Ján Oravec: Slovensko je na tom najhoršie od roku 1989, byrokracia nám prerastá cez hlavu

  • Ján Oravec patrí medzi najväčších odborníkov na podnikateľské prostredie na Slovensku
  • Momentálne kandiduje ako nestraník za stranu SaS, pričom za kľúčovú osobnú prioritu si vybral boj proti byrokracii
  • V rozhovore sme sa ho pýtali, aká je situácia s byrokraciou na Slovensku, prečo sú Dáni väčší regulátori ale bez byrokracie a prečo na jeho dobré rady nedbali doterajší ministri spravodlivosti
 srcset
Ján Oravec
  • Ján Oravec patrí medzi najväčších odborníkov na podnikateľské prostredie na Slovensku
  • Momentálne kandiduje ako nestraník za stranu SaS, pričom za kľúčovú osobnú prioritu si vybral boj proti byrokracii
  • V rozhovore sme sa ho pýtali, aká je situácia s byrokraciou na Slovensku, prečo sú Dáni väčší regulátori ale bez byrokracie a prečo na jeho dobré rady nedbali doterajší ministri spravodlivosti

Ján Oravec sa stal ešte v roku 2003 prezidentom Združenia podnikateľov Slovenska, prvej organizácie súkromných podnikateľov po novembri 1989, je člen prezídia Republikovej únie zamestnávateľov, taktiež zakladateľ a prezident Nadácie F. A. Hayeka a Združenia daňových poplatníkov Slovenska. Pracoval aj ako stratég na ministerstve hospodárstva.

Oravec kritizuje tvrdé zásahy štátu do podnikateľského prostredia a myslí si, že sprísňovanie pravidiel prispieva k vysokej miere byrokracie na Slovensku. Súčasne však priznáva, že ministerstvo hospodárstva má na stole desiatky opatrení, ktoré pomôžu. Podľa neho je to však len haškovský „mierny pokrok v medziach zákona“. Oveľa viac je zákonov, ktoré ukladajú povinnosť viac papierovať a v konečnom dôsledku je viac aj byrokracie.

V článku sa dočítaš: 

  • Prečo elektronizácia nemusí znamenať menej byrokracie, ale paradoxne viac záťaže
  • Kto je zodpovedný za zvyšovanie byrokracie na Slovensku a kto tým najviac trpí
  • Aké je možné riešenie vysokej úrovne byrokracie na Slovensku
  • Prečo sú Dáni lepší regulátori s väčším zasahovaním štátu a menšou byrokraciou
  • Ako možno zlepšiť na Slovensku byrokratické prostredie
  • Prečo je prijímanie zákonov na Slovensku veľmi rizikové a často slabo pripravené

Už dlho sa pohybujete vo verejnom živote ako odborník na podnikateľské prostredie. Čo bola tá posledná kvapka, ktorá vás prinútila konať v oblasti riešenia byrokracie na Slovensku? Prečo práve teraz?

Poslednou kvapkou bola asi situácia, ktorá nastala v SaS pri odchode jednej skupiny ľudí zo strany. Myslím si, že SaS je jediná strana, ktorá má liberálny ekonomický program. Hrozilo by, že ak by nebola SaS v parlamente, tak by nebola žiadna strana, ktorá by presadzovala liberálny ekonomický program. Základný motív vstupu do politiky bol ten, že ako ste aj vy povedali, ja som sa nezobudil včera a nezačal som rozprávať o tom, že je tu veľa byrokracie. Rozprávame o tom už veľmi dlho. Rok, dva, tri, päť. Hovoríme o tom minimálne 20 rokov.

Mňa prestalo baviť hádzať hrach na stenu. Odkaz politikom dávame stále za podnikateľské, ale aj zamestnávateľské organizácie. Každé stretnutie sa končí s tým, že „áno, my s vami súhlasíme“. Neexistuje žiadna vláda za posledných 20 rokov, ktorá by v programovom vyhlásení nemala, že bude zlepšovať podnikateľské prostredie, že bude zjednodušovať podmienky pre podnikanie a že bude obmedzovať byrokraciu. To nájdete v každom programovom vyhlásení. Napriek tomu byrokracia narastá. Je to len dôsledok toho, ako sa na Slovensku prijímajú a schvaľujú zákony, prípadne zmeny v zákonoch. Má to katastrofické rozmery.

V istom momente som si povedal, že aj napriek tomu, že predkladáme argumenty, fakty, štatistky, tak cestou asi nie je hovoriť politikom ako to majú urobiť, ale vniesť túto tému priamo do stredu politickej diskusie. To bol ten motív, prečo som sa ocitol ako nestraník na kandidátke SaS.

Koho sa týka byrokracia najviac? Stále počujeme sťažnosti podnikateľov. Týka sa byrokracia aj bežného človeka?

Týka sa každého. Myslím si, že je to téma, ktorá je super na komunikáciu preto, lebo neexistuje nikto, kto by bol proti. Existuje konsenzus, že áno, byrokracia sa tu príliš rozmohla a škodí to slovenskej spoločnosti. Spoločnosť by mohla fungovať lepšie, ak by jej bolo menej. Táto zhoda tu je, akurát sa s tým nič nedeje. Podnikatelia tému otvárajú preto, lebo sa ich to týka najintenzívnejšie. Oni to cítia najviac, ale v zásade to cíti celá spoločnosť.

Učitelia mojich detí sa mi v škole sťažujú, že svoj čas nemôžu venovať tomu, aby učili, lebo musia vypĺňať papiere pre ministerstvo školstva. Keď som u lekára, ten mi povie, že formuláre pre zdravotné poisťovne sú katastrofa. Takto môžete pokračovať od profesie k profesii. Je to náš spoločný problém, ale je až šokujúce, že v tejto veci sa nič zásadné neudialo. Udiali sa nejaké zmeny, ktoré by mohli znamenať zlepšenie, ale chýba systémové riešenie.

zdroj: Ján Oravec

V minulosti ste povedali, že rok 2019 bol omnoho horší, ako rok 2018 z pohľadu byrokracie na Slovensku. Prečo? Čo sa také zásadné zmenilo, keď tvrdíte, že to bol horší rok ako 2018?

Rok 2019 bol horší od roku 2018, rovnako bol rok 2018 horší ako rok 2017. A tak ďalej. Vláda a parlament schvaľujú každý rok stovky právnych noriem. Ich počet sa v priemere ustálil zhruba niekde okolo čísla 400. Niekedy je to menej, ale napríklad v roku 2019 to bolo až 508. Zhruba dve tretiny z toho tvoria zákony, nariadenia vlády a ministerské vyhlášky. Sú to často nepodarky ako z čínskej fabriky, lebo vláda ich chrlí nedomyslené, plné nezmyselných povinností, nemá vôbec, alebo má nepresne spočítané, koľko bude plnenie nových povinností stáť. Na Slovensku sú drobné snahy bojovať s nezmyselnými pravidlami. Jedna z vecí, ktorú sme rozbehli je projekt Byrokratický nezmysel roka. Keď vláda nemá systematickú politiku, tak vyvoláme aspoň verejný tlak na to, aby sa niečo odstránilo. Ministerstvo hospodárstva má niekoľko balíčkov, v ktorých navrhlo niekoľko dobrých vecí. Zďaleka nie všetky sú však zrealizované.

Znamená to, že riešenia na zlepšenie byrokracie na Slovensku sú na svete, má ich ministerstvo na stole, ale nechce ich aplikovať?

Ministerstvo hospodárstva by aj chcelo, ale ostatné ministerstvá, teda väčšina vlády, nie. Pripomína mi dieťa, ktoré sedí v člne, v ktorom je obrovská diera, kde tečie voda. Balíčky ministerstva sú akousi detskou lopatkou, ktorou sa snaží časť vody z člna dostať von. Nerieši tým nič, lebo za to isté obdobie natečie do člna toľko vody, že sa v konečnom dôsledku potopí. Čiže v balíčkoch máme niekoľko desiatok zlepšení a na druhej strane sú stovky nových zákonov a ich noviel, z ktorých sa na nás valia nové obmedzenia, administratívna záťaž, finančná záťaž atď. My hovoríme, že ak tu má nastať zásadný prielom, tak musíme urobiť niečo inak. Musíme dokázať to, že počet opatrení zničujúcich byrokraciu bude vysoko prevyšovať počet tých, ktoré budú znamenať jej zhoršenie. Toto dnes na Slovensku nie je riešené.

Keď sa napríklad pozrieme na živnostníkov, tak dnes už papiere v podstate nemusia používať. Tie zákony, ktoré sa prijali skutočne pomohli natoľko, aby nemuseli komunikovať so štátom na základe pera a papiera. Dnes majú dokonca povinnosť komunikovať elektronicky. Nie je toto práve to zlepšenie v kontexte byrokracie a prijímaní nových zákonov?

Ja som nepovedal, že všetko je úplne zlé. Niektoré veci sa, samozrejme, zlepšili.

zdroj: Ján Oravec

Takže ideme dobrým smerom? Hovorili ste, že v roku 2019 to bolo horšie ako v roku 2018. Koncom roka 2018 však prišla povinnosť pre živnostníkov komunikovať len elektronicky, máme elektronické podpisy a čipy na občianskych preukazoch.

To, čo hovoríte, je elektronizácia. Sú však desiatky vecí, ktoré sa nezmenili a podnikatelia musia často popri elektronickej komunikácii s úradmi ešte aj vyplňovať papiere, chodiť s nimi a behať po úradoch. Aj napriek digitalizácii, niektoré úrady stále vyžadujú predkladanie dokladov aj v papierovej podobe. Paradoxne, digitalizácia môže viesť k väčšej záťaži. Znamená to, že k tradičnému papieru pribudne len nová povinnosť, komunikovať aj elektronicky.

Skôr som si myslel, že dnes máme (aj pomocou elektronizácie) najmenej byrokracie v histórii alebo minimálne menej ako v histórii.

Som presvedčený, že presný opak je pravdou. Dnes máme najviac byrokracie aj napriek tomu, že máme elektronizáciu. Ak ste startupista alebo ste IT podnikateľ, ktorý podniká niekoľko rokov z domu, ale nemá zamestnancov, tak ten možno povie, chlapci tu s tým strašením byrokraciou preháňajú. Ale ak ste firma, ktorá niečo vyrába, má 10 zamestnancov, tak tá vám povie, že vážení, toto čo sa tu deje, je nenormálne. Zhoršuje sa napríklad pracovno-právna legislatíva. Aby som bol konkrétny, tak sú to najmä tri sociálne balíčky.

Zvýšenie minimálnej mzdy a príplatkov znamená, že sa dramaticky predražuje pracovná sila, plus narastá aj s tým súvisiaca administratíva. Máte tu ďalej rekreačné poukazy, ktoré boli zavedené nedávno. Toto sú všetko veci, ktoré ako zamestnávateľ musíte riešiť a prispôsobiť sa tejto legislatíve. Nechcel by som teda prísť do firmy, ktorá zamestnáva tých 10 ľudí, otvoriť tam dvere a majiteľovi povedať, že vyhlasujem, že na Slovensku je najmenej byrokracie od roku 1989. Bol by som vyprevadený veľmi rýchlo.

Hovoríte, že v minulosti tu teda boli lepšie podmienky a menej „papierovačiek“?

Ja si myslím, že áno. V novembri 2019 sme na pôde Združenia podnikateľov Slovenska zorganizovali spomienkové podujatie, na ktorom sme hodnotili 30 rokov podnikania na Slovensku. Toto hodnotenie môžem zhrnúť do jednej vety. My sme za tých 30 rokov prešli od socializmu ku kapitalizmu, ale už mnoho rokov sa vraciame späť. Prvé roky transformácie od 1989 boli naozaj také, že sme odchádzali od centrálne plánovanej ekonomiky, liberalizovali sme ju a výrazne odštátnili. Potom si štát stratu priameho riadenia ekonomiky a stratu vlastníctva firiem viac než vykompenzoval regulačnou politikou.

Regulácia je podstatne silnejšia ako to bolo pred 20 rokmi. Preto hovoríme, že sa čiastočne vraciame k socializmu. To nie je už centrálne plánovanie ako to bolo kedysi. Štát síce vlastní už len niektoré segmenty ekonomiky, ale problémom je, že na všetky súkromné firmy uvaľuje detailné pravidlá takmer na všetko. Politickými rozhodnutiami prikazuje majiteľom firiem ako ich majú riadiť. Ak by urobili inak, tak porušujú zákon. My odchádzame od ekonomiky, ku ktorej sme sa chceli dostať po roku 1989. Chceli sme byť trhovou ekonomikou, ale stávame sa „prikazovacou“ ekonomikou, kde občan a podnikateľ v mnohých prípadoch nemôžu robiť čo chcú, ale len to, čo im povolí štát, politici, či úradníci.

zdroj: Ján Oravec (TASR)

Takže čím viac bude štát zasahovať do podnikania a života ľudí, tým väčšia byrokracia tu bude.

Určite áno. Absolútne…

Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu zriadil web, stopbyrokracii.sk. Odvoláva sa na zákon o byrokracii a že tento zákon by mal riešiť vysokú mieru byrokracie na Slovensku. Ako sa na tento zákon pozeráte?

My hovoríme, že sme radi, že také niečo vôbec je, ale súčasne hovoríme, že to nestačí. Ak týmto zákonom napríklad zakážete – ako to urobila súčasná vláda – úradom pýtať od ľudí štyri papiere a potom jeho novelou ďalšie dva či tri, je to len haškovský „mierny pokrok v medziach zákona“. Ten prístup treba mať dramaticky komplexnejší a radikálnejší. My sme teda radi aj za anti-byrokratický zákon, ktorý má na starosti Rašiho úrad, sme radi aj za balíčky Ministerstva hospodárstva.

Mnohí si myslia, že problém sa dá vyriešiť tak, že si sadne niekto osvietenejší na ministerstvo hospodárstva či na Úrad vlády, ktorý to bude robiť lepšie. Na úspešnejšie presadzovanie obmedzovania byrokracie však len výmena ľudí nebude stačiť. Opakujem, je potrebné zmeniť aj systém akým vláda realizuje hospodársku a sociálnu politiku. Zjednodušovanie legislatívneho rámca a znižovanie administratívnej záťaže nemôže byť len vecou jedného ministerstva, ktoré nemá žiadnu oporu vo vládnej politike.

Znamená to, že samotní ministri rezortov nedokážu tento problém vyriešiť?

Je to úplne jedno, kto by bol minister hospodárstva, mohol by to byť ktokoľvek, nezmenilo by sa v zásade nič. Predstavme si, že ja som minister hospodárstva a vy životného prostredia. Ja vám poviem, že podnikatelia majú problém s vašou novelou zákona o obaloch, poďme to nejako riešiť. Vy ako minister životného prostredia máte nekonečnú prioritu túto novelu presadiť. A tak nakoniec príde riešenie na koaličnej rade. Tá povie, že sme koalícia, tak každému partnerovi musíme dopriať, nech si presadí svoju prioritu. Takže novela zákona o obaloch prechádza, napriek sťažnostiam podnikateľov a napriek negatívnemu stanovisku ministra hospodárstva. Takto vláda funguje. A toto sa nezmení ani po voľbách a ani s príchodom nových subjektov do vlády, pokiaľ sa vopred nedohodnú, že budú fungovať inak. Prioritou by teda nemalo byť len znižovanie byrokracie, ale aj systém pravidiel a mechanizmov, ktoré to budú zaručovať. Každý jeden minister by napríklad mal mať v popise práce znižovanie administratívneho zaťaženia, nielen minister hospodárstva ako teraz. Nemusíme vymýšľať koleso. Je potrebné stanoviť kvantitatívny cieľ pre znižovanie byrokracie, ktorý si vláda zadefinuje ako vládnu prioritu a všetci ministri a ministerskí úradníci budú povinní tento cieľ zabezpečiť. Jedno z kritérií ich odmeňovania napríklad môže byť aj to, ako oni prispeli k tomu, aby sa odstránili zbytočné povinnosti v zákonoch.

zdroj: Ján Oravec

Ak máme veľmi veľa zákonov, mali by sme rušiť aj tie, ktoré boli prijaté doteraz? Nedá sa urobiť nejaká zásadná zmena prijatím nových opatrení?

Musíte riešiť už v minulosti schválenú reguláciu. Vláda musí mať kapacity na to, aby prechádzala schválené zákony a vyhľadávala v nich prekážky, ktoré treba odstraňovať. Nikto neargumentuje, že tu teraz nemá byť žiadna byrokracia. V určitej miere je nevyhnutná. Hovoríme však o tom, že naše zákony obsahujú neznesiteľné množstvo zbytočných a nezmyselných ustanovení, ktoré nie sú potrebné. Dnes sú u nás zákony ako siroty. Každý zákon má svojho rodiča. Tí, ktorí schválili zákony sa často k nim už vôbec nehlásia. Poslanci by mali byť za zákony zodpovední. A toto na Slovensku absolútne chýba. Ešte v roku 2007 sa naša vláda prihlásila k záväzku na úrovni EÚ, že chceme o 25 percent menej byrokratickej záťaže do roku 2012.

Podľa našich výpočtov, keď sme sledovali 10 kľúčových zákonov pre podnikanie, od zákonníka práce až po dane a odvody, v roku 2012 nebolo byrokratickej záťaže o 25 percent menej, ale o 11 percent viac. Žiadna vláda si však nepoložila otázku, čo sa stalo s týmto naším cieľom a prečo sme ho nesplnili. Ďalšou kľúčovou zmenou je mechanizmus, ktorý spomalí prijímanie nových zákonov. My nemôžeme mať 400 právnych noriem ročne. Súčasne je potrebné zvýšiť ich kvalitu. Keď sa pozriete na to, s čím majú podnikatelia problémy, tak 80 percent z toho vzniklo v parlamente poslaneckými návrhmi.

Ako by mal teda taký mechanizmus vyzerať?

Poslanecké návrhy treba podriadiť procesu pripomienkovania a reguláciu produkovanú vládou a ministerstvami znižovať s pomocou automatického mechanizmu, ktorý sa s úspechom používa v niektorých krajinách. Ak bude ich návrh napríklad znamenať pre podnikateľov administratívnu záťaž vo výške 10 miliónov, tak súčasne musia s týmto zákonom navrhnúť zníženie nákladov pre podnikateľov niekde inde. Nie však o 10, ale o 20 miliónov. Hovorí sa tomu „one in two out“ princíp. Niekedy sa to interpretuje tak, že ak sa navrhne jedna povinnosť, dve iné sa musia zrušiť.

Neviem či však súvisí množstvo zákonov práve so zvýšenou byrokraciou. Zoberme si Dánsko alebo Švédsko. Tam je neskutočné množstvo zákonov na všetko a ich byrokratická záťaž je minimálna. Toto s vašou teóriou nesúhlasí.

Mám zopár dánskych kamarátov a oni sú v tomto famózni. Na Slovensku sa schvaľujú zákony bez systému, neslušným spôsobom, bez konzultácie. V týchto krajinách, čo ste spomenuli, to neexistuje. Majú tam silnú a kvalitnejšiu verejnú politiku.

Vláda intenzívne konzultuje zákony s verejnosťou. Dokonca experimentuje s tzv. koprodukciou zákonov, keď vláda položí na stôl nejaký zámer a ľudia majú možnosť zapojiť sa on-line do procesu písania textu zákona. To sa mi zdá pre nás úplne sci-fi. Z tohto hľadiska sme v dobe kamennej, takže platí to, čo som povedal. S každým zákonom pribúda nedomyslená záťaž pre podnikateľov. Pokiaľ zásadne a razantne nezvýšime kvalitu prijímaných zákonov, tak bude platiť moja téza a nie tá vaša o Dánsku či Švédsku.

zdroj: Ján Oravec (TASR)

Takže čo vlastne oni robia lepšie? Asi nie každý zákon píšu ľudia.

To určite nie, aj u nich je koprodukcia zákonov ešte len v plienkach. Oni ale oveľa lepším spôsobom komunikujú s dotknutými subjektami a oveľa detailnejšie zvažujú dôsledky. V týchto krajinách berú oveľa serióznejšie požiadavku, aby každý zákon posudzoval vplyv na regulované subjekty. Už sa to má robiť aj u nás, ale nikto to nerobí poriadne. A ak áno, tak len čisto formálnym spôsobom. A robia ešte jednu rozumnú vec. Ak vznikne problém s nejakou právnou úpravou, pýtajú sa: ako je to v susedných krajinách? Je ich úprava rovnako prísna ako naša? Prísnejšia? Alebo menej prísna? Už odpoveď na túto otázku je zvyčajne dobrým návodom na rozumné riešenie.

Od roku 1989 máme najväčšiu byrokraciu na Slovensku. Kto je teda zodpovedný za tento stav na Slovensku? Sú to všetky vlády? Alebo len tie, ktoré silno zasahovali do podnikateľského prostredia?

Keď sa pozriete na celkový vývoj po roku 1989, tak ten k súčasnému stavu smeroval postupne, dlhodobo a permanentne. Ak sa opýtate zakladateľov môjho združenia, ktoré je najstaršie na Slovensku, tak vám povedia, že najlepšie sa podnikalo v roku 1990, 1991. Práve v tom čase, kedy sa demokratickí politici ešte nestihli zmobilizovať k tomu, aby začali masívne regulovať. To pramení z našich skúseností.

Čo sa stalo teda potom?

Potom nastalo to, že sa Slovensko chcelo dostať do Európskej únie a tomu sme podriadili všetko. Vo veľmi krátkom čase sme prijali veľký počet komplikovaných zákonov. S tým súvisel aj nárast byrokracie. Najsilnejším momentom je však to, že od roku 2006 tu máme vlády, v ktorých vládli politické subjekty, ktoré neboli naklonené podnikaniu. Uprednostňovali odbory a snažili sa meniť legislatívu tak, aby v ich ponímaní chránili zamestnancov. V skutočnosti im akurát tak škodia.

Od roku 2003 som prezidentom Združenia podnikateľov. Keď sa stal ktokoľvek ministrom spravodlivosti, stretol som sa s ním. Hovoril som, že sú vo vláde, ktorá hovorí, že chce zlepšovať podnikateľské prostredie. Je legislatíva jedným z kľúčových parametrov tohto prostredia? Povedali, že je. Následne som im ukázal, že sú tu pomerne jednoduché veci, ktoré môže vláda robiť od zajtra. Kto iný ak nie minister spravodlivosti, ktorý má na starosti legislatívu, by mal v tomto pomôcť?

zdroj: Ján Oravec (TASR)

Ktorý minister vás počúval najviac?

Počúvali ma všetci, väčšinou prikyvovali. Nikto však ani len nepreložil krížom slamky. A legislatívny rámec pre podnikanie sa tak permanentne zhoršoval.

Prečo to tak podľa vás bolo?

Myslím si, že preto, lebo to nevnímali ako prioritu. Riešili súdnictvo, riešili nízku vymáhateľnosť práva, ale zjednodušovanie zákonov pre nich nebolo témou. Keby som ich vyviedol z kancelárie a posadil do firmy s 10 zamestnancami, kde by mali chvíľu šéfovať a fungovať podľa zákonov, ktoré ako ministri schvaľovali, tak by sa po týždni vrátili naspäť do kancelárie na ministerstve a urýchlene by urobili to, čo som hovoril. Nikto však neurobil nič a nepoužil žiadne nástroje, aby sa to zlepšilo.

Poďme teda ku konkrétnym riešeniam aplikovateľným na Slovensko. Máme tu zjavný problém s byrokraciou. Čo by mali byť prvé kroky k tomu, aby sme to zlepšili?

Ešte predtým, než vláda vznikne a zasadne, je potrebné, aby sa koaličná rada dohodla na mechanizmoch, ktoré sa musia prijať. Ak má nastať citeľná zmena v boji proti byrokracii, musia sa urobiť tri kroky. Po prvé, treba zobrať a schváliť všetky návrhy na odstránenie existujúcich nezmyslov, čo je najrýchlejší spôsob na zlepšenie a zjednodušenie prostredia. 

SaS má vo svojom programe stovky takých návrhov. Iné politické subjekty ich majú takisto. Majú ich taktiež zamestnávateľské organizácie. Je potrebné pozbierať všetky tieto návrhy, ktoré znamenajú zjednodušenie prostredia a v jednom dokumente ich schváliť na jednom z prvých zasadnutí novej vlády a nového parlamentu. Druhým krokom je urýchlené upchanie základných dier v legislatívnom procese a vyriešenie aspoň základných nedostatkov pri schvaľovaní zákonov u nás. A tretím je najpodstatnejší krok, teda mať systém princípov lepšieho vládnutia, politiku „lepšej regulácie“. Systém pravidiel musí nútiť všetkých, od vlády až po jednotlivé ministerstvá, aby vypracovávali menej zákonov a aby vypočítavali dopady na dané subjekty.

Je tu dnes politická vôla na tieto kroky?

Nie. Ale viete, my nemusíme opäť vymýšľať koleso. Existuje 12 odporúčaní OECD, ktoré sú ešte z roku 2012 a my sme sa k tomu ako krajina prihlásili a zaviazali sme sa, že tieto odporúčania budeme implementovať. Tam je to všetko komplexne napísané. Stačí len sa k tomu prihlásiť a dosiahnuť konsenzus, že to bude priorita novej vlády, ktorú bude dôsledne realizovať.

Ako tieto zmeny pocítia bežní podnikatelia v rôznych kútoch Slovenska?

Tento dokument OECD napríklad zdôrazňuje, že z celého procesu nemôžete vynechať samosprávy. Keď vyriešime ministerstvá a vládu, tak potrebujeme aj regióny, pretože podnikateľ reálne žije v Snine, Ružomberku a pod. Keď cestujem po Slovensku, na stretnutiach s miestnymi podnikateľmi veľmi často počúvam ich kritiku na starostov, primátorov, spôsob ich vedenia mesta či obce, kritiku všeobecných záväzných nariadení, ktoré schvaľujú zastupiteľstvá. Kvalitu politických rozhodnutí a kvalitu prijímaných pravidiel potrebujeme zvýšiť v centre, v Bratislave, ale taktiež aj vo všetkých kútoch Slovenska. Vysoké štandardy pre tvorbu pravidiel musia byť záväzné aj pre samosprávy.

zdroj: Ján Oravec (TASR)

Návrhy sú na stole, vyzerá to jednoducho. Zmeniť politickú vôľu však nebude ľahké

Vyzerá to pomerne jednoducho, ale presadiť to nebude ľahké. Keď si to uvedomíte do dôsledkov, nová vláda aj parlament by sa vopred mali prihlásiť k tomu, že si čiastočne zviažu ruky. Pre poslancov i ministrov je ale oveľa jednoduchšie lusknúť prstami a – obrazne povedané – zajtra mať nový zákon. My chceme, aby všetci budúci partneri vládnutia povedali, že nebudeme takto postupovať a naozaj si budeme ctiť základný princíp právneho štátu, sami na seba uplatníme obmedzenia, ktoré budeme rešpektovať. Proces predkladateľov zákonov musí byť pomalý, dlhý a ťažký, latka musí byť poriadne vysoko.

Predstavme si, že máme teraz takú vládu, ako hovoríte. Čo dokáže táto vláda urobiť hneď zajtra, aby sa podnikateľovi v tej Snine zo dňa na deň zlepšila situácia a bude mať byrokracie menej?

Základ je, že musí naraz zrušiť toľko zbytočných povinností, že to pocíti podnikateľ všade. Napríklad v decembri minulého roka vrcholila žatva pre právnikov, ktorí ťažili z toho, že firmy dostali povinnosť zapísať tzv. konečných užívateľov výhod do obchodného registra. Keď to zoberiete izolovane, je to vec za 60-80 eur. Advokát vám vypracuje a vyplní žiadosť. Otázka je, potrebujeme, aby túto povinnosť mali všetky firmy? Zámer bol úctyhodný. Tým bolo vyduriť všetkých politických podnikateľov, ktorí ťažili z tendrov a skrývali sa v schránkach. Pri schvaľovaní tohto zákona sme upozorňovali, že nie je dobré ísť cestou univerzálneho uloženia takejto povinnosti. Zákony sa schvaľujú tak, že sa na všetkých podnikateľov pozerá ako na potenciálnych porušovateľov zákona a kriminálnikov a tí musia štátu dokázať, že nimi nie sú. A môžeme ďalej pokračovať s povinnosťami, ktoré treba zrušiť alebo modifikovať: povinnosť napojiť elektronické pokladnice na informačný systém Finančnej správy, povinnosť dokladovať tzv. transferové oceňovanie, povinnosť predkladať výkaz DPH, atď. atď.

Povinnosť oznamovať úradom voľné pracovné miesto?

Áno, áno. Často si vytvárame pre podnikateľov povinnosti, ktoré sú zbytočné. Reštaurácie dostali napríklad povinnosť preukazovať pôvod mäsa. Samozrejme, že potravinová bezpečnosť je dôležitá a nikto ju nespochybňuje. Ale bolo ju treba zaviesť od 14. decembra? A je táto povinnosť vôbec vykonateľná? Opäť je tu možno pôvodne dobrý zámer, ochrániť spotrebiteľa, ale realita je niekde inde. Prídete do prevádzky a majiteľ vám povie, že toto je „mission impossible“. A usmernenie ako majú prevádzky postupovať neexistuje.

zdroj: Ján Oravec (TASR)

Nie je súčasná byrokracia na Slovensku aj výsledkom toho, že ľudia sa chcú ubezpečiť a predísť budúcim konfliktom a špekuláciám? Mám 7 papierov, sú podpísané a mám sa ako brániť v prípade problémov. Ak by sa byrokracia znížila, nebude väčší priestor pre špekulácie?

Má to dve strany mince. Nie všetci sú samozrejme baránkovia. Je tu tendencia mnohých špekulovať a obchádzať rôzne ustanovenia. Potom tu je aj motivácia robiť zákony proti špekulantom. Aj na futbalovom štadióne, kde je 10-tisíc divákov, sa môže stať, že je tam 100 chuligánov a tí vytrhajú stoličky či dokonca niečo podpália. Tí zvyšní sa poctivo pozerajú na futbal a správajú sa normálne.

My na Slovensku robíme zákony šité na tých 100 chuligánov, ale aplikujeme ich aj na zvyšných 9900 slušných ľudí. Z hľadiska snahy dodržiavať zákony je tak 98 percent podnikateľov úplne v poriadku a nie sú špekulanti. Nastáva však situácia, že zákonov a predpisov je toľko, že ani tých 98 percent slušných nie je schopných podnikať bez toho, aby nejaký zákon porušili. Súkromné bezpečnostné služby majú taký zákon, že musia zamestnávať istý počet zdravotne postihnutých ľudí. Súčasne platí pre nich zákon, že ich zamestnanci musia prechádzať lekárskymi prehliadkami a musia byť 100 percentne fyzicky a duševne zdraví. Ktorý zákon teda majú dodržiavať?

Aké najlepšie opatrenie sme podľa vás od roku 1989 prijali, ktoré eliminovalo byrokraciu?

Ak by také bolo, nemuseli by sme teraz tak dlho rozoberať problém nekonečného a plazivého narastania byrokracie. Z posledných rokov ale možno spomenúť niektoré vylepšenia formálneho procesu schvaľovania legislatívy. Pribudla nová fáza pripomienkovania zákonov. Ak je predkladateľ zákona nejaké ministerstvo a jeho návrh sa bude dotýkať podnikateľov, tak musí zorganizovať predbežné pripomienkové konanie. Musí zavolať dotknuté subjekty a prerokovať to s nimi. Pri Legislatívnej rade vlády vznikla komisia pre posudzovanie vplyvov. A v Slovak Business Agency z našej iniciatívy vzniklo Centrum lepšej regulácie.

Tieto formálne vylepšenia však zatiaľ neviedli k reálnemu prelomu a zastaveniu nárastu byrokracie. Hlavným dôvodom je, že vláda ignorovala problémy, ktoré podnikateľom spôsobujú ňou schvaľované zákony a neriešila ich. Dobrým príkladom je Centrum lepšej regulácie. Pôvodná myšlienka bola, aby dvadsať analytikov, právnikov a ekonómov, počítalo vplyvy prijímanej legislatívy na malých a stredných podnikateľov, teda takmer na všetkých. To už mohol byť faktor, ktorý by prispel k skvalitneniu legislatívneho rámca pre podnikanie. Ministerstvo vnútra však napokon zablokovalo schválenie projektu, z ktorého mali byť financovaní a tak dnes centrum funguje stále v pilotnej fáze, s 3-4 ľuďmi, ktorí odvádzajú výbornú prácu, ale celkový efekt je na míle vzdialený tomu, čo mohlo byť.

zdroj: Ján Oravec (TASR)

V ktorom odvetví je najvyššia miera byrokracie?

Je to určite gastronómia. Kvôli ochrane spotrebiteľa a regulácii bezpečnosti potravín. A regulácia sa násobí, ak podnikáte v tomto odvetví a zároveň máte zamestnancov, lebo sa k tomu pridáva nočná mora pracovno-právnej legislatívy. Počul som viacerých šéfkuchárov, ktorí sa vrátili zo zahraničia a vedia porovnávať, že zákony a úrady, ktoré ich vykonávajú, to je u nás úplné peklo.

Po 30 rokoch neustáleho pripomienkovania a súčasného zhoršovania byrokracie ste odhodlaný situáciu zmeniť práve vy. Ako to chcete dokázať?

Chcem byť silným hlasom podnikateľov, ktorí už roky volajú po zásadnej de-byrokratizácii podnikania. Máme v programe 100 konkrétnych návrhov na rušenie zbytočných povinností, ktoré sa dajú aplikovať ihneď, respektíve v prvých mesiacoch a nebudú nič stáť. Zjednodušovanie existujúcich zákonov, ktoré boli prijaté v minulosti, je však len polovicou úspechu.

Tou druhou je potreba zabrániť tomu, aby prostredie opätovne neskomplikovala a nezhoršovala nová vláda už vlastnými zákonmi, ktoré schváli v budúcnosti. Budem dôsledne presadzovať, aby sa najvyššou prioritou hospodárskej a sociálnej politiky novej vlády stalo zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenských firiem a nie jej znižovanie nedomyslenými reguláciami. A v rámci tohto cieľa budem presadzovať, aby si vláda osvojila ambíciu citeľne znížiť administratívne zaťaženie podnikania, pričom ja za citeľné považujem také zníženie, ktoré za 4 roky dosiahne 40 percent. Cieľ by to bol náročný, no jeho dosiahnutie uľahčuje fakt, že väčšinu z toho, čo by bolo potrebné urobiť, už za nás vymysleli iní, stačí sa len inšpirovať tými najúspešnejšími.

Najnovšie video