Kata­rí­na Csé­fal­va­y­o­vá: Kaž­dý neús­pe­ch z vás robí sil­nej­ší­ch a odol­nej­ší­ch ľudí

Lukáš Gašparík sr. / 14. júla 2015 / Lifehacking

Kat­ka je mla­dá úspeš­ná aka­de­mič­ka a poli­tič­ka. Zme­niť Slo­ven­sko urči­te nebu­de trvať jeden deň, pre­to potre­bu­je­me via­cej ľudí ako je Kat­ka. Pre­čí­taj si jej názor na pod­ni­ka­teľ­ské a aka­de­mic­ké pro­stre­die v našej repub­li­ke.

 

Ahoj Katka, už v mladom veku sa ti podarilo stať sa prodekankou na Ekonomickej univerzite, na Fakulte medzinárodných vzťahov. Ako vnímaš ty vzdelanie v spojitosti s mladými ľuďmi?

Vzdelanie pre mladého človeka je niečo ako vstupný kapitál pre podnikateľa pri založení firmy. Čím viac ho máte, tým väčšie sú vaše možnosti a šanca presadiť sa na trhu. Dôležitejšia však je podľa môjho názoru kvalita vzdelania, a je jedno, či hovoríme o doktorandskom štúdiu alebo priemyslovke. Mne osobne nadobudnuté kvalitné vzdelanie otvorilo dvere do sveta a ponúklo mi viaceré zaujímavé príležitosti. Aj keď ma zahraničie lákalo, nakoniec som sa rozhodla vrátiť na Slovensko a prijať funkciu prodekanky na svojej alma mater.

 

 

 

Kde vidíš ty z tvojej pozície ako akademička/politička najväčšie problémy v dnešnom vzdelávaní sa? Ako to zmeniť?

V systéme vzdelávania na Slovensku, tak ako je dnes nastavený, vidím dva kľúčové nedostatky. V prvom rade sa učebné osnovy podľa môjho názoru príliš sústredia na (často zbytočné) kvantum teoretických poznatkov, ktoré si žiak či študent musí osvojiť memorovaním, mnohokrát bez skutočného porozumenia. Na druhej strane sa málo priestoru venuje rozvoju logického myslenia, analytických a argumentačných schopností študentov, ktorí nie sú dostatočne skoro vedení k tomu, aby prejavili svoj názor (alebo, žiaľ, aby ho vôbec mali).

 

Druhým problémom, a ten sa týka skôr vysokého školstva, je nedostatočná orientácia štúdia na prax. U nás na fakulte sa preto usilujeme zvyšovať podiel prednášajúcich z praxe, zaviedli sme povinné stáže pre študentov a na cvičeniach ich nechávame riešiť prípadové štúdie, aby si vyskúšali rozhodovanie v praxi „nanečisto“.

 

Takéto úsilie by však malo byť systémovo prítomné v školstve na celoštátnej úrovni. Zároveň ale musím dodať, že slovenské školstvo má i veľký potenciál, veď pri objeme peňazí, ktorý sa u nás do školstva investuje (3. najnižší podiel na HDP spomedzi štátov EÚ, za Bulharskom a Rumunskom) možno považovať pomer cena/výkon, ktorý dosahujeme, za taký malý zázrak.  

 

Na Slovensku máme už dlhodobo problém s tým, že každý troška lepší absolvent doslovne uteká do zahraničia. Myslíš si, že sa to dá v krátkodobom horizonte zmeniť?

S fenoménom „odlevu mozgov“ sa stretávam veľmi často, či už medzi mojimi rovesníkmi alebo študentmi. Zahraničie im ponúka často pestrejšiu škálu kvalitných príležitostí, vyššiu kvalitu života i vyššie platy. Vláda sa najnovšie pokúša prilákať šikovných Slovákov zo zahraničia späť domov prostredníctvom finančných stimulov, nemyslím si však, že by toto riešenie bolo efektívne. Pokým sa Slovensko samotné nezmení k lepšiemu a nepriblíži sa úrovňou povedzme západnej Európe, dovtedy mladí vzdelaní ľudia budú lákaní zahraničím a odchádzať.

 

Máme už veľa šikovných ľudí v cudzine a verím, že sa majú často krát lepšie ako tu na Slovensku. Je však dôležité, aby sa presne títo ľudia vracali na Slovensko a odovzdávali svoje skúsenosti ďalej. Ako motivovať takýchto ľudí, aby sa sem vrátili?

Nepovažujem za problém, ak prvotriedne vzdelaný mladý človek odchádza za prácou do zahraničia. Nadobudne tam vzácne skúsenosti a prax, otvorenejšiu myseľ a získa novú perspektívu pohľadu na svet. Napokon, žijeme v priestore otvorených hraníc a možností, a je prirodzené, že pracovná sila v tomto prostredí cirkuluje, i za hranice štátov. Dôležité je, aby sa jedného dňa na Slovensko vrátil a získané poznatky tu využil a ďalej šíril, aby pridanú hodnotu vytváral pre Slovensko a nie pre iné ekonomiky. To je možné docieliť len tak, že ľudia budú na Slovensku chcieť žiť. Zahraničný Slovák, zvažujúci návrat, nemyslí len na seba, ale i na svoju rodinu. Aká budúcnosť čaká jeho deti na Slovensku? Preto, ak nebudeme budovať štát s vyspelou infraštruktúrou, fungujúcou justíciou, kvalitným školstvom a spoľahlivým zdravotníctvom, nemôžeme dúfať v hojný návrat našich „mozgov“ naspäť do vlasti.

 

 

 

Ako vnímaš slovenské podnikateľské prostredie a mladých ľudí v ňom?

Sama mám skúsenosti s podnikaním a vnímam ako veľký problém, že slovenskí podnikatelia sú zahlcovaní obrovským množstvom byrokracie. Vybavovanie na úradoch trvá večnosť, málo služieb je digitalizovaných a zákony sa menia prakticky každý rok. Do takéhoto neprehľadného, nevyspytateľného prostredia mladí Slováci netúžia vstúpiť. Celkovo máme, bohužiaľ, jeden z najnižších pomerov mladých podnikateľov z krajín OECD. Pritom samostatné podnikanie ponúka množstvo benefitov oproti klasickému zamestnaneckému pomeru, podľa môjho názoru i väčšiu šancu na úspech, nehovoriac o tom, že zvýšenie pomeru podnikateľov znižuje mieru nezamestnanosti a záťaž štátneho rozpočtu.

Ako však docieliť, aby sa viac ľudí chcelo živiť podnikaním? Jednak je potrebné zjednodušiť a sprehľadniť podnikateľské prostredie, aby štát prestal podnikateľom stavať do cesty prekážky, a v neposlednom rade i meniť mentalitu Slovákov už na školách, aby sa nebáli presadiť svoje nápady a podstupovať riziká. A tiež musíme zlomiť spoločenskú dogmu, že jeden neúspech podnikaní znamená koniec sveta.:)

 

Veda a výskum sú dlhodobo na Slovensku absolútne poddimenzované, vieš si predstaviť, že by sa toto mohlo zmeniť?

Ako človek z akademického prostredia tento problém pociťujem nesmierne pálčivo a veľmi si želám, aby sa to zmenilo. Nie je predsa možné, aby mladý výskumník po skončení doktorandského štúdia dostal nástupný plat nižší ako mal doktorandské štipendium. Ani to, aby na výskumné projekty boli poskytované dotácie len pár smiešnych stoviek eur. Potom sú i tie malé sumy vyhodenými peniazmi, lebo neprinesú želaný úžitok, a my sa tak pripravujeme o najšikovnejších ľudí, do ktorých vzdelania štát aj najviac investoval.

Je hlúposť, ak sa škrtajú výdavky v oblasti vedy a výskumu na úkor iných oblastí. Dnes najvyspelejšie ekonomiky sveta dávajú 3% HDP ročne na vedu, a vedia prečo. Slovensko pre porovnanie do tohto sektora investuje ani nie jedno percento. Ak to bude takto ďalej pokračovať, potom naozaj západný svet nedobehneme a budeme len veľkou manufaktúrou pre nemecké, francúzske a iné zahraničné firmy.

 

Slovo “startup” počuť na každom rohu a spája sa už aj s vecami, s ktorými nemá nič spoločné. Vláda však pred pár týždňami prijala balíček opatrení práve na podporu startupov. Myslíš si, že tento balíček splní to čo si od neho jeho tvorcovia sľubujú? Nie je to tak, že je len jedna skupina zvýhodnená na úkor ostatných?

Pozitívna diskriminácia a preferenčný režim pre vybranú skupinu ľudí nikdy nie sú najideálnejším riešením. To, či balíček bude úspešný, závisí od záujmu ľudí o založenie si startupu. Môžete mať vhodné podmienky, no ak nenájdete vzdelaných a motivovaných ľudí, potom to bude fungovať len ťažko. Vládna pomoc je pekné gesto, avšak do budúcnosti treba zapracovať najmä na kvalitnom školstve, podpore výskumu a fungujúcom podnikateľskom prostredí.

 

 

Z tvojho pohľadu by mal štát viacej alebo menej podporovať podnikateľské prostredie/startupy?

Štát by sa mal najmä snažiť vytvoriť transparentné, stabilné a funkčné podnikateľské prostredie. Nie som fanúšičkou priamej podpory podnikov. Ak raz máte nefunkčný systém, je nerozumné snažiť sa v ňom dotovať vybraný subjekt. Startupy sú dnes trendy. Zároveň ide o veľmi živelné a konkurenčné prostredie, kde trh veľmi rýchlo sám rozhoduje o úspechu či neúspechu v podnikaní. Preto je otázne či podpora startupu prinesie i reálny výsledok.

Skôr je žiaduce vytvoriť prostredie, v ktorom trh bude môcť efektívne a samostatne pôsobiť. Tiež si myslím, že by podpore startupov pomohlo zvýšenie prepojenia s univerzitným prostredím a vytváranie inkubátorov, kde startupy dostanú priestor na sebarealizáciu. Páčia sa mi projekty typu Connect Coworking v starej Cvernovke, Slovensko by potrebovalo viac takýchto priestorov, a to nie len v Bratislave. A Startitup na to tiež nejde zle. :)

 

Asi sa zhodneme, že budúcnosťou každého štátu sú jeho mladí ľudia. Hlavne mladí, šikovní a podnikaví ľudia. Ako docieliť to, aby ich na Slovensku bolo viacej?:)

Kvalitné vzdelávanie a politika štátu, ktorá nekladie mladým polená pod nohy, ale utvára systém, kde mladý človek dokáže rozvíjať svoj potenciál a napĺňať svoje plány.

 

Poznáš aj ty nejaký startup? :)

Jasné, že poznám.:) Zo slovenských napr. Sli.do, ale i Woppa, ktorý založila moja veľmi šikovná spolužiačka z univerzity Andrejka Kováčová. Zo zahraničných Snapchat, Spotify či Uber - ale to sú dnes už svetoznáme brandy.

 

 

Keďže viem, že si startitup.sk predtým ako som ťa oslovil veľmi nepoznala, tak sa nebudem pýtať či nás sleduješ pravidelne.:) Je však niečo, čo by si rada odkázala našim čitateľom?

Každý, kto číta a navštevuje portál startitup.sk tak zrejme robí preto, že sa zaujíma o podnikanie a startupy, alebo dokonca uvažuje nad začatím vlastného biznisu. Takíto tvoriví a podnikaví ľudia mi boli vždy sympatickí, takže by som im chcela odkázať, že im úprimne fandím, prajem veľa úspechov, a nech sa nenechajú odradiť občasným pádom či sklamaním – každý neúspech z vás robí silnejších a odolnejších ľudí! A ešte, že u ľudí zo Startitup sú v tých najlepších rukách.:)

 

Ďakujem Katke za inšpiratívne stretnutie. Verím, že práve ľudia ako ona povedú k reálnym zmenám v slovenskom školstve a na Slovensku ako takom. ;)  

Pridať komentár (0)