Konsolidácia zlyháva: Už aj euroúradníci vidia, že opatrenia prijaté na Slovensku nefungujú

Konsolidácia na slovenský spôsob zatiaľ nezaznamenala podstatné úspechy. Tento stav má podľa európskych ekonómov pokračovať aj naďalej. Slovenská vláda prostredníctvom ministra financií Ladislava Kamenického, autora konsolidačných zmien, deklaruje odhodlanie stabilizovať verejné financie, no čerstvé hospodárske prognózy Európskej komisie (EK) naznačujú, že efektivita týchto snáh je sporná.

Podľa jesenných prognóz EK bude deficit verejných financií na Slovensku v roku 2025 až 4,6 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je o 0,5 percentuálneho bodu viac, ako naplánovalo slovenské ministerstvo financií. To isté platí aj pre roky 2026 a 2027, pričom v roku 2027 má deficit opäť stúpnuť až na 5,3 % HDP. Tieto čísla sú jednoznačným signálom: Európska komisia neverí, že Slovensko dokáže znížiť deficit tak, ako tvrdí vláda, píše Denník N. 

Konsolidácia neprináša výsledky

Minister financií Ladislav Kamenický ešte nedávno na sociálnych sieťach prezentoval graf, podľa ktorého Slovensko znižuje deficit svojich verejných financií najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín eurozóny. Európska komisia však tieto optimistické vyhlásenia koriguje.

Vysvetlenie rozdielu poskytuje Pavol Majher z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť: „EK nepracuje len s oficiálnymi údajmi od vlády, ale využíva aj vlastné makroekonomické predpoklady a analýzu účinnosti opatrení. Výsledkom je, že EK má pesimistickejší pohľad na vývoj deficitu než samotná vláda.“

Aj nezávislé ratingové agentúry, ako Fitch Ratings a S&P Global, predpokladajú vyšší deficit, než deklaruje vláda – obidve odhadujú hodnotu 4,5 % HDP. Konsenzus medzi európskymi a svetovými inštitúciami je teda jasný: vláda zrejme nadhodnocuje svoje konsolidačné schopnosti.

Konsolidácia z vysokej štartovacej čiary

Aj keby slovenská vláda svoje ciele naplnila, kritici poukazujú na fakt, že konsolidácia vychádza z veľmi vysokého deficitu, a teda aj výrazné zníženie má len obmedzený význam. Slovensko má jeden z najvyšších deficitov v EÚ – šiesty najvyšší v roku 2025. Analytik Michal Lehuta z VÚB banky upozorňuje, že iné krajiny majú deficit výrazne nižší, a preto ho nepotrebujú tak dramaticky znížiť. 

Európska komisia zároveň upozorňuje na riziko rastu verejného dlhu, ktorý by sa mal podľa jej prognóz zvýšiť z 61,9 % HDP v roku 2025 na 66,9 % HDP v roku 2027. To je viac, ako deklaruje slovenská vláda. Rozpočtová rada preto varuje, že bez hlbšej konsolidácie môže slovenský dlh do roku 2030 narásť až na 75 % HDP.

Tlmený hospodársky rast a negatívne efekty 

Okrem samotného deficitu EK upozorňuje aj na vedľajšie efekty konsolidácie, ktoré oslabujú slovenskú ekonomiku. Rast HDP by mal byť v roku 2025 len 0,8 %, v roku 2026 1 % a v roku 2027 by mal mierne vzrásť na 1,4 %. Slovensko sa tak radí na úplný chvost krajín EÚ, čo sa týka rastu ekonomiky.

Konsolidácia zároveň brzdí súkromnú spotrebu, ktorá je už oslabená zvýšením DPH, a zároveň tlmí dopyt a zamestnanosť. Európska komisia tiež upozorňuje na rast nezamestnanosti. Tá by v rokoch 2026 a 2027 mala dosiahnuť 5,6 %. Poukazuje aj na pokles reálnych príjmov obyvateľov. Tlmiaci efekt konsolidácie teda nielenže znižuje rast HDP, ale zároveň ohrozuje sociálnu stabilitu štátu.

Fiškálna konsolidácia podľa EK nefunguje tak, ako má

Európska komisia svojimi odhadmi vysiela jasný signál. Súčasný plán vlády na konsolidáciu verejných financií nie je realistický ani dostatočný. Rovnako dôležité je, že navrhované opatrenia môžu mať negatívne sekundárne efekty na rast ekonomiky, stav zamestnanosti a životnú úroveň.

Kým vláda tvrdí, že „robí všetko pre stabilizáciu ekonomickej situácie na Slovensku“, analytici v Bruseli a množstvo slovenských odborníkov majú iný názor. Súčasný kurz konsolidácie verejných financií nie je dostatočný a potrebuje zásadné prehodnotenie.

Koniec byrokracie: EK spúšťa „vojenský Schengen“. Má zrýchliť presuny armády a posilniť Európu proti ruskej hrozbe

Ak Slovensko skutočne mieni stabilizovať svoje verejné financie, bude musieť pripraviť hlbšiu a systémovejšiu konsolidáciu. Tá musí zohľadniť nielen fiškálnu disciplínu, ale aj ekonomickú realitu a sociálnu udržateľnosť.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika