Juh prežíva zimnú kalamitu, slovenskí meteorológovia krútia hlavami. Vieme, ako budú vyzerať sviatky (PREDPOVEĎ)

Kým mnohí Slováci počas sviatkov márne čakali na poriadnu snehovú nádielku, len pár desiatok kilometrov za hranicami vládne úplne iná situácia. Juh strednej Európy zasypáva sneh, no Slovensko zostalo opäť „na ocot“.

Ako informuje portál iMeteo, noc pred Štedrým dňom síce priniesla do severných oblastí Slovenska aspoň slabý poprašok. Tým sa však zimná idylka prakticky skončila.

Nasledujúce dni sa u nás nesú najmä v znamení jasného a stabilného počasia. Snehové vločky sa Slovensku opäť vyhli, hoci situácia za našimi hranicami je výrazne odlišná.

Na juhu sa tešia snehu

Podľa iMeteo ovplyvňuje počasie v našej oblasti vlniace sa frontálne rozhranie, ktoré prináša ďalšiu vlnu sneženia od juhu. Kým v predchádzajúcich hodinách zasiahlo najmä Slovinsko a Rakúsko, aktuálne sa sneh presunul predovšetkým nad Maďarsko. Sneží tam od nočných až po ranné hodiny a zrážky sú výlučne vo forme snehu.

Aj naše susedné Rakúsko zažilo výnimočnú situáciu. V juhovýchodných a východných častiach krajiny napadol sneh v množstvách, ktoré nie sú pre tento región bežné.

Mesto Graz zaznamenalo najzasneženejší Štedrý deň od roku 1994 a sneh pokryl rozsiahle územia vrátane oblastí, ktoré sú klimaticky podobné juhozápadnému Slovensku. V alpských oblastiach sneh miestami komplikoval dopravu.

Bielych sviatkov sa nedočkáme 

Hoci sa situácia v Rakúsku postupne upokojuje a výstrahy pred snežením sa končia, frontálne rozhranie naďalej prináša zrážky nad Maďarsko.

Podľa nowcastingových modelov by tam malo snežiť ešte niekoľko hodín a pribudnúť môžu ďalšie centimetre snehu. Okrajovo by sa sneženie mohlo dotknúť aj južných častí západného Slovenska, najmä okresu Komárno, kde nevylúčili slabý snehový poprašok.

Ak si ešte dúfal v biele sviatky, musíme ťa sklamať. Hlavná vlna sneženia sa Slovensku opäť vyhne. Od severu sa totiž začína presadzovať tlaková výš, ktorá prináša stabilnejšie a slnečné počasie. Inverzná vrstva, ktorá u nás pretrvávala celé týždne, sa definitívne rozpadla a ďalšie sviatočné dni budú prevažne jasné až polojasné.

Zima ako z nočnej mory

Kým dnes po snehovej nádielke len márne túžime, v minulosti jej naši predkovia mali často viac, než chceli. Napríklad ukrutná zima, akú si dnes vieme len ťažko predstaviť, zasiahla Slovensko na prelome januára a februára 1929.

Ako informuje portál iMeteo, išlo o jednu z najkrutejších epizód počasia v našej histórii, ktorá lámala rekordy a brala životy. Mráz vtedy neprišiel náhle, no keď sa rozbehol naplno, ochromil krajinu na celé týždne.

Vrchol „ľadovej apokalypsy“ prišiel 11. februára 1929, keď vo Vígľaši-Pstruši namerali dodnes platný slovenský teplotný rekord −41 °C. Pobyt vonku sa veľmi rýchlo stal extrémne nebezpečný.

Dobové záznamy hovoria o tom, že omrzliny vznikali už po pätnástich minútach. Ľudia sa po návrate domov nesmeli prudko zohrievať, aby si nepoškodili omrznutú kožu, a často desiatky minút stáli v chladných predsieňach.

Mestá stíchli, doprava kolabovala a rieky sa menili na súvislé ľadové plochy. Zamrzol Dunaj v Bratislave aj Vltava v Prahe, problémy mali vodárne, elektrárne aj zásobovanie. Mráz zasiahol aj prírodu. Podľa iMeteo v lesoch hynula zver a objavili sa správy o vtákoch, ktoré zamrznuté padali z oblohy počas letu.

Za extrémom stála mohutná tlaková výš nad severnou Európou, ktorá zablokovala prísun teplejšieho vzduchu. Sneh sa v niektorých oblastiach držal až do jari, čím sa zima 1929 navždy zapísala do dejín ako jedna z najdrsnejších, aké Slovensko zažilo.

Čítaj viac z kategórie: Počasie