú od jednorazových vstupov a prístupov na akcie za 20 eur, celomesačné vstupne od približne 70 eur a firemné balíčky za cca 200 eur mesačne. Okrem priestorov coworkingu sú v týchto sumách aj zahrnuté rôzne akcie, workshopy aj semináre, ktorých sa ľudia môžu vždy zúčastniť a rozširovať tak svoju podnikateľskú zreteľ a venovať sa networkingu.

V hlavnom meste sa nám kultúra coworkingu celkom pekne rozrastá, inde to ide trochu pomalšie, čo však zodpovedá miestnym podnikateľským podmienkam. Všeobecne platí, že čím väčšie miesto, tým viac coworkingov. A možno ani nevieš, že práve v tom tvojom sa tiež jeden nachádza. Tak prečo ho nevyskúšať?

Sharedesk

foto: sharedesk

Zdroj: Wiki Office, Coworking zdroj cover fotky: Blog Kaspersky

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK