Jadrová zima a vietor vyše 750 km/h. Vedci zistili, čo by sa stalo, keby dnes vypukla nukleárna vojna

6. augusta uplynie presne 80 rokov od momentu, keď jadrové útoky zničili japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Do konca roka 1945 zomrelo v dôsledku týchto útokov viac ako 200 000 ľudí – prevažne civilistov. Mnohí, ktorí prežili, zápasili s dlhodobými zdravotnými následkami.

Tieto dve udalosti zostávajú jedinými prípadmi, keď boli jadrové zbrane použité vo vojne. Napriek tomu na začiatku roka 2025 stále existuje na svete vyše 12 200 jadrových hlavíc. Čo by sa stalo, keby zajtra vypukla jadrová vojna?

Neboj sa – ide len o hypotetickú úvahu. Pozrime sa však na vedecké fakty, ktoré by určili tvoje šance na prežitie.

Informujú o tom weby Science Alert a The Bulletin. 

Prvé sekundy po výbuchu: Svetlo a teplo

Dopad jedinej jadrovej bomby nemožno presne predpovedať. Ovplyvňujú ho viaceré faktory – aktuálne počasie, čas, geografická poloha zasiahnutej oblasti a miesto detonácie (vzduch či zem).

Jadrová explózia uvoľní približne 35 percent svojej energie ako tepelné žiarenie. Toto žiarenie cestuje rýchlosťou svetla, takže ťa najprv zasiahnu oslepujúci záblesk a horúčava.

Samotný záblesk spôsobí dočasné oslepnutie trvajúce niekoľko minút. Jedna megatonová bomba (80-krát silnejšia než hirošimská, ale slabšia než mnohé dnešné zbrane) by oslepila ľudí až do 21 kilometrov počas dňa. 

Teplota vyššia ako v jadre Slnka

Tieto vzdialenosti sa môžu líšiť v závislosti nielen od počasia, ale aj od toho, čo máš na sebe. Biele oblečenie môže odrážať časť energie výbuchu, zatiaľ čo tmavé ju bude pohlcovať.

Pre tých, ktorí majú tú smolu byť blízko epicentra, to však pravdepodobne nebude mať veľký význam. Odhaduje sa, že v samotnom centre výbuchu jednej megatonovej jadrovej zbrane môžu teploty dosiahnuť takmer 100 miliónov stupňov Celzia, čo je približne päťkrát viac ako teplota v jadre Slnka. To by bohato stačilo na okamžitú redukciu ľudského tela na jeho najzákladnejšie prvky, ako je uhlík.

Pre tých, ktorí sú trochu ďalej od centra výbuchu, existujú aj iné účinky okrem tepla. Výbuch jadrovej explózie tiež vytláča vzduch od miesta explózie, čo vytvára náhle zmeny tlaku vzduchu, ktoré môžu rozdrviť predmety a zbúrať budovy.

V okruhu 6 kilometrov od jednej megatonovej bomby by tlakové vlny vytvorili silu 180 ton na steny všetkých dvojposchodových budov a rýchlosť vetra by dosiahla 255 kilometrov za hodinu. V okruhu 1 kilometra je vrcholový tlak štyrikrát vyšší a rýchlosť vetra môže dosiahnuť až 756 kilometrov za hodinu.

Technicky by ľudia mohli zniesť taký tlak, ale väčšina by zahynula pod padajúcimi budovami.

Dlhodobé následky – rádioaktívny spád a jadrová zima

Ak by si nejakým zázrakom prežil všetky tieto účinky, stále by si musel čeliť rádioaktívnemu zamoreniu.

Výbuchy, ktoré zdevastovali Hirošimu a Nagasaki, boli vzdušné detonácie, pri ktorých došlo k explózii stovky metrov nad každým mestom. Ak by k detonáciám došlo na úrovni zeme, materiál na povrchu by mohol byť silne ožiarený a zároveň vyvrhnutý vysoko do atmosféry.

Tím AsapSCIENCE sa vo svojom videu venuje dôsledkom tohto „jadrového spadu“, ale pretrvávajúce účinky na planétu sú dlhodobejšie, než by si mohol očakávať. Napríklad simulačná štúdia z roku 2019 zistila, že jadrová vojna medzi Spojenými štátmi a Ruskom by v priebehu niekoľkých dní uvrhla Zem do jadrovej zimy v dôsledku množstva dymu a sadzí uvoľnených do atmosféry.

Vieme tiež, že rádioaktívne častice sa môžu dostať neuveriteľne ďaleko. Nedávna štúdia zistila, že zvyšky rádioaktívneho uhlíka z jadrových testov počas studenej vojny boli nájdené až v Mariánskej priekope, najhlbšom mieste svetových oceánov.

Situácia dnes – stále hrozba, ale pod kontrolou

Opäť, toto všetko je len v hypotetickej rovine – existujú medzinárodné zmluvy, ktoré majú zabrániť šíreniu a používaniu jadrových zbraní. Dúfame, že tieto informácie nikdy nebudeš v skutočnosti potrebovať.

Je však dôležité, aby sme zostali informovaní o súčasnom stave jadrových zbraní vo svete. Jadrové útoky na Hirošimu a Nagasaki ostávajú mementom toho, akú ničivú silu tieto zbrane majú. Hoci od týchto udalostí uplynulo takmer 80 rokov, ich odkaz je stále aktuálny.

Ak ťa zaujíma viac informácií o súčasnom stave jadrových zbraní vo svete vrátane ich rozsahu a ničivej sily, môžeš navštíviť stránku Nuclear Notebook od Bulletin of the Atomic Scientists. Táto organizácia poskytuje aktuálne informácie o jadrových arzenáloch a súvisiacich bezpečnostných otázkach.

Hoci pravdepodobnosť jadrovej vojny zostáva nízka, pochopenie potenciálnych vplyvov nám pomáha uvedomiť si dôležitosť medzinárodnej spolupráce pri odzbrojovaní a kontrole jadrových zbraní. Jadrové zbrane predstavujú existenčnú hrozbu pre ľudstvo ako celok, a preto by sme mali všetci podporovať úsilie o ich elimináciu.

Naša budúcnosť závisí od toho, ako dokážeme spravovať tieto ničivé technológie. Vzdelávanie a informovanosť sú prvými krokmi k tomu, aby sme zabezpečili, že hrôzy Hirošimy a Nagasaki sa už nikdy nezopakujú.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti