Škoda Group po 170 rokoch mení názov. Ikonické logo s okrídleným šípom končí
- Okrídlený šíp zmizne z vlakov a električiek
- Škoda Group musí do roku 2029 zmeniť meno
- Slovensko dostane jedny z posledných súprav
Jednu z najznámejších priemyselných značiek v strednej Európe čaká zásadný koniec.
Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní
Startitup, odkaz sa otvorí v novom oknePlzenská Škoda Group, ktorá vyrába električky, vlaky, súpravy metra a trolejbusy, musí najneskôr do konca júna 2029 prestať používať názov Škoda aj svetoznáme logo s okrídleným šípom.
Ako informovala Česká televízia, firme zo skupiny PPF vtedy skončí licencia na značku, ktorú už skôr predala automobilke Škoda Auto zo skupiny Volkswagen. Od júla 2029 tak budú smieť okrídlený šíp používať už len automobily.
Značku predala automobilke, používať ju smie už len 3 roky
Rozhodnutie nie je nové, len sa blíži jeho účinnosť. Dohodu o predaji práv k značke oznámila skupina PPF v júni 2022. Skončili sa tým podľa nej dlhoročné spory o užívanie názvu Škoda a znaku s okrídleným šípom medzi plzenskými strojárňami a mladoboleslavskou automobilkou, ktoré zároveň odstránia problém s častým zamieňaním oboch značiek.
Cenu transakcie PPF ani Škoda Auto nikdy nezverejnili. PPF vtedy uviedla, že získané peniaze pomôžu najmä znížiť zadlženie Škoda Group a podporiť rozvoj jej podnikania. Plzenské strojárne prevzala PPF v roku 2018.
Zaujímavá je pritom historická logika sporu. Logo s okrídleným šípom si nechala Škodovka zaregistrovať ako ochrannú známku už v decembri 1923 a v roku 1937 k nemu pripojila text Škoda. Mladoboleslavská automobilka pritom značku Škoda používa až od roku 1925. Značku teda kupovala späť firma, ktorá k nej prišla neskôr.
Nové meno predstavia v Berlíne
Prípravy sú v plnom prúde. Ako oznámila Škoda Group 21. júla 2026, partnerom pre zmenu brandu bude česká strategická brandingová agentúra Dynamo design. Tá pripraví novú korporátnu identitu, obchodné meno, vizuálnu podobu značky aj pravidlá jej postupného zavádzania naprieč celou skupinou.
Nový brand chce firma predstaviť v septembri 2028 na berlínskom veľtrhu InnoTrans, čo je najväčšia svetová prehliadka dopravnej techniky. Kompletný prechod musí byť dokončený najneskôr v júni 2029.
„V roku 2029 si pripomenieme 170 rokov histórie Škoda Group, na ktorú sme hrdí. Je to symbolický okamih nielen na obzretie sa za tým, čo počas takmer dvoch storočí dokázali vybudovať generácie našich zamestnancov, ale aj na to, aby sme vytvorili nový brand pripravený na ďalších 100 rokov,“ uviedol generálny riaditeľ Petr Novotný.
Podľa neho sa zmení meno, no nezmení sa to najdôležitejšie, teda ľudia, technické know-how, kvalita ani ambície.
Samotné hľadanie nového názvu povedie špecializovaná namingová agentúra Name & Fame. „Naším cieľom je pomôcť vytvoriť značku, na ktorú budú môcť byť zamestnanci rovnako hrdí ako na tú súčasnú,“ uviedol konateľ Dynamo design Michal Richtr.
Firma, ktorá je staršia ako Československo
To, čo sa v roku 2029 skončí, má korene hlboko v 19. storočí. Podľa oficiálnej histórie skupiny založil v roku 1859 v Plzni gróf Valdštejn-Vartenberk pobočku svojej zlievarne a strojárne. Do továrne so stovkou pracovníkov nastúpil v roku 1866 ako hlavný inžinier Emil Škoda a v roku 1869 ju kúpil.
Zakrátko z nej vybudoval strojársky gigant a v roku 1899 vznikla akciová spoločnosť.
Ešte pred prvou svetovou vojnou sa Škodove závody stali najväčšou zbrojovkou Rakúsko-Uhorska. Vyvážali však aj časti potrubia pre elektráreň na Niagarských vodopádoch, zariadenia pre plavebné komory Suezského prieplavu či technológie pre cukrovary v Turecku a pivovary po celej Európe. V roku 1917 pracovalo len v Plzni 35-tisíc ľudí.
Po vzniku Československa sa podnik pretransformoval zo zbrojárskeho na viacodborový koncern. Prvú vlastnú parnú lokomotívu dokončila Škodovka v máji 1920, celkovo ich vyrobila 3 247. Prvý trolejbus typu 1 Tr postavila v roku 1936 pre Prahu, pričom jeho vozovú časť vyrobil závod v Mladej Boleslavi.
Slovenská stopa siaha do Dubnice nad Váhom
Pre Slovensko nie je meno Škoda len českým exportným artiklom. V roku 1937 vznikol v Dubnici nad Váhom špecializovaný závod na výrobu delostreleckých zbraní, ktorý patril koncernu Škoda Plzeň.
Ako uvádza spoločnosť ZTS – Špeciál, závod bol vybudovaný ako polopodzemná prevádzka s uzavretým technologickým cyklom od výroby polotovarov až po skúšky hotových delostreleckých systémov.
Počas druhej svetovej vojny sa dubnický závod dostal spolu s celým plzenským koncernom pod nemeckú kontrolu a vyrábal okrem zbraní a munície aj súčiastky námorných torpéd, leteckých motorov a rakiet V2. V roku 1945 ho takmer úplne zničilo spojenecké bombardovanie.
Po vojne bol obnovený pod menom Škodove závody, n. p. Dubnica nad Váhom a neskôr sa z neho stali Závody ťažkého strojárstva, ktoré v 80. rokoch minulého storočia zamestnávali až 15-tisíc ľudí a patrili k najväčším priemyselným podnikom na Slovensku.
Slovenská stopa je aj na koľajniciach. Práve pre košicko-bohumínsku trať museli v Plzni v 30. rokoch postaviť lokomotívy s vyššou ťažnou silou, čo viedlo k vzniku typu 31 Lo. A keď sa v 50. rokoch rozhodlo o elektrifikácii úseku Liptovský Mikuláš – Štrba – Spišská Nová Ves, kde parné lokomotívy narážali na hranicu svojej výkonnosti, práve tam Škodovka v roku 1953 overila svoj nový typ univerzálnej štvornápravovej elektrickej lokomotívy.
Slováci dostanú jedny z posledných vlakov pod menom Škoda
Načasovanie zmeny značky má pre Slovensko celkom konkrétny dôsledok. V decembri 2025 podpísala Železničná spoločnosť Slovensko zmluvu s konzorciom Škoda Transportation a ŽOS Trnava na dodávku batériových a elektrických vlakov.
Ako informoval Forbes, hodnota zákazky na 36 vlakov dosahuje takmer 332 miliónov eur, pričom fixná časť predstavuje 16 jednotiek za približne 144 miliónov eur bez DPH a zvyšných 20 kusov je opcia.
Financovanie z eurofondov má ZSSK zabezpečené od apríla tohto roka, celkové oprávnené výdavky projektu predstavujú 144 012 608 eur bez DPH. Nové jednotky pre 157 sediacich cestujúcich majú nastúpiť najskôr v roku 2028 najmä v Nitrianskom, Trenčianskom, Trnavskom a Žilinskom kraji, teda na tratiach, kde dnes jazdia dieselové súpravy a chýba trakčné vedenie. Na Slovensku je pritom z 3 630 kilometrov tratí elektrifikovaných len 1 585 kilometrov.
Prvé slovenské batériové vlaky tak prídu na koľaje v roku 2028, teda v roku, keď skupina predstaví svoju novú identitu. Cestujúci na Považí a v Ponitrí budú medzi poslednými v Európe, ktorí nastúpia do úplne nového vlaku s okrídleným šípom.
Podobný príbeh sa odohráva aj v Bratislave. Dopravný podnik Bratislava tento rok nasadil do premávky nové nízkopodlažné električky typu Škoda 29T3, najpriestrannejší typ, aký v hlavnom meste jazdí. Po dodaní poslednej z desaťkusovej objednávky bude mať DPB vo flotile rovných sto moderných nízkopodlažných električiek.
Rekordný rok a firma v číslach
Zmena značky prichádza v období, keď sa skupine ekonomicky darí. Podľa Českej televízie utržila Škoda Group vlani takmer 36 miliárd korún, teda v prepočte približne 1,49 miliardy eur. Prevádzkový zisk EBITDA dosiahol 3,5 miliardy korún, čo je zhruba 145 miliónov eur, a čistý zisk takmer 950 miliónov korún, teda približne 39 miliónov eur.
Nové objednávky za rok 2025 dosiahli podľa portálu Zdopravy.cz približne 43 miliárd korún, teda takmer 1,78 miliardy eur, čo je historicky najvyšší ročný prírastok. Práve slovenská zákazka na batériové vlaky bola spolu s lotyšským kontraktom jednou z najvýznamnejších v tomto rekordnom roku.
Skupina zamestnáva desaťtisíc ľudí vo výrobných závodoch v Česku, Fínsku a Turecku a obchodné jednotky má v Nemecku, Taliansku, Rakúsku, Belgicku, Poľsku, Maďarsku aj na Ukrajine.
Vedenie skupiny pritom otvorene hovorí, že česko-slovenský trh považuje aj naďalej za kľúčový zdroj referencií a inovácií. Slovensko teda nie je pre budúcu bezmennú Škodovku okrajovou destináciou, no jedným z dvoch domácich trhov.
Značka odíde, výrobky zostanú
Zmena mena je v podstate marketingovým hazardom. Škoda Group prichádza o jednu z mála priemyselných značiek zo strednej Európy, ktorá má globálne rozpoznateľný symbol, a to len tri roky pred 170. výročím od svojho vzniku. Nový názov bude musieť od nuly vybudovať dôveru, ktorá sa formovala od roku 1859.
Pre cestujúcich v Bratislave, Trnave či Žiline sa navonok nezmení takmer nič. Električky, vlaky aj trolejbusy budú vyrábať tí istí ľudia v tých istých halách, len s iným logom na čele vozidla. Symbolicky však ide o koniec jednej z posledných priamych väzieb na priemyselný svet Rakúsko-Uhorska, ktorý formoval strojárstvo v Česku aj na Slovensku. Okrídlený šíp po roku 2029 zostane už len na kapotách áut.
Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní
Startitup, odkaz sa otvorí v novom okneČítaj viac z kategórie: Biznis a startupy
Zdroje: Škoda Group, ČT24, Seznam Zprávy, Škoda Group, ZSSK, Forbes.sk, Zdopravy.cz, ZTS – Špeciál


