Krátky spánok je mimoriadne prospešný. Vedci potvrdili to, čo Edison vedel už dávno

Slávny vynálezca žiarovky Thomas Alva Edison využíval na nakopnutie svojich kreatívnych schopností zvláštnu techniku. Majiteľ vyše 1 000 patentov veril, že vo fáze medzi spánkom a bdelosťou na človeka prichádzajú tie najlepšie nápady, no ak následne zaspí, žiadny z nich si nebude pamätať.

Edison si teda počas dňa vždy nakrátko zdriemol. Sám seba budil tým, že v obidvoch rukách držal kovové gule, ktoré mu z rúk vypadli akonáhle zaspal a vydali hlasný zvuk. Vynálezca tvrdil, že si týmto spôsobom dokáže zapamätať všetky myšlienky, ktoré mu v prechodnej fáze napadnú. 

Mal Edison pravdu?

O schopnostiach krátkeho spánku povzbudzovať ľudskú kreativitu sa polemizovalo už dlho a napriek tomu, že Edison v jeho techniku plne veril, neexistovali pádne dôkazy, ktoré by ju potvrdili. Nová štúdia uverejnená v odbornom časopise Scientific Reports však naznačuje, že vynálezca mal možno pravdu.

Vedci otestovali potenciál krátkeho spánku zvyšovať kreatívne myslenie pomocou experimentu, do ktorého sa zapojilo dokopy 50 zdravých ľudí. Všetkým z nich bolo na ruku nasadené zariadenie s názvom Dormio. Ide o kvázi rukavicu, ktorá dokáže sledovať, v akej fáze spánku sa účastníci experimentu nachádzajú a taktiež im dávať rôzne inštrukcie.

Ľudský spánok sa všeobecne rozdeľuje na viacero fáz, pričom fáza NREM 1, alebo N1, je prvá z nich. Ide o krátku a prechodnú fázu medzi bdelosťou a hlbším spánkom. V prípade krátkeho zdriemnutia si, ľudský mozog väčšinou neprekročí túto fázu a fáza NREM 2 je dosiahnutá až pri dlhšom spánku.

Vedci rozdelili účastníkov experimentu do dvoch skupín a nakázali im prísť do laboratória medzi 12:00 a 16:00, teda v najbežnejších hodinách pre denný spánok. Jednej zo skupín prikázali, nech si zdriemne a druhej, nech ostane hore.

Myšlienky pozorne zapisovali

Členov spánkovej skupiny zobudilo pár minút po prejdení do N1 fázy spomínané zariadenie Dormio a nakázalo im, aby urobili zopár poznámok o tom, nad čím premýšľali a čo sa im snívalo, a následne išli opäť spať. Nespánková skupina mala len každých 8 až 12 minút zapisovať svoje myšlienky.

Zariadenie Dormio taktiež niektorým členom spánkovej skupiny opakovalo, aby mysleli na určitú vec, v tomto prípade na stromy. Cieľom tejto časti experimentu bolo, aby sa driemajúci účastníci sústredili na jeden konkrétny koncept.

zdroj: Unsplash/Isabella Fischer

Dokopy trval tento proces 45 minút, po ktorých musel každý z účastníkov otestovať svoje kreatívne schopnosti v troch rôznych testoch. V prvom z testov mali napísať kreatívny príbeh obsahujúci slovo „strom“.

V ďalšom zase dostali tri minúty na to, aby „vymenovali všetky kreatívne, alternatívne spôsoby použitia stromu“, a v treťom dostali zoznam 31 podstatných mien a pokyn, aby ku každému z nich napísali prvé sloveso, ktoré im napadne. Kreativita subjektov bola hodnotená nezávislým tímom hodnotiteľov zaslepených k účelu štúdie.

Spáčom sa darilo oveľa lepšie

Výsledky vedcov skutočne prekvapili. Po preskúmaní výsledkov zistili, že subjekty, ktoré si zdriemli, výrazne prekonali nespiace subjekty v testoch kreativity.

Špecifickú kategóriu tvorili členovia spiacej skupiny, ktorých počas spánku inštruovalo Dormio. Tí dosiahli o 43 % vyššie skóre v kreativite ako subjekty, ktoré si len zdriemli a o 78 % vyššie ako subjekty, ktoré zostali hore.

Ultimátny trik dostane kreatívcov na vrchol svojho potenciálu. Ak tvoríš, toto potrebuješ vedieť

„Myslíme si, že naše pozorovania v kombinácii so štatistickými výsledkami, ktoré ukazujú, že priemerná kreativita bola najvyššia po krátkom spánku, sú našimi najsilnejšími dôkazmi o tom, že sny môžu byť zdrojom tvorivej inšpirácie. Naša štúdia je istým spôsobom formalizáciou metódy používanej Edisonom a ďalšími tvorivými velikánmi, ktorí využívali svoj spánok a sny na získavanie tvorivých poznatkov,“ okomentoval výsledky štúdie jeden z jej autorov v blogu.