Európska ekonomika od začiatku milénia: Čím sa môže pochváliť Slovensko?

  • Eurostat sa môže popýšiť novou publikáciou, ktorá podrobne rozoberá vývoj ekonomiky EÚ od začiatku tisícročia
  • Zameriava sa v nej na ekonomiku ako celok, domácnosti, biznis aj počínanie vlády
  • My sme sa pozreli na to, kde sa v štatistikách objavuje Slovensko
building-79221_1280
pixabay.com
  • Eurostat sa môže popýšiť novou publikáciou, ktorá podrobne rozoberá vývoj ekonomiky EÚ od začiatku tisícročia
  • Zameriava sa v nej na ekonomiku ako celok, domácnosti, biznis aj počínanie vlády
  • My sme sa pozreli na to, kde sa v štatistikách objavuje Slovensko

Dlhodobé štatistiky sú skvelým odrazom fungovania krajín, odhliadnuc od toho, či sa venujú ekonomickým záležitostiam, demografii alebo hoci aj športovým výsledkom. Štatistický úrad Európskych spoločenstiev, tzv. Eurostat prichádza pravidelne s vyhodnotením toho, ako sa nám, malému Slovensku v rámci Európskej únie darí.

Tentokrát vydal komplexnejšiu brožúru než len strohé konštatovanie, že celková nezamestnanosť v krajinách EÚ klesá. Odborníci sa pozreli na to, ako sa ekonomikám darilo v dlhodobom horizonte od roku 2000 až po rok 2017. Výsledky sú zaujímavé, no my sme sa predsa len pozerali hlavne na Slovensko.

Prvou grafikou, pri ktorej sa oplatí zastaviť je tá, ktorá zobrazuje celkový nárast cien počas rokov, a to v rozdielnych odvetviach. Zatiaľ čo priemer členských krajín Európskej únie sa stretol na čísle 36,5 %, Slovensko sa nemá čím chváliť a ceny u nás v priemere vzrástli až o 64,1 %. Najhoršie spomedzi členských krajín sme na tom v oblasti komunikácie – poplatky operátorom, pošta a služby s tým spojené (+39 %), oblasti cien energií (+139,5 %), cien za zdravotnú starostlivosť (+126,7 %), vzdelaní (+172,7 %), no nárast cien zaznamenali aj reštaurácie a hotely (+ 101,2 %).

Pod priemerom EÚ sme sa však ocitli v prípade cien nábytku a vybavenia domácností a cien za dopravu. Všeobecne najrýchlejšie rástli ceny tabaku, šperkov, pohonných hmôt a energií všeobecne.

V rámci zamestnanosti sa toho udialo taktiež veľa. Počet pracujúcich žien v produktívnom veku vzrástol z 58 na 66 %, mužov zo 75 na 78 %, no zamestnanosť mladých ľudí vo veku od 20 do 24 rokov stagnovala, dokonca počas sledovaného obdobia mierne poklesla z 53 na 52 %. Najviac našich obyvateľov je zamestnaných oblasti priemyslu, obchode, cestovnom ruchu a štátnej správe.

Eurostat prináša aj ďalšiu zaujímavú informáciu, a to že síce veľké korporácie (250 a viac zamestnancov) v súčasnosti tvoria na trhu len 0,2 % zamestnávateľov, dokopy zamestnávajú až 33 % obyvateľov. Slovensko sa v tejto grafike ocitlo už na 4. mieste s výsledkom, ktorý narastajúci trend EÚ nepotvrdzuje. Najviac našich zamestnancov pracuje v malých spoločnostiach, ktoré majú menej ako 50 zamestnancov, vo veľkých spoločnostiach pracuje 28,2 % zamestnancov a stredné (50-249 zamestnancov) podniky si vybralo približne 15,7 % zamestnancov.

Kľúčovým ukazovateľom podnikateľského sektoru je množstvo nefinančných spoločností vstupujúcich na trh a ich investície. V roku 2016 sme sa spolu s Írskom, susedným Českom, Švédskom a Španielskom zaradili medzi krajiny, kde prišlo najviac investícií.

Zdroj: Eurostat

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá