Lekárom sa nepáči predĺženie čakacej doby na druhú vakcínu. Došli na závažné zistenie

  • Doktor Chaand Nagpaul uviedol, že príliš dlhá doba môže znížiť účinnosť vakcíny
  • Rozumie odôvodneniu, prečo to Veľká Británia spravila, avšak podľa neho by malo Spojené kráľovstvo skrátiť čakaciu dobu na šesť týždňov
20210107_BOJ01_RS15692750965
TASR/Radovan Stoklasa
  • Doktor Chaand Nagpaul uviedol, že príliš dlhá doba môže znížiť účinnosť vakcíny
  • Rozumie odôvodneniu, prečo to Veľká Británia spravila, avšak podľa neho by malo Spojené kráľovstvo skrátiť čakaciu dobu na šesť týždňov

Lekári žiadajú o skrátenie doby medzi podaním prvej a druhej dávky vakcíny. Konkrétne sa to týka vakcín značky Pfizer/BioNTech. Čas podľa nich musí byť skrátený, aby bola vakcína účinná. V súčasnosti pacienti čakajú na podanie druhej dávky asi tri mesiace.

Profesor Chris Whitty pre The Guardian uviedol, že išlo o rozhodnutie v prospech verejného zdravia. Dlhšia doba čakania na druhú várku vakcíny umožnila zaočkovanie väčšieho počtu obyvateľov.

Doktor Chaand Nagpaul, predseda rady Britskej lekárskej asociácie (BMA) však uviedol, že príliš dlhá doba môže znížiť účinnosť vakcíny. Povedal, že hoci rozumie odôvodneniu rozhodnutia, no podľa neho by malo Spojené kráľovstvo skrátiť čakaciu dobu na šesť týždňov.

Podľa vedcov vakcína nemusí byť účinná na nový typ mutácie. Hrozí aj riziko opakovaného infikovania

Aj keď z doterajšieho výskumu s vakcínou Oxford/AstraZeneca vyplýva, že neskorá druhá dávka (až do 12 týždňov) neovplyvňuje účinnosť vakcíny, spoločnosť Pfizer uviedla, že z týchto štúdií neexistujú dôkazy.

Nagpaul poukázal na analýzu Svetovej zdravotníckej organizácie, podľa ktorej by sa druhé dávky vakcíny Pfizer mali odkladať iba „za výnimočných okolností“, a medzi dávkami odporučil odstup štyroch týždňov.

Väčšina národov na svete čelí výzvam podobným Veľkej Británii, a tiež snahe o maximálnu ochranu svojej populácie,“ uviedol Nagpaul v sobotu pre BBC Breakfast. 

Je samozrejmé, že vakcína sa po šiestich týždňoch z tela len tak nevyparí, ale nevieme, aká úroveň ochrany je zachovaná. Rozumiem odôvodneniu, ale ak by to bola rozumná vec, aspoň by sme videli, ako to budú nasledovať ďalšie národy. Máme obavy,“ dodal Nagpaul.

Podľa vládneho výboru pre očkovanie nepublikované údaje naznačujú, že vakcína Oxford/AstraZeneca je stále účinná, ak sa dávky podávajú s odstupom 12 týždňov. Spoločnosť Pfizer však uviedla, že účinnosť vakcíny testovala, keď boli tieto dve dávky podané s časovým odstupom 21 dní.

Očkovací preukaz len vtedy, ak budú vakcíny pre všetkých

Slovenskí europoslanci v rozhovore pre TASR zhodne uviedli, že zavedenie európskeho očkovacieho preukazu bude mať význam a zmysel až po tom, ako budú mať všetci Európania voľný prístup k vakcínam proti COVID-19.

Európsky očkovací preukaz nie je témou dňa a sú potrebné ďalšie debaty medzi členskými krajinami EÚ, naznačila predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová po štvrtkom summite EÚ zameranom na riešenie pandemickej situácie v Európe.

Vakcína
zdroj: TASR/AP

Diskusie na túto tému však prebiehajú a akúkoľvek celoeurópsku zákonnú iniciatívu bude musieť odsúhlasiť Európsky parlament. Michal Wiezik (Spolu) z frakcie ľudovcov (EPP) je za očkovací preukaz až po tom, ako bude k dispozícii vakcína pre každého, aby nevznikol pocit diskriminácie.

Považuje to za „rozumné riešenie“, lebo takýto dokument by uľahčil pracovné cesty cez hranice bez povinných PCR testov. „Ale musí nasledovať až po tom, ako budú mať všetci prístup k vakcínam a záujem zaočkovať sa,“ vysvetlil.

Dodal, že ľudia, ktorí sa nedajú zaočkovať, ale budú chcieť cestovať za hranice, sa tak budú musieť preukázať negatívnym testom. Ivan Štefanec (KDH) rovnako z EPP upozornil, že je potrebný prehľad o tom, kto je zaočkovaný a kto nie, a preto je očkovací preukaz dobrým nástrojom na spriehľadnenie situácie.

Ja som za to, aby sme mali tento prehľad a umožnili ľuďom, ktorí sú zaočkovaní, lepší pohyb po celej EÚ. Očkovanie je jeden z predpokladov, aby sme pandémiu prekonali,“ odkázal. A dodal, že nielen spoločný európsky výskum a spoločný nákup vakcín, ale aj spoločná koordinácia pri očkovaní a pri prehľade o tom, kto je zaočkovaný, nakoniec podporí pohyb ľudí po celej Únii a pomôže aj európskej ekonomickej obnove.

Robert Hajšel (Smer-SD) zo skupiny socialistov a demokratov (S&D) priznal, že nie je proti myšlienke vydávať očkovací preukaz, ak bude zabezpečený prístup k vakcínam pre všetkých.

Slovenskú vakcínu proti COVID-19 začnú testovať na ľuďoch. Prezradili, kedy sa môže začať používať

Realita je taká, že v najbližších mesiacoch určite nebude dosť vakcín pre ľudí, ktorí by sa radi dali zaočkovať. Prečo by sme ich mali trestať za to, za čo oni nemôžu? Sú ľudia, ktorí sa zo zdravotných dôvodov nemôžu zaočkovať. Pre nich musí byť nejaké špeciálne riešenie, ak by sa malo cestovanie alebo pobyty v hoteloch podmieňovať očkovacími preukazmi. V tomto štádiu vydávanie takýchto preukazov nepodporujem,“ zdôraznil. Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) z tábora konzervatívcov a reformistov (ECR) podľa vlastných slov neberie vážne argumenty, že očkovací preukaz vytvorí dve rozdielne kategórie ľudí, ale ak bude, tak platný všade v EÚ.

Nemala by to byť nejaká stigmatizácia, či ho človek má, alebo nemá. Jednoducho, keď sa dám zaočkovať, tak dostanem očkovací preukaz,“ uviedla. Ak podľa nej ľudia bežne cestujú cez hranice s domácimi zvieratami a tie musia byť zaočkované, tak v prípade pandémie by to mohlo platiť aj pre ľudí. Upozornila, že očkovací preukaz môže byť jeden z dôvodov očkovania a čím viac takýchto dôvodov a čím vyššia miera vakcinácie, tým skôr sa Európe i svetu podarí dosiahnuť prah kolektívnej imunity.

Očkovanie dôchodca
zdroj: TASR/Arne Dedert Dpa via AP

Mobilita je dôležitá nielen pre dovolenkárov, ale aj pre cezhraničných pracovníkov,“ zdôraznila a dodala, že akákoľvek podpora mobility vrátane očkovacieho preukazu je dobrá. To, že na tento druh dokumentu tlačia juhoeurópske krajiny, je podľa nej pochopiteľné, lebo sa chcú vyhnúť kolapsu cestovného ruchu. Martin Hojsík (PS) z liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) tiež poukázal na to, že v prvom rade musí mať každý v EÚ prístup k očkovaniu.

Priznal, že obava z rozdelenia Európanov na zaočkovaných a nezaočkovaných by bola namieste, keby časť ľudí nemala prístup k vakcínam. „Ale podobne ako keď cestujeme do niektorých afrických či ázijských krajín a potrebujeme očkovací preukaz na choroby, ktoré tam sú, je to zákonná povinnosť, tak aj koronakríza ukázala, že má zmysel mať jednotné európske potvrdenie o očkovaní na koronavírus. Ideálne by bolo, keby to malo celosvetovú platnosť,“ spresnil.

Zdroje: TASR, The Guardian, BBC

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK