Európska únia chce našich vedcov podporiť, Slovensko im podkopáva nohy. Všetko je o peniazoch

  • V posledných dňoch médiami rezonuje meno vedca, docenta Róberta Bidulského, ktorý sa zo zahraničia vrátil späť na Slovensko
  • Po tom, ako Technická univerzita v Košiciach minula prostriedky na jeho výskum, dostal neodôvodnenú výpoveď
  • Vedci sa zapájajú do iniciatívy, ktorá bojuje proti korupcii spojenej s eurofondami na Slovensku
slovensky-vedec-problem
TUKE / Twitter
  • V posledných dňoch médiami rezonuje meno vedca, docenta Róberta Bidulského, ktorý sa zo zahraničia vrátil späť na Slovensko
  • Po tom, ako Technická univerzita v Košiciach minula prostriedky na jeho výskum, dostal neodôvodnenú výpoveď
  • Vedci sa zapájajú do iniciatívy, ktorá bojuje proti korupcii spojenej s eurofondami na Slovensku

Pred niekoľkými dňami podpredsedníčka slovenského parlamentu a poslankyňa za SaS, Lucia Nicholsonová, začínala tlačovú konferenciu negatívnymi štatistikami našej krajiny. Podľa jej slov 12 – 14 % absolventov po ukončení štúdia odchádza do zahraničia a len za posledný rok to bolo 44,8 milióna eur z verejných zdrojov vynaložených na ich vzdelanie, ktoré odišli s nimi. Slovensko je neslávnou veľmocou v oblasti tzv. odlivu mozgov a riešiť túto katastrofálnu situáciu nás vyzval už aj Brusel a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Najviac sa tak deje v oblasti medicíny a techniky. Najnovšia kauza spojená s eurofondami súčasnej situácii rozhodne nepomáha.

Zobraziť celú galériu (4)
zdroj: unsplash.com

Docent Róbert Bidulský je špičkovým vedcom v oblasti materiálov a technológií plastických deformácií (konkrétne v oblasti práškovej metalurgie s orientáciou na hliníkové zliatiny) a na svojom konte má rad svetových úspechov. Od roku 2008 si za miesto svojho pôsobenia vybral Turín. Po tom, ako Ministerstvo školstva, vedy a výskumu vyhlásilo program, prostredníctvom ktorého sa snaží prilákať slovenských vedcov späť k nám na Slovensko, sa o docenta Bidulského začala zaujímať Technická univerzita v Košiciach v roku 2010.

Z celkového objemu finančných prostriedkov 8 miliónov eur, ktoré Brusel ponúkal inštitúciám, si na svoje konto košická univerzita pripísala 700 000 a zmluvou sa zaviazala vytvoriť vedcovi a jeho tímu tie správne podmienky, aby sa mohol venovať vede vo svojej domovine. Problém však nastal koncom roka, kedy dekanka TUKE bez udania akéhokoľvek dôvodu Bidulskému oznámila, že už viac nebude potrebovať jeho služby.

Aké sú výsledky? Nenávratná investícia vo výške 700 000 eur je už od roku 2015 minutá, špičkový vedec zostal na úrade práce a nie je isté, ako bude univerzita plniť dopadové štúdie, ktoré majú pokračovať až do roku 2021. Reintegrácia výskumného odborníka sa teda nenaplnila a sám dotknutý vedec popísal toto náhle rozhodnutie vedenia Fakulty materiálov, metalurgie a recyklácie za medzinárodnú hanbu pre Slovensko a ako „malosť, závisť a aroganciu“.

Priznal, že na pôde univerzity bol až do tohto bodu maximálne spokojný a vytvoril si tím, vďaka ktorému bol kvalitnými výstupmi schopný Slovensko reprezentovať na Európskej úrovni. Dekanka fakulty Iveta Vasková o konaní tlačovej konferencie ani len netušila a pre televíziu JOJ povedala: „Personálno-právne záležitosti fakulty nebudem riešiť cez médiá.“ To je všetko. Docent Bidulský teda nemá iné východisko, než opäť odísť do zahraničia, kde cíti omnoho väčšiu podporu a príležitosti uplatniť svoje vzdelanie.

via GIPHY

Pravdou však je, že práve takéto situácie by médiá riešiť mali. Keď do samotného rozhodnutia dekanky nechce vstupovať rektor univerzity a dokonca ani ministerka školstva, medializácia prípadu je jednou z možností, ako verejnosť zase raz upozorniť na to, že hoci na Slovensku máme množstvo odborníkov, podmienky, ktoré im vytvárame, sú tragické. Za nesplnenie podmienok projektu, na ktorý boli vyčerpané prostriedky z eurofondov Slovensko čaká nielen opäť raz potvrdenie zlej povesti našej krajiny v tejto oblasti, ale aj reálne sankcie zo strany Bruselu.

Hlavnou témou jednej z diskusií relácie Pod lampou, ktorú pravidelne zverejňuje web týždenníka .týždeň, bola „Katastrofa našej vedy“, kde sa s moderátorom Štefanom Hríbom stretol chemik Peter Szolcsányi a Peter Celec, molekulárny biológ, ktorí sa snažili nad situáciou vedy na Slovensku zamyslieť. Padlo veľa zaujímavých myšlienok a aj fakt, že Slovensko investuje do vedy žalostne málo prostriedkov, a teda napríklad v roku 2016 to bolo len 0,79 % z HDP.

Práve tieto financie má nahrádzať vedcom možnosť získavať investície z eurofondov. Ale kto o projekty bude žiadať po tom, ako vyšlo na povrch niekoľko škandalóznych káuz? Už minulý rok sme boli svedkami niekoľkodňového kritizovania a následnej abdikácie ministerstva školstva Petra Plavčana po prepuknutí nejasne prerozdelených eurofondov.

Peter Szolcsányi v relácii Pod lampou z dňa 13. januára 2018 povedal, že približne pred 15 rokmi začal vnímať radikálne zhoršovanie oblasti vedy a výskumu (zároveň aj školstva) u nás a hovorí: „Vnímam a zažívam to, že je to vždy o ľuďoch a o peniazoch. Pokiaľ o kľúčových veciach na kľúčových postoch rozhodujú ľudia, ktorí tomu, buď nerozumejú, alebo k tomu nemajú vzťah, respektíve to robia zle z pre mňa úplne nepochopiteľných dôvodov. Keď sa to skombinuje ešte s katastrofálnym financovaním toho, čo sa všeobecne deklaruje, žeby malo byť to kľúčové, ale nezodpovedá tomu ani zďaleka financovanie, no tak potom je výsledok taký, aký je.“

Platforma s názvom „Žijem vedu“ podľa jednej z jej zakladateliek, Dominiky Truban, (slovenskej vedkyňe pôsobiacej v USA) sa začala formovať priamo so zverejnením kauzy podozrivého prerozdeľovania eurofondov v auguste 2017 a dnes zoskupuje niekoľko slovenských odborníkov, ktorí svoje uplatnenie začali hľadať v zahraničí. „Táto kauza vlastne naštartovala jednu z prvých iniciatív v tomto smere platformy Žijem vedu. Tá iniciatíva sa volala „Nie je nám to ukradnuté“ a bola zameraná na slovenských vedcov pracujúcich v zahraničí, teda hlavne v zahraničí, aby vyjadrili podporu tým doma,“ povedala Truban v rozhovore pre rádio Aktual. Platforma dokonca už koncom roka zorganizovala veľkú konferenciu so 130 účastníkmi a v súčasnosti ju svojím podpisom podporilo viac ako 1200 vedcov a „nevedcov“.

Zobraziť celú galériu (4)
zdroj: facebook.com

Projekt Žijem vedu poslal ministerke školstva aj otvorený list, v ktorom v šiestich bodoch žiada o zlepšenie podmienok pre vedcov na Slovensku. Okrem reformy školstva, ktorá je u nás na pretrase už nejaký ten piatok, žiadajú napríklad zabezpečiť nezávislé a transparentné hodnotenie vedeckých projektov, kompetitívne platy aj navýšenie financovania odboru vedy z ročného HPD krajiny. Ministerstvo v oficiálnom stanovisku na otvorený list reagovalo stručne a s tým, že množstvo z bodov, ktoré vedci popísali, sú už dávno zavedené. Nuž…

V ďalšom z vydaní relácie Pod lampou zo 16. decembra 2017 s názvom „Ako zachrániť našu budúcnosť“ sa stretli traja slovenskí vedci, ktorí krásne uzatvoria myšlienku tohto článku. Ľubica Beňušková, neurovedkyňa, ktorá 13 rokov pôsobila na Novom Zélande, sa vrátila späť na Slovensko kvôli čisto privátnym dôvodom a kvalitné pracovné prostredie to rozhodne nebolo.

Marek Šebesta, biochemik pôsobiaci v Miláne aj na Oxforde, zaujímajúci sa o štrukturálnu biológiu, sa vrátil do neďalekého Brna a Pavol Čekan, biotechnológ pôsobiaci na celom svete, už po polroku späť na Slovensku povedal, že svoj návrat z profesijného hľadiska ľutuje. Povedal: „Veda sa dostala na Slovensku do bodu, kedy potrebuje revolúciu. A tá revolúcia je tá, že my naozaj potrebujeme ľudí zo zahraničia. Naozaj ľudí, ktorí sa musia vrátiť, ktorí budú mať úplne iný pohľad na to, ako sa veda robí, ako by sa mala robiť a ako by mali ľudia medzi sebou komunikovať.“ 

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech