Komentár Transparency International: Prečo by nám súčasná legislatívna smršť nemala byť ukradnutá

Autor komentára je Ján Ivančík, právnik pôsobiaci v Transparency International Slovensko.

Nová vláda a poslanci predkladajú aktuálne do parlamentu zákony v takom tempe, že sa v tom bežný človek môže len ťažko orientovať. Mnohé z navrhovaných zmien sa nás pritom bytostne týkajú a mala by sa o nich viesť široká diskusia.

Prečo by nám súčasná legislatívna smršť nemala byť ukradnutá

Nejde len o zásah do našich budúcich dôchodkov, zvyšovanie všemožných poplatkov či znižovanie trestov. Vládne zámery menia v podstate aj celú trestnú politiku štátu, posilňujú vplyv na mnohé inštitúcie od polície, cez kontrolné a regulačné orgány až po RTVS, zmenou ochrany oznamovateľov tiež sťažujú ohlasovanie korupcie.

Aj keď viaceré z plánovaných úprav ovplyvnia podobu Slovenska na dlhé roky, koalícia pri ich presadzovaní využíva skrátené legislatívne konanie alebo poslanecké návrhy, ktoré výrazne obmedzujú celospoločenský priestor pre diskusiu. Bez snahy o širokú odbornú zhodu a možnosti precizovania zákonov pritom môže ísť neraz o krok vedľa. A nie bezvýznamný.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Zoberme si najdiskutovanejší príklad – novelu trestného zákona. Úpravu trestnej politiky Slovensko jednoznačne potrebuje. Ale premyslenú. V popredí spoločenského diskurzu je momentálne rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, či znižovanie trestných sadzieb. Ide o legitímne témy, sme ale pripravení na možnosť, že narýchlo presadené zmeny môžu zatraktívniť páchanie ekonomických trestných činov a korupcie, resp. sťažiť ich vyšetrovanie?

Problematických bodov je tu však celý rad – od skokovej zmeny výšky škôd až po množstvo nástrojov na potenciálne prieťahy v konaní. Tie ovplyvnia desaťtisíce prípadov a odhadnúť, ako sa s tým vysporiada aplikačná prax je v tomto okamihu prakticky nemožné.

Do trestnej politiky nemožno zasahovať hlava-nehlava

Do trestnej politiky pritom nemožno zasahovať hlava-nehlava po každom volebnom období. Ide o najzásadnejšiu formu represie, ktorá si vyžaduje právnu istotu. Spoločenskú debatu na čas ovládli aj pripravované zmeny v zákone o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Aj tento plán má mnohé úskalia, vďaka sporu vedenia rezortu vnútra s časťou policajných vyšetrovateľov sa o jeho rizikách však aspoň hovorí. Ďalšie významné novely sa ale dejú v úplnom zákryte od širokej či odbornej diskusie.

Napríklad realizované zmeny na čele kontrolných a dozorných inštitúcií, ako je Úrad pre verejné obstarávanie, Protimonopolný úrad či Úrad na ochranu zdravotnej starostlivosti. Nezávislosť najdôležitejších kontrolných a regulačných úradov je pod veľkou skúškou a pri tempe a spôsobe dnešných zmien má len málokto kapacitu registrovať to.

Obdobné ťaženie momentálne začína aj Ministerstvo kultúry voči inštitúciám vo svojej pôsobnosti. Bez dostatočnej pozornosti zostáva zákon o strategických investíciách, ktorý prináša bezprecedentné zásahy do súkromného vlastníctva. A na rade je obrovská revolúcia vo verejnom obstarávaní.

Kto je Korčok, favorit boja o palác: „V tomto dueli politicky ,zmaturoval‘," odkazuje exminister

Táto lavína veľkých novelizácií krátko po voľbách pôsobí premyslene. Koalícia sa snaží zmeny na všetkých frontoch presadiť expresne, kým cíti silu volebného výsledku, a o rady či vylepšenia, žiaľ, zrejme nestojí.

To však neznamená, že sa s tým občania musia potichu zmieriť. Poslanci sú stále zástupcami voličov. Je dôležité na nedostatky upozorňovať a vyvolať diskusiu, či priamo participovať na legislatívnych apeloch, napríklad aj podpisom petícií, výziev poslancom alebo hromadných pripomienok. Mnohé zmeny sa totiž dajú schváliť naozaj rýchlo, no náprava ich nedostatkov môže trvať dlhé roky.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.