Každý deň vdychujeme tisíce toxických mikroplastov. Odborníci radia, ako sa chrániť a dostať ich z tela von

Mikroplasty sa stali novodobým odtlačkom ľudstva. Cirkulujú v atmosfére a kontaminujú vodné zdroje i potravinové reťazce. Vedci ich dokonca objavili v ľadových pustinách Antarktídy či na dne Mariánskej priekopy.

Najnovšie štúdie ukazujú, že mikroplasty sa usádzajú aj v nás – v krvi, slinách, pečeni, obličkách, placente a dokonca aj v mozgu, pričom spôsobujú poruchy imunity, metabolizmu, plodnosti, nervového systému a pod.

Namiesto bezmocného krčenia ramien však môžeme prebrať iniciatívu a minimalizovať množstvo mikroplastov, ktorým sa denne vystavujeme.

Prečo by nás mali znepokojovať

Vedecká komunita dnes nehovorí len o ekologickom dopade plastového znečistenia. Mikroplasty sa dostávajú do centra pozornosti aj ako potenciálni spolupáchatelia civilizačných ochorení.

Ako uvádza CNET, ročne nevedomky vdýchneme až 22 miliónov mikro- a nanoplastov. Akonáhle sa usadia v tkanivách, začnú ovplyvňovať základné biologické procesy. Zaznamenané sú prípady zápalov, apoptózy (programovanej bunkovej smrti) či poškodenia životne dôležitých orgánov.

Profesor Matthew Campen z University of New Mexico upozorňuje na možnú súvislosť medzi mikroplastmi a nárastom chorôb, ako sú zápalové ochorenia čriev, rakovina hrubého čreva u ľudí pod 50 rokov či dramatický pokles počtu spermií. Štúdia z roku 2021 potvrdila, že pacienti s IBD mali až o polovicu viac mikroplastov v stolici ako zdraví jedinci, uvádza The Guardian.

Zvlášť znepokojivý je však nález z miesta, ktoré sa považovalo za takmer nepreniknuteľné – z mozgu. Napriek ochrannej funkcii hematoencefalickej bariéry sa najvyššie koncentrácie mikroplastov nachádzajú práve v mozgovom tkanive, informuje portál Science News Explores.

V roku 2016 namerali vedci v mozgovom tkanive 3 345 mikrogramov plastu na gram. O osem rokov neskôr už išlo o 4 917 mikrogramov, čo predstavuje nárast o takmer 50 %. Invázia do najcitlivejších štruktúr centrálneho nervového systému vyvoláva zásadné otázky o dlhodobom vplyve mikroplastov na kognitívne funkcie, neurodegeneráciu či mentálne zdravie.

Ako sa účinne chrániť pred mikroplastmi

Profesorka Tracey Woodruff, odborníčka na pôrodníctvo, gynekológiu a reprodukčné zdravie, už vyše tridsať rokov sleduje, ako mikroplasty zasahujú do ľudskej biológie. Dnes otvorene hovorí o tom, čo sama zmenila vo svojom živote.

„Pred rokmi som bez váhania ohrievala detské fľaše v mikrovlnke,“ hovorí Woodruff. „Verila som, že všetko, čo kúpite v obchode, musí byť bezpečné. Dnes, po dekádach výskumu, by som to už nikdy neurobila.“

Plast pri zahrievaní uvoľňuje toxické chemikálie, vrátane známeho endokrinného disruptora BPA. Namiesto plastu preto používa keramiku alebo sklo. Vodu z vodovodu odporúča filtrovať alebo prevariť, čím sa výrazne redukuje množstvo mikročastíc.

Telo potrebuje účinnú podporu aj zvnútra. Glutatión, hlavný bunkový antioxidant, dokáže zmierniť oxidačný stres vyvolaný mikroplastmi. Podľa Oasis Health pomôžu aj fosfolipidy, ktoré spevňujú bunkové membrány a podporujú prirodzenú detoxikáciu.

Pečeň, ako centrálny detoxikačný orgán, dnes čelí mimoriadnej záťaži. Neustály príval environmentálnych toxínov vrátane mikroplastov ju núti pracovať na hranici svojich kapacít. Odborníci odporúčajú podporiť pečeň hydratáciou, vlákninou, konzumáciou krížovej zeleniny (ako brokolica či kel) a vyhýbaním sa priemyselne spracovaným potravinám.

Sľubne sa javí pravidelné potenie, najmä v saune alebo pri fyzickej námahe. Štúdie ukázali, že prostredníctvom pokožky dokážeme vylučovať aj chemikálie ako BPA. Ide o jeden z mála prirodzených spôsobov, ktorými môžeme cielene vylúčiť mikroplasty a iné toxické látky z tela.

Čítajte viac z kategórie: Lifehacking