Kúriť, svietiť a posledné slovo má prezidentka. Čo smie a nesmie Hegerova dočasná vláda

Vláde Eduarda Hegera bola vo štvrtok 15. 12. 2022 vyslovená nedôvera. Za pád vlády hlasovalo 78 zo 102 prítomných poslancov. Proti bolo len 20 z nich. Pred samotným hlasovaním poslanci OĽANO opustili sálu.

Pred hlasovaním minister financií Igor Matovič (OĽANO) ponúkol svoju demisiu, ak strana Sloboda a Solidarita (SaS) stiahne podpisy návrhu na vyslovenie nedôvery a podporí štátny rozpočet.

To sa však nestalo, Richard Sulík ponuku neprijal, a tak sa spočiatku po 30-minútovej prestávke poslaneckých klubov a grémiu hlasovalo za vyslovenie nedôvery vláde Eduarda Hegera.

Zuzana Čaputová hneď v piatok odvolala vládu Eduarda Hegera, zároveň ju dočasne poverila vykonávaním funkcie v obmedzenom rozsahu. A to až do momentu, kým nebude vymenovaná nová vláda.

„Preto vás chcem požiadať, aby ste nielen vy, pán premiér, ale aj ďalší politickí reprezentanti, urobili všetky potrebné kroky k tomu, aby Národná rada SR najneskôr do konca januára prijala všetky potrebné rozhodnutia smerujúce k predčasným parlamentným voľbám,“ povedala vo vyjadrení po odvolaní vlády prezidentka Čaputová.

Z uvedeného vyplýva, že niektoré kompetencie, ktoré bude chcieť vláda či samotní predstavitelia vlády urobiť, budú podliehať vyslovenia súhlasu Zuzane Čaputovej.

Dočasne poverená vláda má právo „kúriť a svietiť“. Má však obmedzené pole pôsobnosti.

Pre portál TV Noviny ústavný právnik Vincent Bujňák z Univerzity Komenského priblížil, čo vláda nie je bez prezidentky schopná vykonať. Ako uviedol, patrí tam vymenúvanie či odvolávanie štátnych funkcionárov, ale aj troch členov súdnej rady. Taktiež do toho spadá aj schválenie zahraničných ciest členov vlády.

Takže ak bude chcieť ísť člen vlády na cestu do zahraničia, potrebuje na to súhlas prezidentky. Doteraz na to stačil súhlas vlády.

Na Facebookovej stránke Úradu vlády SR sa uvádza, že dočasne poverená vláda môže rozhodovať o návrhoch zákonov o nariadeniach vlády, o návrhoch štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu, o medzinárodných zmluvách SR, ktorých pojednávanie priniesol na vládu prezident, a o iných bezpečnostných otázkach.

TV Noviny upozorňujú aj na „dieru v ústave“. Právnik Bujňák im ozrejmil, že v prípade, ak by prezidentka nemohla vykonávať svoje právomoci z vážnych dôvodov, ocitli by sme sa, podľa Bujňáka, v „patovej situácii“, pretože podľa ústavy by opatrenia prezidentky neprešli už na nikoho ďalšieho. Takže úlohu Zuzany Čaputovej by nikto neprebral a vláda by zostala bez hlavy, bez osoby schvaľovateľa.

Rokovanie pokračuje v pondelok

Aktuálna 78. schôdza Národnej rady (NR) SR by mala pokračovať v pondelok (19. 12.) od 13:00. Poslanci by sa mali venovať bodom z dielne rezortov zdravotníctva a životného prostredia. Na programe majú aj niekoľko ďalších neprerokovaných návrhov.

Zákonodarcov stále čaká štátny rozpočet. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) chce, aby sa počas týždňa prijal. Upozornil, že ak nebude prijatý, nebude si môcť plniť vláda záväzky voči zdravotníkom či občanom, ani garantovať ceny energií. Opozícia však žiada v rozpočte niekoľko zmien, aby ho mohla podporiť. SaS návrh zhodnotila ako nafúknutý, populistický a predvolebný, poukazovala najmä na extrémne vysoký deficit.

Počas týždňa by sa mohlo rozhodnúť aj o novele Ústavy SR v súvislosti s možnosťou skrátiť volebné obdobie parlamentu. Na programe schôdze je stále návrh z dielne Sme rodina, ktorý je aktuálne v druhom čítaní. Diskutovalo sa aj o otázke potrebných hlasov na prípadné skrátenie volebného obdobia, Smer-SD hovorí o 76, viacerí poslanci však trvajú na potrebe 90 hlasov. Argumentujú určitou mierou stability.