Hrozí, že dostaneme „uhlíkový pas“. Na lietanie, kedy a kde chceš, zabudni

Cestovný ruch je oblasťou, ktorá patrila medzi tie najzasiahnutejšie v priebehu celosvetovej pandémie spôsobenej vírusom Covid-19. Mnohí pracovníci v tejto sfére nielen, že prišli o prácu a tým aj živobytie, ale v dôsledku minimalizovania dopravy, najmä tej na dlhé vzdialenosti, výrazné straty utrpel aj hoteliersky či reštauračný priemysel.

Situácia sa však vracia do starých koľají, keďže ako informuje CNN, do konca júla dosiahli príjazdy medzinárodných turistov na celom svete 84-percentnej úrovne pred pandémiou.

V niektorých európskych krajinách, ako je Francúzsko, Dánsko a Írsko, dopyt po cestovnom ruchu dokonca prevýšil úroveň pred pandémiou. Zatiaľ čo z ekonomického hľadiska to môže byť skvelá správa, na druhej strane existujú obavy, že návrat k statusu quo môže mať fatálne environmentálne a sociálne dôsledky.

V lete sa v mnohých častiach sveta vyskytli rekordné horúčavy. Ľudia boli nútení utekať pred lesnými požiarmi v Grécku a na Havaji a v mnohých obľúbených dovolenkových destináciách ako Portugalsko, Španielsko a Turecko boli vydané varovania pred extrémnym počasím. Odborníci pritom tieto extrémne podmienky pripisovali klimatickým zmenám.

Turizmus je výrazným faktorom

A samotný cestovný ruch je esenciálnou súčasťou tohto pálčivého problému. Toto odvetvie totiž produkuje približne jednu desatinu emisií skleníkových plynov, ktoré spôsobujú klimatickú krízu. Negatívne vplyvy cestovného ruchu na životné prostredie sú také závažné, že niektorí naznačujú, že drastické zmeny v našich cestovných návykoch sú nevyhnutné.

Otroctvo v 21. storočí prekvitá. Pandémia, vojna a klimatická zmena to ešte zhoršujú

Podľa najnovšej správy vypracovanej agentúrou The Future Laboratory pre cestovnú spoločnosť Intrepid Travel, ktorá analyzovala budúcnosť udržateľného cestovania, takzvané „uhlíkové pasy“ sa už čoskoro musia stať realitou, ak chce turistický priemysel prežiť.

O čo vlastne ide?

Aj ty počuješ termín uhlíkový pas po prvýkrát? Portál The Conversation vysvetľuje, že tento koncept sa sústreďuje na to, že každému cestujúcemu je pridelený ročný uhlíkový limit, ktorý nemôže prekročiť.

Keď sa tieto kredity vyčerpajú, jednotlivci budú musieť počkať do nasledujúceho roka, aby svoje uhlíkové kvóty doplnili, uvádza Life technology. Tento systém sa síce môže zdať na prvý pohľad extrémny, avšak nejde o novinku.

Podobný koncept (nazývaný „osobné obchodovanie s uhlíkom“) bol prediskutovaný v britskej Dolnej snemovni v roku 2008, predtým ako bol zamietnutý pod koberec kvôli jeho údajnej zložitosti a možnosti odporu verejnosti.

Najväčšie jazero sveta vysychá: Nestojí za tým len klimatická zmena, vedci poukazujú aj na Rusko

Priemerná ročná uhlíková stopa na osobu v USA je 16 ton, čo je jedna z najvyšších hodnôt na svete. V Spojenom kráľovstve to je 11,7 tony, čo je stále viac ako päťnásobok hodnoty odporúčanej Parížskou dohodou na udržanie nárastu globálnej teploty pod 1,5 °C.

Celosvetovo sa priemerná ročná uhlíková stopa človeka blíži k 4 tonám. Aby však bolo možné čo najlepšie zabrániť zvýšeniu teploty o viac ako 2 °C, priemerná globálna uhlíková stopa musí do roku 2050 klesnúť pod 2 tony. Táto hodnota zodpovedá približne dvom spiatočným letom medzi Londýnom a New Yorkom.

Hoci sa to nezdá, ceny leteniek klesajú

Zámerom nového systému by bola stimulácia jednotlivcov, aby si viac uvedomovali svoje možnosti cestovania a zvážili alternatívne spôsoby dopravy, ako sú vlaky alebo autobusy, a to najmä na kratšie vzdialenosti. Letecké spoločnosti by to tiež podnietilo, aby investovali do palivovo úspornejších lietadiel a prijali udržateľné postupy na zníženie emisií uhlíka.

Zavedenie uhlíkových pasov by nielen pomohlo znížiť uhlíkovú stopu spojenú s medzinárodným cestovaním, ale podporilo by aj posun k udržateľnejším praktikám cestovného ruchu. Jednotlivcov by to povzbudilo, aby pri cestovaní uprednostňovali kvalitu pred kvantitou, čo by zákonite viedlo k zmysluplnejším zážitkom.

CNN totiž upozorňuje na to, že medzi rokmi 2013 a 2018 sa množstvo CO₂ vypúšťaného komerčnými lietadlami na celom svete zvýšilo o 32 %. Zlepšenie palivovej účinnosti pomaly znižuje emisie na cestujúceho.

Výskum z roku 2014 však zistil, že bez ohľadu na snahy odvetvia o zníženie emisií uhlíka ich preváži rast leteckej dopravy. Aby zníženie emisií malo nejaký zmysluplný efekt, museli by ceny leteniek každý rok rásť o 1,4 %, čo by niektorých ľudí odradilo od lietania. V skutočnosti však ceny lístkov v poslednom čase skôr klesajú.