Infarkt si vyberá obete medzi mladými. Vedci odhalili prekvapivé spúšťače, ktoré lekári často prehliadajú

Infarkt si mnohí spájajú s obrazom staršieho človeka, ktorý desaťročia zápasí s vysokým cholesterolom, fajčením a nedostatkom pohybu. Táto predstava sa však rúca priamo pred očami kardiológov, ktorých pacienti často mávajú len niečo po tridsiatke.

Najnovšia štúdia odhaľuje prekvapivú pravdu. U mladších dospelých nebýva hlavným vinníkom nahromadený plak v cievach. Ateroskleróza síce zostáva vážnym problémom, ale práve v tejto vekovej skupine nastupuje na scénu iný, oveľa zákernejší mechanizmus.

Prehliadané príčiny infarktu u mladých dospelých

Najnovšia štúdia publikovaná v prestížnom Journal of the American College of Cardiology priniesla doposiaľ najdetailnejší pohľad na príčiny infarktu u ľudí mladších ako 65 rokov. Vedci analyzovali údaje za posledných 15 rokov zo známeho Rochester Epidemiology Project. Výsledky ukázali, že infarkt u mladších pacientov môže mať celkom iné príčiny, než sme si doposiaľ mysleli.

Najvýraznejší objav sa týka žien. Viac než polovica infarktov u pacientok mladších ako 65 rokov nesúvisela s aterosklerotickými plakmi, teda s postupným upchávaním ciev. Naopak, v popredí stáli netradičné príčiny, ako spontánna koronárna arteriálna disekcia (SCAD) či embólia, ktoré s cholesterolom nemajú nič spoločné.

Hoci ženy utrpeli infarkt menej často ako muži, keď už k nemu došlo, lekári jeho príčinu často prehliadli alebo nesprávne vyhodnotili. „Tento výskum upriamuje pozornosť na príčiny infarktu, ktoré odborníci v minulosti často podceňovali, najmä u žien. Ak lekári nesprávne pochopia základnú príčinu infarktu, môže to viesť k liečbe, ktorá má slabší účinok alebo pacientovi dokonca škodí,“ cituje portál MedicalXpress Claire Raphael, intervenčnú kardiologičku.

Ešte zaujímavejšie sú dáta o dlhodobej prognóze. Pacienti, ktorých infarkt vyvolali stresory ako ťažká anémia či infekcia, mali najvyššiu päťročnú úmrtnosť, hoci ich srdcový sval neutrpel výrazné poškodenie. Tento paradox jasne ukazuje, že hodnotenie infarktu sa nemôže obmedzovať iba na rozsah poškodenia srdca, ale musí zohľadniť širší kontext, v akom k nemu došlo.

„Náš výskum zdôrazňuje, že musíme zásadne prehodnotiť prístup k infarktom u tejto populácie pacientov, a najmä u mladších dospelých žien. Lekári si musia oveľa dôkladnejšie uvedomovať stavy ako SCAD, embólia či spúšťače súvisiace so stresom a pacienti by mali trvať na jasných odpovediach vždy, keď majú pocit, že niečo nie je v poriadku,“ uviedol Dr. Rajiv Gulati, hlavný autor štúdie.

Príznaky SCAD, ktoré nesmieš ignorovať

Spontánna disekcia koronárnej artérie (SCAD) patrí medzi najzákernejšie formy srdcových ochorení. Prichádza bez varovania a zasahuje ľudí, ktorí by si len ťažko dokázali predstaviť, že skončia s diagnózou „infarkt“.

Pri SCAD sa vo vnútornej vrstve koronárnej tepny objaví trhlina. Krv sa následne vtláča medzi vrstvy steny, vytvára vnútorný hematóm a obmedzuje prietok krvi do srdcového svalu. Srdce tak zostáva bez kyslíka, čo následne vyvoláva infarkt a v najhorších prípadoch môže viesť až k náhlej smrti, upozorňuje Mayo Clinic.

SCAD najčastejšie postihuje ženy vo veku 40 až 50 rokov. Lekári však zdôrazňujú, že nejde o ochorenie, ktoré by sa striktne viazalo na pohlavie alebo vek. Zasiahnutý môže byť ktokoľvek, aj mladá žena krátko po pôrode, či muž bez typických rizikových faktorov.

Pri SCAD môže pacient pociťovať silnú bolesť na hrudníku, ktorá vystreľuje až do ramien, chrbta alebo čeľuste. Objavuje sa dýchavičnosť, prudké potenie, pocit extrémnej únavy, nevoľnosť, búšenie srdca či závraty. Ide o signály, ktoré nemožno ignorovať, pretože rozhodujúce sú doslova minúty.

Presný mechanizmus vzniku SCAD zostáva predmetom intenzívneho výskumu. Vieme však, že významnú úlohu zohrávajú hormonálne zmeny počas tehotenstva a v období po pôrode. Zvýšené riziko nesú aj ľudia vystavení extrémnej fyzickej alebo emocionálnej záťaži, pretože prudké výkyvy krvného tlaku a stresové hormóny dokážu oslabiť cievnu stenu.

Osobitnú pozornosť si zaslúžia pacienti s fibromuskulárnou dyspláziou, ktorá mení štruktúru a pružnosť ciev, a ľudia so zriedkavými genetickými poruchami spojivového tkaniva, medzi ktoré patrí Marfanov syndróm či Ehlersov-Danlosov syndróm. Dôležitým rizikovým faktorom zostáva aj chronicky zvýšený krvný tlak.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking