Klus: Prekvapilo ma, že sa niekto v Republike definuje ako liberál. Prieskum ukázal, kam sa zaradili Slováci

Robiť prieskumy hodnotového usporiadania spoločnosti sa môže zdať ako pomerne jednoduchá úloha. Keď však pred občanov postavíte otázku, či sa cítia byť konzervatívcami, liberálmi alebo sociálnymi demokratmi, politologická teória rýchlo naráža na realitu slovenského voliča.

„Úprimne, nechcem sa nikoho dotknúť, ale priamo sa zadefinovať ako konzervatívec alebo liberál alebo sociálny demokrat asi nebolo ani pre mnohých ľudí jednoduché,“ hovorí hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus v relácii Zo zákulisia politiky.

Najväčšiu časť respondentov tvoria konzervatívci s podielom takmer dvadsaťdeväť percent. Viac ako dvadsaťštyri percent populácie sa voči hodnotovým prúdom nevie alebo nechce vymedziť. K sociálnym demokratom sa prihlásilo necelých dvadsaťjeden percent opýtaných, liberáli tvoria vyše osemnásť percent a ostatné smerovania reprezentujú necelé tri percentá.

Problém sebadefinície a nečakaní liberáli

Prvým výrazným faktom prieskumu zostáva takmer štvrtinový podiel opýtaných, ktorí zvolili možnosť „neviem alebo nechcem odpovedať“. „Preto tam mnohí zvolili aj tú odpoveď, že neviem, nechcem odpovedať, pretože nie všetky vzdelanostné kategórie na Slovensku dokážu odhadnúť, čo si pod tým vlastne predstavujeme,“ vysvetľuje Klus.

Voliči totiž vnímajú politické prúdy cez zjednodušené vzorce. „Oni pravdepodobne vychádzajú z toho, že keď sú veriaci, tak sú automaticky konzervatívci alebo opačne, keď nenavštevujú pravidelne sväté omše,  v takom prípade sa môžu niektorí vnímať ako liberáli,“ konštatuje analytik. Ešte väčší chaos vzniká pri sociálnej demokracii, kde závisí od toho, či hodnotíme ekonomický, hodnotový alebo programový pohľad.

Otázka hodnotového zaradenia tak naráža na limity verejnej diskusie. „Bolo jednoduchšie sa opýtať na konzervatívne alebo liberálne videnie sveta ako pravičiar alebo ľavičiar,“ objasňuje Klus a dopĺňa, že v tradičnom pravolavom delení nemajú jednoznačný prehľad voliči a často ani samotné médiá.

Rozpoltený Smer aj pragmatický Hlas

Pohľad na vládne koaličné strany ukazuje rozmanité vzorce správania voličských základní. V prípade Smeru-SD vidí svoje zaradenie v sociálnej demokracii takmer štyridsaťpäť percent voličov a tridsaťosem percent v konzervativizme, zatiaľ čo nerozhodnutých zostáva necelých dvanásť percent a necelé štyri percentá sa hlásia k liberalizmu.

V strane Hlas-SD sa za konzervatívcov označuje takmer tridsaťštyri percent voličov, sociálnych demokratov je tridsaťjeden percent, vyše osemnásť percent tvoria nerozhodnutí a vyše jedenásť percent predstavujú liberáli. Slovenskú národnú stranu podporuje vyše štyridsaťjeden percent konzervatívcov, takmer dvadsaťosem percent sociálnych demokratov, necelých štrnásť percent iných prúdov a desať percent nerozhodnutých respondentov.

„Neprekvapilo ma, že v prípade napríklad Smeru sociálnej demokracie to bolo takmer jedna k jednej, že aj konzervatívci aj sociálni demokrati,“ hovorí Klus. Tento stav vníma ako dôsledok profilovania lídra strany i vplyvu jednotlivých krídiel, no skratka SD v názve u mnohých stále evokuje sociálnodemokratické zakotvenie.

Sociálnu demokraciu si navyše slovenský volič spája s konkrétnymi opatreniami. „Vlaky zadarmo, trináste dôchodky a podobné záležitosti, to sú prejavy sociálnej demokracie a vidíme, že aj Slovenská národná strana s týmito opatreniami zas až taký zásadný problém nemá,“ dodáva analytik.

Dominancia liberalizmu aj konzervatívny pilier

Opozičné subjekty vykazujú zrejmejšie hodnotové rozdiely, no prieskum aj tu odhalil zaujímavé presahy. V Progresívnom Slovensku liberálne krídlo dosahuje vyše päťdesiatšesť percent, nerozhodnutých je viac ako sedemnásť percent a konzervatívci aj sociálni demokrati dosahujú zhodne po necelých dvanásť percent. Voličskú základňu Slobody a Solidarity tvorí vyše štyridsať percent liberálov, viac ako dvadsaťjeden percent zostáva nerozhodnutých, vyše osemnásť percent predstavujú konzervatívci a necelých trinásť percent sociálni demokrati.

V Kresťanskodemokratickom hnutí dominuje vyše päťdesiatštyri percent konzervatívcov, takmer dvadsaťtri percent liberálov a necelých šestnásť percent sociálnych demokratov. V Hnutí SLOVENSKO dosahuje skupina konzervatívnych voličov tridsaťsedem percent, sociálnych demokratov je takmer dvadsaťdva percent, liberálov necelých dvadsaťjeden percent a nerozhodnutých štrnásť percent.

Pri PS a SaS väčšina prirodzene vyznáva liberálne videnie sveta, no Klus zdôrazňuje rozdiel medzi hodnotovým a hospodárskym smerovaním. „Hodnotiť ich ako liberálov z hľadiska ekonomického, to by som si za žiadnych okolností nedovolil,“ upozorňuje.

Podiel liberálnych voličov v KDH, ktorý dosiahol takmer dvadsaťtri percent, má podľa analytika logické vysvetlenie. „V KDH vidíme aj pomerne značné prvky sociálnodemokratického charakteru, čo zas nie je ničím výnimočné ani v súčasnej modernej Európe,“ vysvetľuje Klus.

Extrémy a liberálni neliberáli na mimoparlamentej scéne

Štatistiky mimoparlamentných strán prinášajú ďalšie nečakané detaily. Stranu Demokrati podporuje vyše štyridsaťšesť percent liberálov, vyše dvadsaťštyri percent konzervatívcov a necelých pätnásť percent sociálnych demokratov. V hnutí Republika dosahujú konzervatívci necelých štyridsaťosem percent, sociálni demokrati takmer dvadsaťdva percent, nerozhodnutí necelých pätnásť percent a liberáli necelé štyri percentá.

Kresťanskú úniu tvorí šesťdesiat percent konzervatívcov, dvadsať percent liberálov a dvadsať percent sociálnych demokratov. Pri hnutí Sme rodina predstavujú najväčšiu skupinu nerozhodnutí voliči na úrovni vyše tridsaťdva percent, pričom konzervatívci aj sociálni demokrati dosahujú rovnaký podiel dvadsaťpäť percent.

Diskusiu vyvolávajú prípady, keď sa podporovatelia vyhranených strán identifikujú v rozpore s oficiálnou líniou. „Keď sa v Republike niekto zadefinuje ako liberál, netvrdím, že taký nemôže byť, ale prekvapuje ma to,“ komentuje Klus a odkazuje na nemeckú AfD, ktorá tvorí kľúčového partnera hnutia. Spolupredsedníčka AfD žije s partnerkou migrantkou a vychovávajú adoptované deti. „To je prejav veľmi silného liberalizmu. A napriek tomu sa k tejto politickej strane ako dôležitému partnerovi hnutie Republika hlási,“ dodáva analytik.

Podobný paradox existoval aj pri hnutí Sme rodina, kde Boris Kollár dlhodobo vystupoval konzervatívne, no jeho súkromný život vykazoval iné hodnotové znaky. „To je obrovský prejav liberalizmu prinajmenšom v hodnotovom rebríčku rodinného života a napriek tomu má skôr konzervatívne razenie politické,“ dopĺňa Klus.

Slovenská politická realita potvrdzuje, že striktné teoretické nálepky strácajú význam. „Všetko je možné v politike a preto sa to aj prekrýva a preto je to aj veľmi ťažké zisťovať,“ uzatvára hlavný analytik SCIO s tým, že občania posudzujú politiku primárne cez lídrov a osobné preferencie, nie cez poučkové ideológie.