KOMENTÁR Martina Hojsíka: Domáce chovy tigre nezachránia. Maximálne tak na tom niekto zarobí

plačková tiger
Ilustračný obrázok, nstagram/Zuzana Plačková, Pixabay/Gerhard Gellinger

Autor je poslanec Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko.

Som presvedčený, že aktivizmus má zmysel. Aktívni občania a občianky dokážu zmeniť veľa, ak vezmú iniciatívu do svojich rúk a dajú politikom a političkám vedieť, že im na niečom naozaj záleží. Príkladom nech nám je iniciatíva “Klietka nie je záchrana”. 

Petíciu, ktorá žiada za zákaz súkromného chovu veľkých šeliem, medveďov a primátov podpísalo 14-tisíc ľudí. Vláda si to všimla a veci sa začali hýbať dopredu. 

Vládny kabinet schválil zákaz držby tigrov a iných mačkovitých šeliem, ako aj medveďov a primátov v súkromných chovoch. O ničom však nie je rozhodnuté. V nasledujúcich týždňoch bude o zákone rozhodovať parlament. A tlak zo strany niektorých súkromných chovateľov bude narastať.

Povedzme si ale otvorene, držaním zvierat v súkromných zariadeniach sa ich živočíšny druh nezachráni a problém nevyrieši. Maximálne tak na tom niekto zarobí. To je asi aj dôvod, prečo sa to u nás deje príliš často. Porovnajme sa napríklad s Veľkou Britániou, kde je v súkromnom chove držaných približne 123 tigrov, zatiaľ čo na Slovensku je to 119. Porovnávame tu pritom krajiny s populáciou 67 a 5 miliónov ľudí. 

Problémom sú častokrát aj mini zoo. Tie sú takou zvláštnosťou, lebo z pohľadu zákona neexistujú a ide o súkromné chovy. Najväčším lákadlom v takýchto kvázi mini zoo bývajú práve mláďatá, na ktoré sa chodia pozerať návštevníci. Nečudo, veď malé tigríčatá sú nesmierne roztomilé. Práve tie sú kvôli svojej atraktivite najväčším zdrojom príjmov. Problém prichádza, keď tigríčatá vyrastú. Veľké tigre už totiž takým lákadlom nie sú. Ich chov si však vyžaduje veľké finančné prostriedky. 

Keď som bol programovým riaditeľom medzinárodnej organizácie na ochranu zvierat FOUR PAWS mal som na starosti približne 130 levov a 140 tigrov. Venovali sme sa práve ich záchrane zo súkromných chovov do záchranných staníc. Budem úprimný, vidieť tigra, ktorý žil prevažnú väčšinu života v klietke, behať po veľkom trávnatom výbehu, je pocit na nezaplatenie. 

Čo potrebujeme robiť? V prvom rade chrániť prírodné podmienky ohrozených zvierat. Tváriť sa, že zachraňujeme živočíšny druh tým, že ho držíme v zajatí, nie je riešením. Ale pokiaľ návrat tigra do prirodzeného prostredia nie je možný, musí mať adekvátne životné podmienky. 

Ako vždy opakujem, pokiaľ majú majitelia súkromných chovov naozaj záujem o ochranu zvierat, budú mať možnosť pričleniť sa k už existujúcej štátnej ZOO, pokiaľ splnia základné podmienky, ktoré tieto zvieratá potrebujú.

Sme len krok od zásadnej zmeny, ktorá reálne pomôže zvieratám. Rozhodnutie je na poslancoch a poslankyniach. Ale aj vďaka tlaku tisícov ľudí je nádej, že veľké šelmy na Slovensku budú mať šancu na lepší život.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech