Jednoduchý test odhalí, ako dlho budeš žiť. Vedci zistili, že jeden pohyb predpovedá riziko chorôb a úmrtia

Dĺžka života úzko súvisí s tým, ako efektívne sa telo dokáže vyrovnať aj s jednoduchými úlohami, ako je napríklad vstávanie zo stoličky či zo zeme. Vedci pri skúmaní tohto jednoduchého úkonu zistili, že nehodnotí iba silu dolných končatín. Dokáže byť aj mimoriadne presným indikátorom toho, ako dlho budeš žiť.

Predpovedá dĺžku života

Štúdia publikovaná v European Journal of Preventive Cardiology sledovala 4 282 mužov a žien vo veku od 46 do 75 rokov, ktorí absolvovali tzv. sitting rising test (test sedenia a vstávania). V praxi ide o jednoduchú skúšku. Človek si sadne priamo na podlahu a následne sa musí postaviť bez akejkoľvek pomoci či opory rúk. Claudio Gil Araújo, hlavný autor štúdie a riaditeľ výskumu na klinike cvičebnej medicíny v Rio de Janeiro, vysvetlil, že tento test hodnotí „všetky aspekty fyzickej zdatnosti, ktoré nie sú aeróbne“.

Maximálne skóre bolo 10 bodov (päť bodov za sadnutie a päť bodov za postavenie). Každé pridržiavanie sa rukou, lakťom alebo kolenom znamenalo mínus jeden bod. Účastníci, ktorí zvládli test bez problémov a dosiahli plných 10 bodov, mali úmrtnosť iba 3,7 %. Pri skóre 8 sa riziko zvýšilo na 11 %, pri skóre medzi 4,5 a 7,5 na viac než 20 % a u ľudí, ktorí dosiahli len 0 až 4 body, úmrtnosť vyskočila až na 42 %.

Účastníci s najhorším výsledkom mali takmer štvornásobne vyššiu pravdepodobnosť úmrtia z prirodzených príčin a dokonca šesťnásobne vyššie riziko úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia v porovnaní s tými, ktorí získali najvyššie skóre.

Araújo zdôraznil, že podobných testov existuje veľa, či už merajú silu, rovnováhu alebo flexibilitu. „Čo robí tento test výnimočným, je to, že sa zameriava na všetky aspekty naraz, a preto si myslíme, že môže byť silným prediktorom dlhovekosti,“ povedal.

Zaujímavé zistenia priniesla aj samostatná švajčiarska štúdia. Výskumníci požiadali takmer 7 000 dospelých, aby absolvovali sitting rising test a následne porovnali výsledky medzi rôznymi vekovými skupinami. Zistili, že mladí muži vo veku 20 až 24 rokov dokázali vykonať v priemere 50 opakovaní za minútu a ženy zhruba 47. Najlepší účastníci však dosiahli až 72 opakovaní za minútu. Tento test môže slúžiť nielen na predikciu dĺžky života, ale aj na odhalenie úrovne fyzickej zdatnosti, uvádza BBC.

Ako vykonať test sedenia a vstávania

Predtým než začneš s testom, urob si trochu miesta. Odstráň z podlahy všetko, o čo by si mohol zakopnúť. Na podlahu si rozlož podložku, aby ťa pri dosadnutí neprekvapil tvrdý náraz. Topánky aj ponožky odlož, bosé chodidlá ti zabezpečia lepšiu stabilitu.

Postav sa s nohami mierne od seba a jednu nohu prekríž pred druhú. Plynulo sa spúšťaj, kým nesadneš na zem. Sleduj, či dokážeš udržať rovnováhu a vyhnúť sa podopretiu rukou, predlaktím alebo kolenom. Keď už sedíš, prichádza rozhodujúci okamih: postav sa späť do vzpriamenej polohy.

Ak ťa trápia bolesti kĺbov alebo chronické ochorenia pohybového aparátu, môžeš zvoliť bezpečnejšiu alternatívu. Odborníci odporúčajú 30-sekundový test vstávania zo stoličky. Sadni si do jej stredu, prekríž ruky na ramenách, chrbát drž rovno a chodidlá pevne pritlač k podlahe. Spusti stopky a začni. Vstaň do úplne vzpriamenej polohy a následne si znova sadni. Pokračuj, až kým neuplynie 30 sekúnd, a potom spočítaj, koľkokrát si tento cyklus zvládol.

Na prvý pohľad vyzerá tento postup ako jednoduché cvičenie. V skutočnosti však funguje ako presný barometer tvojho zdravia a výkonnosti, uvádza The Washington Post. Slabé skóre signalizuje, že srdce a pľúca nepracujú optimálne, čím rastie riziko „nežiaducich srdcových príhod“, ako je infarkt myokardu, mozgová príhoda alebo srdcové zlyhanie. Lekári upozorňujú, že každé zaváhanie pri tomto teste môže odhaľovať hlbšie oslabenie organizmu a tým aj skrátenú dĺžku života.

Centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) upozorňujú aj na ďalší súvis. Ak dosiahneš nižšie skóre než priemer vo svojej vekovej skupine, vystavuješ sa vyššiemu riziku pádov. „Čo nás naozaj znepokojuje, je to, že ak si ľudia neudržia silu, rovnováhu, flexibilitu a kardiovaskulárne zdravie, je u nich väčšia pravdepodobnosť pádu,“ vysvetľuje geriatrická odborníčka Tahir Masud Dhesi. Pády pritom u starších ľudí často spúšťajú reťazec komplikácií, ktoré môžu skončiť až smrťou.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking