Jadrový útok na Európu už nie je tabu. Generál Šándor odhaľuje, či sú ruské vyhrážky silné reči alebo reálne hrozby

V Rusku čoraz častejšie zaznievajú hlasy, ktoré hovoria o obmedzenom jadrovom údere na Európu ako o nástroji na prinútenie Západu ustúpiť. Ide len o propagandu, alebo sa takéto úvahy skutočne dostávajú bližšie ku Kremľu?

Ruskí ideológovia získavajú väčší priestor, tvrdí Šándor

Generál vo výslužbe a bezpečnostný odborník Andor Šándor v relácii Za hranicou upozornil, že názory ruských ideológov, ktoré boli ešte pred pár rokmi na okraji záujmu, dnes získavajú väčšiu pozornosť. „Ľudia ako Sergej Karaganov či Alexander Dugin mali na začiatku konfliktu podobné názory, ale nebrali ich príliš vážne. Dnes ich počúva oveľa viac ľudí,“ hovorí Šándor.

Ako príklad uvádza práve ruského politológa Sergeja Karaganova, bývalého poradcu ruského prezidenta Vladimira Putina a Borisa Jeľcina, ktorý podľa Šándora otvorene hovorí o potrebe uskutočniť úder na bližšie nešpecifikovaný cieľ v západnej Európe, aby Rusko demonštrovalo svoje odhodlanie.

Putinov exporadca varuje, že Rusko použije proti Európe jadrové zbrane, ak sa niekedy priblíži k porážke

Karaganov patrí medzi najvýraznejších predstaviteľov tvrdého prúdu ruskej zahraničnopolitickej školy. Už niekoľko rokov opakovane tvrdí, že Rusko musí byť pripravené demonštrovať ochotu použiť jadrové zbrane, ak bude čeliť existenčnej porážke.

„Čo je to porážka Ruska? Ak sa Rusko priblíži k porážke, znamenalo by to, že by  v takomto prípade použilo jadrové zbrane a Európa by bola fyzicky zničená,“ vyhlásil Karaganov ešte v januári podľa portálu Mediaite. „Takže je jednoducho nemožné o tom ani pomyslieť, ale oni hovoria, pretože potrebujú vojnu, aby racionalizovali svoje zotrvanie pri moci, aby racionalizovali svoju existenciu.“

Ak by ani to podľa týchto úvah neprinútilo Západ ustúpiť, v debatách sa podľa Šándora objavuje aj možnosť použitia jadrových zbraní. Zároveň upozorňuje, že hoci sa v Rusku často používa pojem „taktické jadrové zbrane“, v praxi ide stále o jadrové zbrane, ktorých použitie by mohlo odštartovať nekontrolovateľnú eskaláciu konfliktu. „Je jedno, či sa to nazýva taktická jadrová zbraň alebo jednoducho jadrová zbraň. Ak by bola použitá, môže sa začať eskalácia situácie, akú svet ešte nepozná,“ varuje.

Rastúce jadrové signalizovanie Ruska

V analýze nemeckého think tanku DGAP (German Council on Foreign Relations) sa uvádza, že Rusko v roku 2026 výrazne zintenzívnilo jadrové signalizovanie voči Ukrajine aj Západu.

Upozorňujú, že Rusko len počas mája 2026 uskutočnilo najmenej tri významné kroky jadrového signalizovania. Najprv 12. mája oznámilo úspešný test medzikontinentálnej balistickej rakety RS-28 Sarmat, následne medzi 19. a 21. májom zorganizovalo rozsiahle cvičenie strategických jadrových síl a 24. mája podniklo jeden z najväčších raketových útokov na Kyjev od začiatku vojny, pri ktorom použilo aj nosiče schopné niesť jadrové hlavice, hoci boli vybavené konvenčnou muníciou. Podľa autorov tieto kroky predstavovali koordinované jadrové signalizovanie smerom k Ukrajine aj Západu.

DGAP upozorňuje, že všetky tri udalosti nasledovali krátko po nepriaznivom vývoji pre Rusko na bojisku – po úspešných ukrajinských útokoch na Moskvu a narušení osláv Dňa víťazstva 9. mája. Autori preto hovoria o jasnej časovej korelácii medzi vojenskými neúspechmi Ruska a zosilnením jadrového signalizovania. Zároveň zdôrazňujú, že pravdepodobnosť bezprostredného použitia jadrových zbraní bola nízka, no cvičenia mali byť vnímané ako zámerný politický odkaz smerom k NATO.

Rusko podľa Šándora svoje kroky starostlivo kalibruje

Bývalý český generál odmieta predstavu, že by Moskva konala impulzívne. Príliš prudká reakcia by totiž podľa neho mohla
viesť k ešte väčšej podpore Ukrajiny zo strany západných krajín, čo Moskva nepotrebuje.

„To nie je obhajoba Kremľa, ale konštatovanie, že svoju reakciu kalibrujú tak, aby dlhodobo vyčerpávali Ukrajinu,“ vysvetľuje. Podľa neho sa Rusko snaží oslabiť nielen ukrajinskú armádu, ale aj zázemie krajiny – jej priemysel, logistiku, schopnosť zásobovať front či nahrádzať padlých a zranených vojakov. Práve odolnosť ukrajinskej spoločnosti a ekonomiky bude podľa Šándora v ďalšom priebehu vojny zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu. Zároveň však zdôrazňuje, že pravdepodobnosť takéhoto scenára zostáva podľa neho nízka. Nevylučuje ho však úplne a upozorňuje, že Západ by ho nemal podceňovať. 

Práve v tomto sa jeho pohľad zhoduje s väčšinou západných expertov. Tí upozorňujú, že jadrové hrozby majú predovšetkým psychologický efekt a sú súčasťou snahy odradiť západné štáty od ďalších dodávok zbraní Kyjevu. Zároveň však varujú, že riziko nemožno úplne vylúčiť, pretože vojna na Ukrajine vytvára prostredie, v ktorom sa hranice toho, čo bolo ešte pred niekoľkými rokmi nepredstaviteľné, postupne posúvajú.

V prémiovej časti rozhovoru sa dozviete, prečo podľa Andora Šándora Rusko napriek sankciám nezostalo izolované, čo čaká Ukrajinu po vojne a prečo sa obáva chaosu po demobilizácii státisícov vojakov. „Ak by došlo ku kolapsu a chaosu, bol by to veľký problém. Oveľa viac sa obávam, že zo skupín demobilizovaných vojakov vzniknú povstalecké skupiny, než toho, že budú Ukrajinci vo veľkom predávať zbrane teroristom.“

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta