Ako jediná Slovenka sa zúčastnila arktickej expedície, o jej výskume písal aj The New York Times

Vo svojej diplomovej práci sa síce zaoberá výskumom veveričiek, no ako jediná Slovenka sa zúčastnila arktických výskumných expedícií na severe Grónska a Wranglerovom ostrove, kde skúmala život mamutov. Pred expedíciou absolvovala aj pobyt vo švédskych horách a učila sa strieľať. O jej výskume písali aj svetové médiá zvučných mien, ako The New York Times či Economist.

Šikovná Slovenka sa venuje ťažkej disciplíne, no je presvedčená, že ak vedec naozaj rozumie svojmu výskumu, mal by byť schopný vysvetliť ho jednoduchými slovami, ktoré každý pochopí.

„Keď sa vedca vo výťahu niekto opýta, čo robí, musí byť schopný v minúte povedať, o čom je jeho výskum, aby človek odchádzal s tým, že mu rozumie. Vedci by sa všeobecne mali snažiť sprostredkovať viac to, na čo im dávajú ľudia peniaze a mali by dokázať lepšie komunikovať s verejnosťou,“ hovorí o vzťahu vedcov k verejnosti Patrícia v rozhovore pre aktualne.cz.

The day I found my first mammoth, and then second, and third, and forth… #happyscientist #womeninscience #wrangelisland @arctic_islands

Príspevok, ktorý zdieľa Patrícia Pečnerová (@patriciapecnerova), 5 Aug 2017 o 3:16 PDT

Predmetom výskumu mladej vedkyne boli predovšetkým mamuti na Wranglerovom ostrove na Sibíri. Táto populácia mamutov nie je obyčajná. Zaujímavá je jednak tým, že vyhynula ako posledná ale aj tým, že ostrov je jedno z dvoch miest, kde mamuti prežili koniec poslednej doby ľadovej. Patrícia tu skúmala aj to, či mali mamuty z genetického hľadiska vôbec šancu prežiť. Vďaka tomuto výskumu sa mladá vedkyňa z Piešťan, dvakrát dostala do arktickej oblasti, kde strávila niekoľko týždňov.

„Na expedíciách sme zbierali informácie o všetkých druhoch zvierat a rastlín. Snažíme sa porovnávať ako vyzerajú dnes a ako vyzerali v minulosti, aby sme mohli predikovať, aká bude ich podoba v budúcnosti,“ hovorí Patrícia.

V priebehu expedície spolu s tímom bývala len v stane, pričom musela v arktickej zime počas noci držať aj trojhodinové medvedie hliadky. Keďže vedci tu museli kvôli bezpečnosti pri sebe nosiť zbraň,Patrícia prešla aj detailným streleckým výcvik. Pred odchodom do divočiny trávila hodiny na strelnici, mierením na terče v tvare medveďa, kedy sa učila, kam presne ich streliť a ako sa následne správať.

👩+🚲=💕

Príspevok, ktorý zdieľa Patrícia Pečnerová (@patriciapecnerova), 6 Apr 2018 o 11:44 PDT

Bez príprav by to nešlo

Rok predtým ako Patrícia odišla na grónsku expedíciu, ocitla sa aj vo švédskych horách, kde pomáhala s projektom zameraným na polárne líšky. Išlo o formu testu, na ktorý ju vyslal jej školiteľ. Všetko preto, aby zistila, či vôbec zvládne niekoľko týždňov kempovania, nosenia ťažkých vecí a byť odkázaná sama na seba niekde v prírode.

Jej odboru sa ľudia boja skoro ako jadrovej fyziky

Jednou z vecí, ktoré mladú vedkyňu ešte dnes mrzia je aj malý záujem o evolučnú biológiu zo strany verejnosti. „Pritom je to fantastická vec, ktorá je ohromne prínosná pre svet. Ľudia by mal rozumieť jeho významu, nemali by mať pocit, že je to niečo strašne ťažké, čomu nerozumejú bez ďalšieho vzdelania. Chcela by som, aby môj výskum pomáhal rozširovať ľuďom obzory aj v tomto smere,“ dodáva Patrícia pre aktualne.cz.

Viac sa o Patinom výskume dozvieš na jej blogu patriciapecnerova.com.