Investičná expertka z VÚB: Týchto 10 chýb robia začínajúci investori, prichádzajú tým o tisíce eur

Čoraz viac Slovákov láka investovanie – veľká časť však skrátka nevie, ako na to. Investovanie bez potrebných vedomostí je ale veľkým rizikom, nesmieme ho brať na ľahkú váhu – Slováci totiž kvôli neuváženým rozhodnutiam môžu prísť o obrovské peniaze.

Aj dnes je internet plný reklám nabádajúcich ľudí na to, aby sme investovali, nakupovali a predávali priamo zo svojho gauča, bez dostatočného varovania pred rizikami. Neskúsený investor-začiatočník je však ovplyvňovaný emóciami, nediverzifikuje portfólio, nevie sledovať trhy či nepozná mikro a makroekonomické ukazovatele.

Podľa Barbory Štubňovej, šéfky depozít a investícii vo VÚB banke, ide o vážne problémy a v niektorých prípadoch je najlepšie naozaj nechať investovanie na odborníkov. Aké chyby robia Slováci často?

zdroj: VÚB – Barbora Štubňová, šéfka depozícií a investícií vo VÚB banke.

1) Veľký kapitál neznamená, že treba hľadať veľkolepé investície

Štubňová upozorňuje, že každý prípad je individuálny, no vo všeobecnosti platí, že veľký kapitál nemusí znamenať veľkolepé a „sexy“ investície – mnohokrát je vhodnejšie aj obyčajné investičné sporenie.

Dôležité je hlavne rozhodnúť sa a nastaviť v spolupráci s bankou také investičné sporenie, ktoré ti bude vyhovovať. Banka následne cez správcovskú spoločnosť investuje do tebou zvoleného podielového fondu, pričom svoje portfólio môžeš kedykoľvek meniť, podľa aktuálnej stiuácie a odporúčaní osobného bankára. Vo všeobecnosti sú dlhopisové fondy konzervatívnejšie a menej volatilné, ako akciové investície. 

Investovať je možné už od nízkych súm v desiatkach eur. Barbora Štubňová zdôrazňuje, že investičné sporenia sú efektívne aj pri násobne vyšších vkladoch, ktoré je možné podporiť aj veľkou vstupnou investíciou. Na grafe nižšie si môžeš pozrieť, ako by sa vyvíjal tvoj vklad, ak by si mesačne sporil 1 000 €.

2) Ak veríš len jednému aktívu, nemiň všetky peniaze naraz

Každý správca fondu, investičný poradca či osobný bankár by investora odhováral od stavenia všetkých financií na jednu kartu. Vidíme to najmä pri akciách – niekomu sa zapáči Tesla či Alphabet a opantaní raketovým rastom do nich investujú celý kapitál.

Barbora Štubňová zdôrazňuje, že ak sa tomuto naozaj nedá vyhnúť a investor je skutočne presvedčený, že chce investovať do jedného aktíva, je omnoho lepšie robiť to postupne – teda nie vložiť 10 000 € naraz, ale napríklad 2 500 € postupne, napríklad štvrťročne, a takto diverzifikovať riziko aspoň v rámci jedného aktíva a vybalansovať pády i rasty hodnoty.

Vo všeobecnosti je však investícia len do jedného aktíva zlým nápadom, keďže v prípade pádu prichádza investor o celú investíciu – práve preto sú pre začiatočníkov ideálne podielové fondy, ktoré nakupujú desiatky a desiatky rôznych aktív, od dlhopisov cez reality až po akcie – a keď jeden segment padne, ostatné fondy stále udržia nad vodou.

3) Zle nastavené portfólio môže spomaliť štart

Sociálne siete sú plné reklám, ktoré bežných ľudí lákajú na investovanie do najrozličnejších aktív od ropy cez kryptomeny až po korporátne akcie. Mnoho ľudí sa nechá zlákať vidinou rýchleho výnosu, no celej investícii chýba plán.

Ak už niekto začína investovať, nemal by skákať na prvú príležitosť, no radšej poriadne zanalyzovať svoje doterajšie investičné skúsenosti, finančnú situáciu, kapitál či schopnosť znášať stratu. Na základe toho je následne možné s odborníkmi vytvoriť investičný plán a portfólio, ktoré naplní požadované ciele. Štubňová podotýka, že napríklad VÚB ponúka vytvorenie osobného portfólia v ich službe InvestPlan úplne bezplatne, a to prostredníctvom skúsených bankárov a softvéru, ktorý navrhuje investície na základe klientom nastavených cieľov.

4) Snažiť sa načasovať trh je prakticky nemožné

Jednou z najčastejších chýb, ktoré podľa Štubňovej začínajúci investori robia, je, že sa snažia načasovať trh (tzv. market timing). Trpezlivo čakajú, kým nejaká akcia, mena či komodita stratí na hodnote. S odvážnou víziou do tohto aktíva potom nalejú veľký kapitál, nakúpia viac za nižšiu cenu, presvedčení o tom, že cena pôjde znovu nahor.

Podľa investičnej odborníčky z VÚB sa potom zvyčajne udeje jedna z dvoch vecí:

• alebo cena klesá ďalej a investor prichádza o peniaze
• alebo cena klesá ešte chvíľu a až potom vystrelí a investor síce čosi zarobí, ale zarobil by aj vtedy, ak by počkal o niečo dlhšie

Investičná odborníčka zdôrazňuje, že načasovať trh je prakticky nemožné a akákoľvek snaha takto „poraziť“ ostatných investorov je zvyčajne márna. Najlepšie to vidno na investíciách do jednej konkrétnej akcie – ak čakáme, kým padne, aby sme do nej nainvestovali značnú časť kapitálu, tak akokoľvek sa snažíme predpovedať, čo budú robiť ostatní investori, nikdy sa nedá s istotou povedať, či hodnota akcie neklesne ešte viac, alebo či a kedy v budúcnosti vôbec ešte bude stúpať.

5) Investovať treba s jasným cieľom, nie len tak pre dobrý pocit

Slováci majú peniaze nainvestované kade-tade – vo fondoch, v akciách, v sporeniach, v kryptomenách a cez rôzne aplikácie, no bez reálneho a premysleného cieľa. Potom príde krátkodobý pád a začína panika – rýchle predávanie, radenie sa s rýchlokvasenými odborníkmi či prepady v portfóliách – a to len preto, že Slováci často netušia, čo presne chcú s investíciou dosiahnuť.

Len „budovať portfólio“ totiž nie je dostatočne konkrétny cieľ – správne nastavený cieľ znie napríklad: „Chcem mať do 5 rokov odložených 30 000 € na akontáciu hypotéky.“ S tým prichádza napríklad aj stratégia manažovania rizika či prispôsobovania portfólia, ak je to nutné. Barbora Štubňová odporúča investovať predovšetkým dlhodobo, plánovane a s jasným cieľom.

6) Ľudia nie sú dokonalí, každý z nás podlieha emóciám

Kríza či pád rozličných aktív so sebou prinášajú úzkosti, finančnú neistotu a chuť predávať. Investor, ktorý si investuje „po svojom“, je veľmi náchylný nechať sa ovládať emóciami – investovanie by pritom malo byť stopercentne racionálnou záležitosťou postavenou na faktoch a dátach.

Vidíme to napríklad pri hromadnom predaji rôznych aktív, ak ich hodnota poklesne čo i len o pár percent. Spúšťa sa tak akási reťazová reakcia a aj investor samotný môže vo finále stratiť slušný objem peňazí. Ustrážiť tieto situácie pomáha práve spomínaný InvestPlan, vďaka ktorému sa pravidelne kontroluje výkonnosť fondov a v prípade potreby sa mení aj celé portfólio. 

7) Investori skáču na každý módny trend

Aj investovanie sa bohužiaľ riadi krátkodobými módnymi trendmi, ktoré častokrát nemajú racionálny základ alebo nie sú pre každého, vysvetľuje investičná odborníčka Barbora Štubňová. Najväčšími ťahúňmi v tejto sfére sú nepochybne Elon Musk a jeho snahy nafukovať akcie Tesly, ktorá aktuálne zarába viac na kryptomenách než na predaji áut či sociálna sieť Reddit a najmä jej komunita r/wallstreetbets, ktorá bezhlavo investuje do najbizarnejších akcií.

Umelo nafúkla aj akcie krachujúceho obchodu s počítačovými hrami GameStop na 20-násobnú hodnotu, čím si prakticky chcela dokázať, že aj internetové komunity dokážu manipulovať trhom, nielen korporáty s miliardovými kapitálmi. GameStop nie je ani náhodou ojedinelá záležitosť, podobné investičné pokusy sa na internete dejú pravidelne a, pochopiteľne, drvivá väčšina investorov končí v strate.

Kapitolou samou o sebe sú kryptomeny – zatiaľ čo Bitcoiny a Ethery si stále udržiavajú akú-takú serióznosť, nedávno sa k nule prepadla hodnota digitálnej meny Ripple, ktorá sa prezentovala ako atraktívna alternatíva k zahraničným prevodom a ďalšia revolúcia v digitálnych platbách – až do momentu, kým americká SEC (Komisia pre kontrolu cenných papierov) nevyhlásila, že Ripple je prakticky cenný papier, bude teda regulovaná a aktuálne porušuje nespočet zákonov.

8) Málo premýšľame nad rizikami

Čím vyšší výnos predpovedajú podielové fondy, tým vyššie riziko podľa Barbory Štubňovej prinášajú. Zaujímavé výnosy (napríklad aj 15 % ročne) dokážu totiž priniesť len naozaj dravé a agresívne podielové fondy, ktoré takýto výnos nachádzajú predovšetkým v akciách.

Správcovia fondov si sú rizika samozrejme vedomí a v takýchto prípadoch nakupujú akcie mnohých firiem a portfólio diverzifikujú čo najväčšmi, ani oni však nedokážu stopercentne povedať, či nepríde globálna kríza, alebo nové regulácie, na ktorých by utrpel konkrétny segment firiem.

Aj tie najdravejšie fondy však nestavajú všetko na jednu kartu a zvyčajne si nechávajú aspoň časť kapitálu v „dlhopisovej brzde“ – nákupy dlhopisov sú totiž s minimálnym rizikom, no aj s minimálnym výnosom. Pri páde časti akciového trhu tak dlhopisy dokážu stratu zbrzdiť.

9) Nechávame sa zlákať príliš peknými číslami

Keď správcovská spoločnosť začne prezentovať vysoko výkonný akciový fond, ktorý minulý rok dosiahol rast 15 %, znie to fantasticky – a príliš dobre. Chýba totiž kontext, v tomto prípade napríklad:

• že akciové fondy sú vysoko rizikové, a tak rýchlo, ako minulý rok vyniesol 15 %, sa môže tento rok o 15 % prepadnúť
• že za minulý rok akciové trhy po prepade mimoriadne rástli a snáď každý vyreportoval fantastické výsledky akciových fondov
• že investičný horizont je napríklad až 7 rokov (zvyčajne majú slovenské fondy investičný horizont od 4 do 7 rokov)

Posledný bod je mimoriadne dôležitý – je veľkou chybou zameriavať sa len na výkonnosť za minulý rok. Investícia vo fonde bude minimálne niekoľko rokov, podľa Štubňovej by sme tak mali sledovať dlhodobú výkonnosť fondu a tú dávať aj do makroekonomického kontextu. Aj oslňujúci úspech fondu nemusí byť vždy nutne husárskym kúskom správcu fondu, ale len obyčajným zlepšením svetovej ekonomiky.

10) Pozor na poplatky, treba s nimi rátať už na začiatku

Podľa šéfky oddelenia depozít a investícií vo VÚB banke Barbory Štubňovej nesmieme zabúdať ani na poplatky – tie nemáme len vstupné a výstupné, no napríklad aj ročné správcovské či podiel zo zisku/výnosu.

Na poplatky by sme mali myslieť už pri vytváraní našich investičných plánov a pred investíciou by sme mali jasne vedieť, akú sumu z nášho výnosu si ponechá správcovská spoločnosť a podľa toho nastaviť všetky parametre našich vkladov.

Poplatkom sa vyhnúť nedá, správcovská spoločnosť má plné právo nechať si zaplatiť za to, že tvoje peniaze znásobí – dokonca ide o férovejší model než keby išlo o fixné sumy, keďže vďaka percentuálnym poplatkom má správcovská spoločnosť aj finančnú motiváciu robiť tie najlepšie rozhodnutia.

Slováci síce chcú investovať, reálne však len pália peniaze

Čím viac sa investovanie stáva trendom, tým viac Slováci strácajú peniaze na neuvážených investíciách a nelogických krokoch. „Najmä pri vyšších sumách odporúčame investovanie zveriť do rúk odborníkom, než sa snažiť investovať z obývačky,“ varuje Štubňová. Nesprávnym investíciám a zbytočnej strate peňazí sa dá vyhnúť zvolením správnej taktiky – správcovia portfólia či osobní bankári sa investovaním zaoberajú roky a v spolupráci s klientom dokážu identifikovať jeho ciele a následne šikovne nastaviť investičné plány, portfólio aj manažovať riziko. 

VÚB Banka preto pre svojich klientov pripravila InvestPlan – špeciálny investičný nástroj na investičné poradenstvo. Klient v ňom získava osobného bankára/poradcu, ktorý personalizovane namieša investičné portfólio podľa preferencií a cieľov klienta a zároveň je v pravidelnom kontakte s odporúčaniami, radami či výstrahami.

Na tvoje investície môžu dávať pozor skúsení bankári

Pri začínaní InvestPlanu sa v prvom rade vypĺňa rozsiahly dotazník, ktorý na základe sofistikované algoritmu vyhodnocuje špeciálny softvér. Následne bankár vytvára investičný profil klienta. Posúdi jeho znalosti a skúsenosti s investovaním, jeho investičné potreby i ciele a aj celkovú finančnú situáciu či schopnosť znášať stratu. Už to sú možnosti, ktoré v extrémnych prípadoch dokážu ušetriť desaťtisíce eur na zlých investíciách a ponúka ich len spolupráca s osobným bankárom.

Nasleduje vytváranie portfólia, ktoré bankár rozdeľuje do 3 častí:

• likvidita – na pokrytie bežných výdavkov
• rezerva – na pokrytie plánovaných a neplánovaných výdavkov v horizonte 2 rokov
• investície – s cieľom zhodnotiť tieto prostriedky v horizonte viac ako 2 roky

Na základe tohto rozdelenia následne osobný bankár vytvára investičný plán a portfólio ušité na mieru a prostredníctvom viacerých kontrol sa uisťuje, či investičné portfólio spĺňa potreby klienta. Ak s ním bude súhlasiť, nasleduje nonstop monitoring vhodnosti portfólia a jednotlivých zložiek, ktoré investičná stratégia obsahuje – a v prípade akéhokoľvek problému či návrhu na zlepšenie sa osobný bankár ozve.

Pri vyšších objemoch peňazí odporúčame spolupracovať so službou zahŕňajúcou komplexné poradenstvo a osobného bankára nielen kvôli bezpečnosti a minimalizácii rizika, no tiež kvôli dobrej znalosti trhu a schopnosti dlhodobého plánovania a kombinovať produkty.

Ak máš napríklad 25 rokov, nadpriemerný príjem a do dôchodku chceš určite odísť v 55-ke, no ideálne už v 50-ke a ešte radšej v 45-ke, osobný bankár dokáže takéto abstraktné požiadavky zobrať do úvahy, pretaviť ich do reálneho investičného plánu a rôzne investičné produkty nakombinovať v rôznych časových horizontoch tak, ako to dokáže len naozaj skúsený odborník.