Iba 2 týžd­ne v horách doká­žu zme­niť tvo­ju krv

Martina Ditrichová / 28. októbra 2016 / Lifehacking

Ľud­ské telo sa začne meniť v momen­te, ako sa dosta­ne na mies­to s vyso­ko­vou nad­mor­skou výš­kou. Tie­to bio­lo­gic­ké zme­ny prí­du prak­tic­ky cez noc a násled­ky môžu pre­tr­vať až nie­koľ­ko mesia­cov, aj potom, čo sa člo­vek vrá­ti na niž­šie polo­že­né mies­to.

Po prvý raz ved­ci tes­to­va­li, ako vplý­va prud­ká zme­na nad­mor­skej výš­ky na ľud­ský orga­niz­mus. Zis­ti­li, že čer­ve­né krvin­ky zacho­vá­va­jú odchýl­ky kys­lí­ka v rôz­nych nad­mor­ských výš­kach a adap­to­va­nie sa na zme­nu pod­mie­nok trvá iba nie­koľ­ko hodín.

Až dote­raz sa vše­obec­ne dom­nie­va­li, že v tele sa vo vyso­ko­hor­ských pod­mien­kach začnú pro­du­ko­vať nové čer­ve­né krvin­ky. Mali by byť schop­nej­šie dodá­vať kys­lík do sva­lov a orgá­nov ako tie u bež­ných jedin­cov. To by zna­me­na­lo, že ľudia postup­ne nahrá­dza­jú svo­je čer­ve­né krvin­ky nový­mi, vyso­ko funkč­ný­mi, kto­ré sú schop­né rie­šiť pre­nos kys­lí­ka a celú jeho logis­ti­ku v obe­hu.

2-anemie-z-nedostatku-zeleza

zdroj: cs.medixa.org

Toto sme si mys­le­li 50 rokov,” vyjad­ril sa Robert Roach, vedú­ci výsku­mu a ria­di­teľ výsku­mu nad­mor­skej výš­ky na Uni­ver­zi­te v Colo­ra­de, pre Richar­da A. Lovet­ta zo Scien­ce. S tým­to pred­po­kla­dom je však jeden veľ­ký prob­lém. Aj keď by to dáva­lo zmy­sel pre ľudí, kto­rí trá­via v pro­stre­dí s níz­kou hla­di­nou kys­lí­ka celý život, ako naprí­klad Tibe­ťa­nia ale­bo and­skí hora­li, nese­dí to so skú­se­nos­ťa­mi horo­lez­cov a lyžia­rov.

Vzhľa­dom k tomu, že tvo­je telo pro­du­ku­je asi 2 mili­ó­ny nových čer­ve­ných buniek kaž­dú sekun­du, trva­lo by celé týžd­ne, kým by sa všet­ky nahra­di­li. Ako by teda pre­ži­li turis­ti, keby boli potreb­né týžd­ne na adap­tá­ciu?

Dokon­ca aj bež­ní ľudia sa vedia adap­to­vať do nie­koľ­kých dní. Nepot­re­bu­ješ žiad­ne špe­ciál­ne návy­ky ani vro­de­nú odol­nosť.

hiking-mountains

zdroj: emotionaddict.com

Aby zis­ti­li, čo sa deje v ľud­skom tele, Roach a jeho kole­go­via pra­co­va­li s dob­ro­voľ­ník­mi na pro­jek­te Alti­tu­te­Omics v rám­ci výskum­né­ho cen­tra v Colo­ra­de. Posla­li 21 zdra­vých jedin­cov (12 mužov a 9 žien vo veku od 19 do 23) do kem­pu blíz­ko vrcho­lu Mount Cha­cal­ta­ya v Bolí­vii, do výš­ky 5260 met­rov. Moni­to­ro­va­li ich krv pred tým než vyra­zi­li hore, pár­krát počas poby­tu vo vyso­ko­hor­skom pro­stre­dí, vrá­ta­ne 3-kilo­met­ro­vej túry a potom, čo zostú­pi­li na 1525 met­rov. Celé to trva­lo 7 dní. Potom dosta­li týž­deň na odpo­či­nok a boli vysla­ní zas.

Zau­jí­ma­vým zis­te­ním bolo, že dru­hý výlet do hôr bol pre nich pod­stat­ne jed­no­duch­ší ako prvý a celé sa im to pre­ko­ná­va­lo ove­ľa ľah­šie. To zna­me­ná, že dob­ro­voľ­ní­ci sa už počas prvej ces­ty adap­to­va­li a potom sa im poda­ri­lo zacho­vať zme­ny, aj keď sa vrá­ti­li do niž­ších nad­mor­ských výšok.

tibet-vk-709_520_feature

zdroj: himalayan-foundation.org

Keď potom ana­ly­zo­va­li výsled­ky krv­ných tes­tov, uve­do­mi­li si, že čer­ve­né krvin­ky nebo­li nahra­dzo­va­né, ale zača­li sa meniť, a to veľ­mi rapíd­ne už prvý deň. Tím tiež zis­til, že množ­stvo zmien spo­je­ných so schop­nos­ťou čer­ve­ných buniek pre­pra­vo­vať a dodá­vať kys­lík do sva­lov a život­ne dôle­ži­tých orgá­nov, bolo kom­plex­nej­šie ako čaka­li.

Toto je vôbec prvý dôkaz (mimo labo­ra­tó­ria), že čer­ve­né bun­ky pre­chá­dza­jú zme­na­mi v závis­los­ti na výš­ko­vých zme­nách. Lovett pozna­čil, že kedže čer­ve­né krvin­ky žijú asi 120 dní, oča­ká­va sa, že zme­ny pre­bie­ha­jú po celý čas.

Je to vzru­šu­jú­ce zis­te­nie, pre­to­že to zna­me­ná, že aj napriek tomu, že si sa nena­ro­dil s gene­tic­kou pre­d­is­po­zí­ci­ou, kto­rá zais­ťu­je pre­ži­tie asi 140 mili­ó­nom ľudí, kto­rí celý život žijú vo vyso­kej nad­mor­skej výške(viac ako 2 500m), tvo­je telo prej­de zme­na­mi, tak­že si na red­ší kys­lík prak­tic­ky okam­ži­te zvyk­neš.

Výsled­ky štú­die tiež môžu inšpi­ro­vať ako zachá­dzať so zra­ne­nia­mi v dôsled­ku váž­nej stra­ty krvi.

Níz­ky obsah kys­lí­ka je tiež prob­lé­mom po trau­ma­tic­kom zážit­ku, od doprav­ných nehôd až po strel­né pora­ne­nia,” tvr­dí Lovett. „Nájsť ces­tu ako nakop­núť kys­lí­ko­vú kapa­ci­tu na plné obrát­ky v prí­pa­de núdze… môže zachrá­niť živo­ty ako v civil­nom sek­to­re, tak aj na bojis­ku.”

zdroj: sciencealert.com zdroj titul­nej foto­gra­fie: cs.medixa.org/phonearena.com

Pridať komentár (0)