Kúsok od Slovenska vyrastá architektonický zázrak: Múzeum ako zelený park, pod ktorým sa skrýva 23-tisíc m² vedy

Len pár hodín jazdy od východného Slovenska, v maďarskom Debrecíne, vzniká projekt, ktorý môže byť veľmi rýchlo novým magnetom aj pre slovenských návštevníkov. Maďarsko presúva svoje národné prírodovedné múzeum z Budapešti do druhého najväčšieho mesta krajiny a poverilo ním jeden z najznámejších ateliérov sveta – dánsku kanceláriu BIG – Bjarke Ingels Group. Výsledkom má byť budova, ktorá viac pripomína zelený kopcovitý park než klasické múzeum. O maďarskom architektonickom skvoste informuje portál Dezeen.

Debrecín bude domovom majestátu

Nové Maďarské prírodovedné múzeum (Hungarian Natural History Museum) vyrastie na bývalom športovom areáli na okraji Debrecínu, priamo pri veľkom mestskom lese Nagyerdő. Architekti nechceli stavať solitérny objekt, ale pokračovanie krajiny. Budova má preto formu troch vzájomne sa prekrývajúcich „pások“. Tie sa dvíhajú z terénu, opäť sa strácajú pod úrovňou terénu a vytvárajú akýsi umelý kopec v lesnej čistinke. 

Pod týmto zeleným reliéfom vznikne múzeum s plochou približne 23 000 štvorcových metrov. Ponúkne stálu expozíciu, dočasné výstavy, vzdelávacie a výskumné priestory, zázemie pre odborníkov aj verejné zóny pre návštevníkov.

Tri zelené pásy, ktoré fungujú ako park aj strecha

Celý koncept stojí na troch „stuhách“ krajiny. Tieto dlhé objemy sa vinú pozemkom, čiastočne sú zapustené v zemi a na vrchu nesú zelené strechy. Návštevníci po nich budú môcť chodiť ako po bežnom parku, vnímať výhľady na Debrecín a zároveň si ani neuvedomia, že sa nachádzajú na streche múzea.

Zelené strechy majú byť vysadené miestnymi druhmi rastlín a navrhnuté tak, aby poskytovali biotopy pre vtáky, hmyz a drobné živočíchy. Architekti chcú, aby múzeum nebolo len „neškodné“ voči okoliu, ale aby aktívne podporovalo biodiverzitu a rozširovalo les až ponad svoj objem.

 

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by POSITION (@archi_position)

Drevo, uhlíková stopa a múzeum 21. storočia

BIG navrhujú budovu ako masívnu drevenú konštrukciu. Nosnú kostru má tvoriť masívne drevo a fasádu pokryjú panely z miestneho opáleného dreva. Tým sa znižuje uhlíková stopa stavby a zároveň vzniká tmavý, mierne surový výraz, ktorý ladí s lesom. Budova je čiastočne zapustená v teréne a využíva tepelnú kapacitu zeme, čo zlepšuje stabilitu vnútorného prostredia. 

Súčasťou návrhu sú geotermálne slučky a fotovoltické panely, ktoré majú znižovať energetickú náročnosť a udržiavať stabilnú klímu potrebnú pre citlivé zbierky. Archilovers hovorí o tom, že budova nemá len „nechať miesto tak, ako ho našla“, ale má ho zlepšiť. Snaží sa obnoviť prírodu a pritom sa prispôsobiť okoliu.

Debrecín má byť novým vedeckým uzlom Maďarska

Nové múzeum neznamená len architektonickú atrakciu. Projekt je súčasťou širšej stratégie, v rámci ktorej chce maďarská vláda urobiť z Debrecínu regionálne centrum vzdelávania a kultúry do roku 2030. Múzeum v Debrecíne nahradí súčasnú inštitúciu v Budapešti, ktorá má dlhú tradíciu a patrí k najvýznamnejším prírodovedným zbierkam v regióne. 

Budovu si objednalo samotné múzeum a Maďarské ministerstvo kultúry a inovácií. Autorský tím tvoria okrem BIG aj domáci architekti z Vikár és Lukács Építés Stúdió, špecialisti z Museum Studio a inžinierska spoločnosť TYPSA. Projekt nadviazal na medzinárodnú architektonickú súťaž, v ktorej BIG získali prvé miesto.

Slovenskí architekti „prevrátili naruby“ 100-ročnú stavbu. Zrušili hranice interiéru, ktorý prepojili so záhradou

Čo čaká návštevníkov vo vnútri

Vnútro múzea bude organizované okolo centrálnej haly, ktorá funguje ako orientačný bod. Z nej sa návštevníci dostanú do piatich krídel so stálou expozíciou a do jedného krídla, ktoré poslúži dočasným výstavám a verejným programom.

Nad centrálnym priestorom sa plánuje knižnica a reštaurácia s výhľadom do korunového poschodia stromov. Pod ním nájdeme vzdelávacie centrum s dielňami, hernými zónami pre deti a laboratóriami pre výskumníkov. 

Návštevníci majú prechádzať nielen medzi vitrínami a exponátmi, ale aj medzi živými prvkami – rastlinami, svetlom, pohľadmi do lesa. V návrhu sa priamo spája architektúra, príroda a veda. Expozície, chodby a odpočinkové miesta majú fungovať ako sústava „biotopov“, ktoré pripomínajú rôzne prostredia z prírodného sveta.

Čítaj viac z kategórie: Architektúra