KOMENTÁR Martina Hojsíka: Sme doposiaľ na najrýchlejšej ceste do katastrofy. Ešte však vieme zložiť nohu z plynu

Autor je europoslanec.

Minulý týždeň bola zverejnená najnovšia správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy. IPCC, ako sa tento panel označuje skratkou, je najvyššou a najrešpektovanejšou vedeckou autoritou v téme zmeny klímy a pôsobí ako vedecký orgán OSN. Tohtoročná správa prilákala veľkú pozornosť.

V úplnej nahote hovorí, že klimatická kríza postupuje rýchlejšie, ako sme dúfali. Planéta sa otepľuje podľa jedného z tých horších scenárov. Emisie skleníkových plynov z ľudskej činnosti sú už teraz zodpovedné za globálne oteplenie o 1,1 °C od začiatku priemyselnej revolúcie. Pokiaľ nebudeme naozaj radikálne konať, globálna teplota žiaľ, pravdepodobne, dosiahne, alebo prekročí kritickú hodnotu 1,5 °C oteplenia už počas nasledujúcich 20 rokov. A je možné, že to bude už okolo roku 2030.

Vedci a vedkyne znova jasne povedali, že je to práve ľudská činnosť, ktorá je vinná za zmenu klímy, a to predovšetkým uvoľňovaním skleníkových plynov do atmosféry. Niektoré zmeny klímy sú už teraz nezvratné. Táto správa nám však dáva aj nádej. Ešte stále môžeme predísť tým najhorším dopadom zmeny klímy. Musíme ale konať rýchlo a dôsledne. 

Žiaľ, niektoré negatívne zmeny, ako napríklad zvýšenie globálnej teploty oceánu či okysľovanie oceánov, nezvrátime storočia až tisícročia. V priamom prenose ale sledujeme a zažívame klimatickú zmenu už teraz. Extrémne vlny horúčav a požiare v Severnej Amerike, záplavy v Nemecku a teraz ničivé požiare v Grécku, ktoré trvajú týždne.

Poviete si, veď požiare a záplavy boli aj kedysi. Áno, boli. No to, že extrémne prejavy počasia sú teraz častejšie a intenzívnejšie, je podmienené práve zmenou klímy. Časom budú tieto katastrofy spôsobovať väčšie škody na našich majetkoch a vypýtajú si viac životov.

Ak ale dokážeme rýchlo a dôsledne znížiť emisie skleníkových plynov, môžeme zachrániť mnoho životov a znížiť škody na prírode a hospodárstve. Je to pomerne jednoduché. To, čo nespravíme dnes, sa nám zajtra vráti aj s úrokmi. Pokiaľ neinvestujeme už teraz do zmeny hospodárstva na bezuhlíkové a nepripravíme naše mestá na zmenu klímy, o to viac nás budú jej dopady stáť neskôr. 

A viete, čo je krásne? Koleso je už vymyslené. Máme technológie, máme prostriedky, máme vedu. Rozhodujúce ale bude, či dokážeme okamžite spojiť nástroje a sily, ktoré máme a zabojovať o vlastné životy. Dotlačiť našich volených zástupcov a zástupkyne k tomu, aby sa prestali vyhovárať a skutočne konali. Napríklad tým, že sa Slovensko zaviaže vo vlastnom klimatickom zákone znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o aspoň 65 percent. Nemecko si tento cieľ dalo, Dánsko, či Fínsko idú  ešte ďalej.  

Veľa krajín na svete už pochopilo, že klimatická kríza nie je len ohrozením, ale aj príležitosťou. Nové sektory ekonomiky ponúknu tisíce a tisíce nových perspektívnych pracovných miest. Zmena však musí prebehnúť spravodlivo, tak, aby nedopadla na najslabších a pomohla všetkým, nielen zopár firmám. 

Ekonomické prínosy dôsledných a včasných opatrení v oblasti zmeny klímy prevyšujú ekonomické náklady v prípade neriešenia zmeny klímy. Udržanie globálneho otepľovania na 1,5°C by ušetrilo svetu na škodách približne 30 biliónov, teda 30 000 miliárd dolárov, čo je omnoho viac, ako náklady na ambiciózne zníženie emisií skleníkových plynov. Svet bude asi o 3 % bohatší, ak skutočne dosiahneme cieľ 1,5°C oproti cieľu 2 °C.

Ak využijeme šancu, ktorá je pred nami, Slovensko a Európa získa mnoho výhod. Pokiaľ budeme stáť na mieste a prizerať sa, zobudíme sa na planéte, na ktorej sa dá len ťažko žiť.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.