Juraj Hav­lík: Pre­čo je amfi­te­áter lep­ší ako kino

Lenka Haringová / 19. septembra 2016 / Rozhovory

Počas leta sa ti ponú­ka nespo­čet­né kvan­tum mož­nos­tí na sprí­jem­ne­nie času. Jed­nou z
nich je prá­ve amfi­te­áter a jeho skve­lá atmo­sfé­ra. Aj keď sa už leto skon­či­lo, občas­ný come­back let­ných dní sa dá na ňom stá­le vychut­nať.

Večer strá­ve­ný pod noč­nou oblo­hou, s piv­kom v ruke je urči­te naj­väč­ším plu­som, kto­ré amfi­te­áter ponú­ka. Naroz­diel od kina ho musíš tro­chu pohľa­dať, mes­tá ako Nit­ra, Koši­ce, Senec, Nové Zám­ky, Bra­ti­sla­va a mno­ho ďal­ších ním dis­po­nu­jú.

35-51c36ef963166fe938e2ba26dbf5cb89

Foto:marmelada.sk

Naj­nov­šie sa obno­vil amfík v Ban­skej Bys­tri­ci, a to pre­dov­šet­kým vďa­ka občian­ske­mu zdru­že­niu Za! amfi­te­áter a fir­me KOLO­TO­ČE s.r.o. Nekú­piš tu nachos so syro­vou omáč­kou, ale atmo­sfé­ra tu sto­jí za tú obe­tu! A nemu­síš sa zner­vóz­ňo­vať kaž­dým zašu­ťa­ním pop­cor­nu, pre­to­že sa to v tom veľ­kom otvo­re­nom pries­to­re stra­tí. Po mojej posled­nej náv­šte­ve som bola jed­nou z 1700 náv­štev­ní­kov a už pri úvo­de fil­mu mi napad­lo, že túto myš­lien­ku tre­ba pod­po­riť a nie­čo k tomu napí­sať. A to rov­no s názo­rom jeho vzkrie­si­te­ľov. A nie­len ten bys­tric­ký, ale všet­ky ostat­né na Slo­ven­sku sto­ja za pozor­nosť!

Tak ako to s tými amfík­mi je? Za občian­ske zdru­že­nie Za! amfi­te­áter to vysvet­lí Juraj Hav­lík.

Tak na začia­tok, pre­čo je POD­ĽA TEBA amfi­te­áter super?

Ja osob­ne som si našiel vzťah k amfi­te­át­rom prá­ve cez ten bys­tric­ký. Mám rád pohľad na hory, na bys­tric­kú pano­rá­mu, mám rád mies­ta s dušou, kto­ré dýcha­jú zašlým živo­tom, mám rád ume­nie, hud­bu, fil­my, rád trá­vim let­né veče­ry pod holým nebom s blíz­ky­mi. Toto všet­ko ponú­ka ban­sko­bys­tric­ký amfi­te­áter Paľa Bie­li­ka, a mys­lím že toto ponú­ka aj väč­ši­na amfi­te­át­rov na Slo­ven­sku i po sve­te.

Urči­te poj­mú väč­šiu kapa­ci­tu ľudí, koľ­ko je to väč­ši­nou? A čo ten ban­sko­bys­tric­ký? 

Nie som žia­den expert na amfi­te­át­re, ale viem, že ten bys­tric­ký je jeden z naj­väč­ších na Slo­ven­sku. V súčas­nos­ti by sa tam sedia­cich aj sto­ja­cich ľudí malo vojsť aj 10 000, sad­ne si taká men­šia polo­vi­ca. Tra­du­je sa, že keď ešte Bys­tri­cou nepre­chá­dzal sever­ný obchvat, kto­rý neskôr z amfi­te­át­ra “ukro­jil”, tak ľudia sedá­va­li aj hore na Gra­nia­ri a rekord trh­la vraj až 20 000 náv­štev­nosť na film Čelus­te, tuším v 70. rokoch.

d600_20150904_3384

Juraj Hav­lík (vľa­vo)

Aké sú zau­jí­ma­vos­ti, kto­ré bež­ný člo­vek o amfi­te­át­ri netu­ší? 

Napr. ten bys­tric­ký vzni­kol začiat­kom 50. rokov minu­lé­ho sto­ro­čia, odke­dy pre­šiel via­ce­rý­mi rekon­štruk­cia­mi, čoho súčas­ťou bolo aj zväč­šo­va­nie plát­na či skva­lit­ňo­va­nie zvu­ku. Dnes má plát­no 32 x 15m, kto­ré je vzdia­le­né od pre­mie­ta­cej kabí­ny cez 60m. Pat­rí tak k trom naj­väč­ším amfi­te­át­rom v býva­lom Čes­ko­slo­ven­sku, spo­lu s košic­kým. Vzác­ne sú aj pôvod­né pre­mie­tač­ky s rokom výro­by 1969 a cenou za design z Mon­tre­a­lu ’67. Po ich ďal­šej rekon­štruk­cii pre­mie­tač­mi Iva­nom Ško­lu­dom a Mišom Jasom doká­žu už dnes hrať aj 35mm aj 70mm pano­ra­ma­tic­ké fil­my. Vďa­ka tomu sme toto leto moh­li ponúk­nuť divá­kom a diváč­kam nul­tý roč­ník [ppf] – Pre­hliad­ky pano­ra­ma­tic­kých fil­mov, na kto­rej bolo mož­né vidieť pod holým nebom fil­my Inters­tel­lar a Osem hroz­ných v pano­ram­tic­kom for­má­te, ako nikde inde v Euró­pe. Váha fil­mu zrej­me závi­sí od jeho dĺž­ky i for­má­tu, ale minu­le som poštou posie­lal viac ako 25kg.

Kto­ré sú tie naj na Slo­ven­sku, aké si nav­ští­vil? 

Už asi nemu­sím spo­mí­nať, že k bys­tric­ké­mu mám výni­moč­ný vzťah. Samoz­rej­me mám rád čaro malé­ho štiav­nic­ké­ho amfi­te­át­ra, ale nadch­la ma aj dis­po­zí­cia toho mar­tin­ské­ho. Úžas­nú polo­hu má aj schát­ra­ný amfi­te­áter pod hra­dom Devín nad Duna­jom, kto­rý má pódium na stre­che budo­vy, kto­rá je zapus­te­ná do str­mé­ho sva­hu. Veľ­ká ško­da je aj zapá­le­né­ho amfi­te­át­ra v Bra­ti­sla­ve na Búd­ko­vej s výhľa­dom na Kam­zík a ško­da je aj mno­ho ďal­ších zaned­ba­ných amfi­te­át­rov po celom Slo­ven­sku, kto­ré člo­vek náj­de aj naprí­klad v takom Tisov­ci. O to väč­šiu radosť mám vždy keď zapo­ču­jem, že ďal­šie amfi­te­át­re pre­chá­dza­jú rekon­štruk­ci­ou, ako napr. momen­tál­ne v Tlma­čoch, kde majú tie isté úžas­né pre­mie­ta­cie stro­je ako u nás v Bys­tri­ci.

oz-za-amfiteter-1-638

Kedy a pre­čo ťa napad­lo obno­viť amfi­te­áter v Ban­skej Bys­tri­ci?

Myš­lien­ka sa zro­di­la v roku 2010, kedy sme v rám­ci Nefor­mál­nej sku­pi­ny ľudí spája(ť_je )ume­nie orga­ni­zo­va­li dru­hý roč­ník fes­ti­va­lu ume­nia cemen­tárt­ňa v býva­lej náklad­nej sta­ni­ci cemen­tár­ne. Kon­cept _árt­ní bol o oži­vo­va­ní zaned­ba­ných pries­to­rov ume­ním, a tak mi napad­lo zre­a­li­zo­vať aj “amfi­te­árt­ňu”. Násled­ná pre­chádz­ka na zaras­te­ný amfi­te­áter bola mojou prvou náv­šte­vou bys­tric­ké­ho amfi­te­át­ra. Nešlo mi vte­dy do hla­vy, ako je mož­né, že taký­to úžas­ný pries­tor zaras­tá. Ale som pre­sved­če­ný o tom, že obno­viť amfi­te­áter nena­pad­lo iba mňa.

Urči­te to stá­lo veľa náma­hy a času, bola to ťaž­ká ces­ta, ale výsle­dok je bada­teľ­ný…

Áno, veľa náma­hy i času to stá­lo, ešte to aj bude stáť a ces­ta sa kľu­ka­tí naďa­lej. Ale dáva nám to aj veľa skú­se­nos­tí, zába­vy, nové pria­teľ­stvá i pocit zmys­lu­pl­nos­ti. A o to viac sa teším, keď zapo­ču­jem: “…moja kama­rát­ka bola na Uči­teľ­ke a vra­ve­la, že to bola pec­ka!”.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Čle­no­via OZ Za!amfiteáter

Kvan­ti­ta­tív­nym zna­kom kva­li­ty je náv­štev­nosť, trh­li sa už neja­ké rekor­dy od samot­né­ho počiat­ku amfi­te­át­ra?

Mys­lím, že spo­mí­na­ných 20 000 náv­štev­ní­kov a náv­štev­ní­čok už “netrh­ne­me”. Ale od zno­vu­ot­vo­re­nia amfi­te­át­ra je úžas­ných napr. cca 9000 ľudí na kon­cer­te Night­wish. Rekord náš­ho O.Z. Za! amfi­te­áter je cca 1700 náv­štev­ní­kov a náv­štev­ní­čok na pre­mie­ta­ní fil­mu Uči­teľ­ka začiat­kom augus­ta, čo v súčas­nos­ti v slo­ven­skom i medzi­ná­rod­nom porov­na­ní, si mys­lím, je veľ­mi pek­ná náv­štev­nosť na jed­no pre­mie­ta­nie.

Dá sa vlast­ne amfi­te­áter využí­vať aj v zime? Ale­bo to je sezón­na zále­ži­tosť?

Po pre­mie­ta­ní Pelí­šok a S tebou ma baví svet chce­me aj ten­to rok po tre­tí­krát pokra­čo­vať pred­via­noč­ným pre­mie­ta­ním. Už dva­krát nám priš­lo cca 500 ľudí, kto­rí si, zaba­le­ní v dekách s pun­čom a kapust­ni­cou, vychut­na­li na amfi­te­át­ri celo­ve­čer­ný film v dru­hej polo­vi­ci decem­bra. Tak­že áno, pod­ľa mňa sa amfi­te­áter dá využí­vať aj v zime. A viem si pred­sta­viť aj klzis­ko pod plát­nom ale­bo sán­ko­vač­ku v ulič­kách sede­nia. Urči­te má zima svo­je obme­dze­nia, ale aj tie, pod­ľa mňa, je čas­to mož­né vní­mať ako poten­ciál.

asdfghjk

Na záver, ako namo­ti­vu­ješ čita­te­ľov Star­tI­tUp, aby najb­liž­šie upred­nost­ni­li amfi­te­áter pred kinom? 

Ja si ani nemys­lím, že amfi­te­áter je lep­ší ako kino. Amfi­te­áter je amfi­te­áter a kino je kino. Kaž­dé má svo­je čaro a osob­ne veľ­mi rád cho­dím aj do kamen­ných kín. Nie­kto­ré titu­ly si osob­ne ove­ľa viac vychut­nám v atmo­sfé­re ticha a tmy. Napriek tomu atmo­sfé­ra amfi­te­át­rov je zase čosi, čo si, pod­ľa mňa, zami­lu­je tak­mer kaž­dý, a čo sa nedá niko­mu vysvet­liť, kým si to sám neza­ži­je. Kým v kine, aspoň ja osob­ne, mám fil­mo­vé zážit­ky viac indi­vi­du­ál­ne, hoci môže­te sedieť via­ce­rí zná­mi ved­ľa seba, na amfi­te­át­ri sú tie­to zážit­ky viac zdie­ľa­né. Čaká­te v rade na bufet, ide­te sa nie­kam prejsť. Navy­še na roz­diel od inte­ri­é­ro­vej tmy, noc má svo­je svet­lo. Vy vlast­ne vidí­te spo­lu­se­dia­cich a spo­lu­se­dia­ce, vidí­te dav, kto­rý s Vami poze­rá ten istý film. A to dáva ako­si väč­ší pries­tor na zdie­ľa­ný kolek­tív­ny záži­tok i kolek­tív­ne reak­cie. Nikdy neza­bud­nem na maso­vé výbu­chy smie­chu, povzbu­dzo­va­nie ale­bo pred­ho­vá­ra­nie zná­mych scén na fil­moch ako Pelíš­ky ale­bo počas Win­ne­tou­oviek. Tre­ba to pros­te zažiť!

zdroj foto­gra­fií: archív Jura­ja Hav­lí­ka

Pridať komentár (0)