Ivan a Petra dokazujú, aké ťažké a dôležité je na Slovensku udržať živú remeselnú tradíciu

  • Duo Slovákov obetovalo veľa, aby na trhu prerazili poctivou remeselnou výrobou
  • Kvôli nadobudnutiu zručností museli veľa študovať ale aj cestovať
  • Všetko pre to, aby dnes mohli robiť, to čo ich napĺňa a čo na Slovensku robí len málokto
tucc
Petja
  • Duo Slovákov obetovalo veľa, aby na trhu prerazili poctivou remeselnou výrobou
  • Kvôli nadobudnutiu zručností museli veľa študovať ale aj cestovať
  • Všetko pre to, aby dnes mohli robiť, to čo ich napĺňa a čo na Slovensku robí len málokto

Petra študovala etnológiu, rumunský jazyk a počas štúdia si k tomu pridala ešte muzeológiu. Po škole už pracovala ako múzejná pedagogička a kurátorka. Posledná pozícia pred odchodom na živnosť bola v ÚĽUVe, kde v nej kontakt so svetom remeselníkov prebudil driemajúcu túžbu tvoriť a vytvárať veci vlastnými rukami.

Práca v štátnych inštitúciách bola pre Petru vždy neznesiteľne zaťažená byrokraciou. Nakoľko nemala žiadne väčšie záväzky, na Slovensku ju vlastne nič nedržalo. Rozhodla sa urobiť si rekvalifikačné kurzy v Londýne a v Zlíne a po polroku od výpovede už otvárala prevádzku opravy obuvi v Stupave. Objednávok mali toľko, že ich časom ani nestíhali vybavovať. V tom období sa zoznámila s Ivanom, s ktorým najprv pokračovali v oprave obuvi v Senici a po čase založili značku ručne robených kabeliek – Petja. Tá sa stala jednou z najvyhľadávanejších aj na portáli Sashe.

Obdobie opravy obuvi Ivan popisuje ako obdobie spoznávania úskalí živnosti a podnikania, avšak stále nešlo o jeho vytúženú, tvorivú prácu, v ktorej sa dá uplatniť kreativita.

“Až rekvalifikačný kurz brašnárstva v Hořiciach v severných Čechách, kam som popri oprave obuvi mesiace každý týždeň dochádzal, mi dal nástroje na tvorivú prácu s kožou,” hovorí Ivan.

Petra prvýkrát ku koži pričuchla už ako kurátorka v múzeu ÚĽUV, kde sa venovala netradičnej činnosti. Spracovávala tu kolekciu krpcov pre jednu z pripravovaných publikácií.

“Krpce, aj ostatná ľudová a historická obuv sú aj naďalej mojou srdcovkou. V rámci zamestnaneckých bonusov som si urobila prvé kurzy výroby z kože u skutočného majstra svojho remesla, p. Halámka, ktorý ma posmešne volal Dobrodruh. A mal pravdu: čím ďalej si uvedomujem, že viac ako dokonalý výrobok ma pri ručnej výrobe baví dobrodružstvo experimentovania,” hovorí Petra.

Petre si výrobu z kože zamilovala a kvôli zlepšeniu jej zručností sa prihlásila dokonca na tri kurzy na London College of Fashion. Škola sa nachádza v centre Londýna, celá je nasiaknutá remeslom a kreativitou.

“Tento kurz bol pre mňa, ako absolventku humanitného vzdelania, potvrdením toho, že remeslo je cesta, ktorou sa chcem uberať. Mix výparov kože a lepidla, ako si ho pamätám odtiaľ, je pre mňa stále to pravé orechové. Zároveň mi už vtedy vadilo, že nás učia postupy, ktoré sa používajú v priemyselnej výrobe,” hovorí o skúsenostiach z Londýna Petra,.

Predsa len používanie prefabrikovaných komponentov či veľkých mašín nebolo celkom to, čo hľadala, ale aj tak lačne nasávala všetky nové informácie.

“No a v rámci homesicku som si v Londýne vyrobila aj svoje prvé krpce. Neviem komu by som LCF odporučila, v každom prípade úplne každému odporúčam čo najviac cestovať. Učí nás to byť kreatívnejšími a vidieť veci z novej perspektívy,” hovorí Petra.

Výroba kožených topánok na mieru

Petra a Ivan sa venovali aj ručnej výrobe obuvi, išlo však o mimoriadne namáhavú prácu, ktorá nemôže robiť každý.

“Ešte popri oprave obuvi som absolvovala dvojmesačnú prax na Valašsku u výrobcu krásnej krojovej obuvi, p. Hýžu,  bez ktorej by som sa do výroby obuvi asi ani nepustila. Na začiatku nášho výrobného obdobia sme robili sandále a krpce. Ja som veľmi túžila robiť obuv, ale ako ľudia bez kvalitného obuvníckeho vzdelania a praxe, sme sa vlastne učili na vlastných chybách a bolo to pre nás nerentabilné,” hovorí Petra.Preto nakoniec výrobu obuvi zabalili a na dva roky sa vrhli na plán B: výrobu kabeliek, pod značkou Petja.


Ivan a Petra patria medzi ľudí, ktorí verili, že človek sa aj na Slovensku dôstojne uživí poctivou tradičnou výrobou. Avšak nie je to tak jednoduché, ako by sa mohlo zdať.

“Rýchlo sme pochopili, že tento štát, ktorému platíme dane, nerobí nič pre ľudí, ktorí vyrábajú veci vlastnými rukami, nehovoriac o ľuďoch, ktorí svojou prácou udržiavajú živú niektorú remeselnú tradíciu. Všetci títo ľudia to robia len z lásky k ľuďom a tej práci. V zásade si však myslíme, že s vytrvalosťou a dobrým marketingom sa dá dosiahnuť úspech všade, aj na Slovensku, či zo Slovenska,” hovorí Petra.

Petra a Ivan sa minulý rok pracovne oddelili a Ivan si vytvoril značku Tanflow, kým Petja ostala Petre a rok hibernovala. Petra je momentálne po roku cestovania po európskych farmách a komunitách a naberania inšpirácie a energie pripravená na ďalšie tvorivé počiny. Jej plánom je oživiť svoju značku a venovať sa jej starej vášni a tou je historická a etnická obuv ako aj jednoduchá DIY obuv. Zúročia sa tak Petriné roky zbierané informácie a zručnosti a zároveň bude pracovať s ľuďmi, na čo sa po rokoch introvertnej práce v dielni veľmi teší.

“Chcela by som ukázať ľuďom, že pojem obuv je veľmi široký a že aj keď si to možno nemysleli, sú schopní si vyrobiť funkčné, zdravé a pekné topánky. Taktiež im chcem sprostredkovať tú radosť z remeselnej práce, z precítenia možností transformácie tohto krásneho prírodného materiálu, a neopakovateľnej atmosféry, ktorá vzniká v dielni pri tvorivom procese,” hovorí o svojich plánoch Petra.

Naopak Ivan si momentálne hľadá svoju tvár pod vlastnou značkou Tanflow. Keďže teraz kabelky vyrába sám, jeho úlohou je racionalizácia procesu výroby. Mladé slovenské duo si s kabelkami za krátky čas prešli celkom slušným vývojom. Od začiatku mali chuť experimentovať, skúmať možnosti materiálu a prinášať na trh niečo nové, aj cez portál Sashe.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech