Martin z Travelistanu: Domáci vedia, že Islamský štát je absolútne zlo, a že to s islamom nemá nič spoločné

  • Martin Navrátil z Travelistanu bol prvým človekom zo Slovenska, ktorý urobil reportáž o ISIS
  • Prví zakladatelia Islamského štátu boli z územia Jordánska
  • Existujú aj Slováci, ktorí bojovali na strane Islamského štátu
  • Vyjadrenia bežných ľudí žijúcich v Iraku či v Afganistane vedia, že neustále boje nemajú nič spoločné s ich náboženstvom
isis spravne coll
twitter.com/archív Martin Navrátil
  • Martin Navrátil z Travelistanu bol prvým človekom zo Slovenska, ktorý urobil reportáž o ISIS
  • Prví zakladatelia Islamského štátu boli z územia Jordánska
  • Existujú aj Slováci, ktorí bojovali na strane Islamského štátu
  • Vyjadrenia bežných ľudí žijúcich v Iraku či v Afganistane vedia, že neustále boje nemajú nič spoločné s ich náboženstvom

Ahoj Martin, kedy si navštívil Irak a za akým účelom si tam šiel?

V Iraku som bol pred troma rokmi, v Kurdistane. Išiel som robiť reportáž o Islamskom štáte, bola to vlastne prvá reportáž o ISIS na Slovensku. Bol som tam aj s jedným novinárom.

A ako to dopadlo?

Nakoniec to dopadlo veľmi dobre. Bol som tam z dôvodu hodnotenia stavu bezpečia. Keď nám niekto odporučil námet na reportáže, tak sme tam išli. Dostali sme sa do Dohuku, ktorý je 25 km od hraníc ISIS. Odtiaľ sme išli potom do utečeneckých táborov, ktoré boli 3 km od hraníc.

Podarila sa nám skvelá vec, rozhovor s jedným Slovákom, ktorý dokázal vyslobodiť jezitské ženy z väzenia cez svoje kontakty v Islamskom štáte. Bolo to niečo výnimočné v rámci celého sveta. Vtedy to bola vôbec prvá reportáž na Slovensku ako to vyzerá v Islamskom štáte, pretože sa tam nikto nedostal okrem jedného nemeckého novinára.

Robil som aj rozhovor s bývalými americkými vojakmi, ktorí teraz pomáhajú Kurdom. Spýtali sa nás odkiaľ sme, na odpoveď reagovali slovami: „Včera sme zastrelili dvoch Slovákov, ktorí bojovali na strane Islamského štátu.“ Nebolo príliš politicky korektné hovoriť na Slovensku o tom, že sú nejakí Slováci, ktorí by bojovali. Hovorím totiž o Slovákoch narodených na Slovensku, nie sú to moslimovia narodení na Slovensku.

Ako reagovali novinári, ktorí boli s tebou?

Rozdelil by som ich na skupiny. Sú takí, ktorí vycestujú na to, aby urobili poriadnu reportáž. A potom sú takí, ktorí ani nemajú naštudované témy.

Boli tam aj novinári z Česka?

Áno, tí majú veľmi dobre naštudované témy a majú aj kontakty.

Je ťažké sa dostať do Kurdistanu?

Dostať sa tam vie každý. Je to jednoduchá záležitosť.

Zobraziť celú galériu (6)
zdroj: pinterest.com

Pred tebou sa dostal do Islamského štátu, priamo do Mosulu, len nemecký novinár Jürgen Todenhöfer.

Je to typ novinára, ktorý neprihráva ani jednej strane, len opisuje ako to bolo. Vo svojej knihe má na konci len úvahy a necháva plynúť svoje myšlienky. V knihe je tiež spomenuté ako ľahko sa dá dostať do Islamského štátu a aké ľahké sa bolo nakontaktovať. Má totiž kontakty na tých najvyšších miestach. Dokonca ho tam pozvali.

Jedna časť knihy je písaná o tom, ako sa tam pripravoval, ako s nimi komunikoval, aké otázky im dával, ako bojoval vo svojom vnútri. Tam ti všetci splnia všetko, ale plány sa menili. Knižka je naozaj neuveriteľne napísaná. Odporúčam.

Nebál si sa o svoj život? Čo sa mi stane, čo mi môžu urobiť? Nikto mi nič neručí.

Keď si v Kurdistane, tam ti nepríde, že je vojna. Keby som ti zaviazal oči šatkou a vysadil ťa v Kábule v Afganistane alebo v Iraku v Erbile, tak máš pocit a vieš, že si v moslimskej krajine, no zdá sa ti byť všetko OK. Všetci tu pijú kávičku, bazáre sú otvorené, a dokonca neuvidíš ani vojakov.

Sú tam tajní. Nemôžu byť viditeľní. Len nemôžeš urobiť chybu ako som ju urobil ja, že som išiel s veľkým batohom. Išiel som z jedného hotela do druhého. Išiel som cez bazáre, chcel som si skrátiť cestu. Namierili na mňa pištole. Našťastie na mňa začali komunikovať po anglicky – kto som, čo som. Povedal som, že novinár. Postupne som si dal dole batoh. Musel som ukázať vnútro batohu.

A ako si mal správne postupovať?

Mal som sa prepraviť taxíkom. Tam len teroristi chodia s niečím veľkým. Jeden kamarát tam začal fotiť z izby za závesom. Vravel som mu nech to nerobí. A v tom momente mu tam nabehli ľudia.

Ako to zistili?

Si vo vojnovom stave. Ty síce nevieš, ale tí ľudia ťa sledujú. Sú tam tajní. Nie sú blbí. Vedia, že ak chceš zaútočiť, urobíš to z vyšších poschodí, pri otvorenom okne.

Zobraziť celú galériu (6)
zdroj: pinterest.com

No nechcel urobiť nič zlé. Len urobiť pár fotiek.

Ale oni nevedia, čo si vytiahla. Či to bol foťák alebo niečo iné. V momente ide vojenská kolóna.

Keď ideš na letisko, musíš mať ruky položené na palubnej doske a s kým si v aute, musíš mu absolútne dôverovať. Nemôžeš urobiť nič také, že vytiahneš foťák, lebo tam máš guľomet. A ten guľomet nevie presne zacieliť, to máš rozstrel. Teraz si predstav, že ten človek šramotí, niečím vyrušuje – no tak ty nechceš zomrieť. Tak spustíš paľbu, lebo robíš chybu. To nie je paranoja, to je denný život. Keď urobíš chybu, tak platíš. A stále to musíš mať v hlave. Lebo tá situácia, že sa ti tam nič nedeje, v tebe vyvoláva fakt typu „a veď to nie je také zlé, zase tie médiá..“. Ale ty musíš mať stále v hlave tie brzdy – čo nesmieš urobiť, na čo si dávať pozor, ak ideš na autobus – napríklad v tomto prípade nemôžeš začať bežať, lebo je to hovadina. Lebo opäť, keď bežíš tak sa spustí paľba. :)

Takže domácim nezostáva nič iné, len si užívať ten aktuálny deň. Pijú si kávičku, usmievajú sa. V podstate nevedia, či sa dožijú rána.

Presne tak. Vedia čo robiť, keď sa spustia sirény. Prirovnajme to k Japonsku. Oni žijú so zemetrasením každý deň. Napríklad v Tokyu máš tisíc zemetrasení za deň. Keď však zatrasie výraznejšie, Japonci vedia, čo majú v tej chvíli urobiť. Jednoducho nevznikne panika. Keby nastalo zemetrasenie u nás, začneme tu pobehovať, lebo to nemáme zažité.

Keď je silné zemetrasenie, nepôjdeš do reštaurácie. A to isté platí v Iraku. Vieš, že keď sa chceš ísť najesť, tak si vyberieš reštauráciu, ktorá má horné poschodie. Lebo dolné poschodie sa častejšie odpaľuje. Preto sú aj najdrahšie poschodia tie horné. Lebo ty prídeš s batohom a odpáliš sa dole.

Otázka ďalekej budúcnosti je pre nich niečo nepredstaviteľné. Stretol som tam jednu rodinu s deťmi v mešite. Bol z Bagdadu. Povedal mi „už som sa nemohol pozerať na to, kde sa kto vyhodí do vzduchu, tak som sem prišiel do bezpečia“. Rozpráva o Erbile, ktorý je v blízkosti Islamského štátu. Povedal mi, že nechce pre tie deti, aby zažívali každodenný strach a dodržiavať všetky tie nariadenia.. Nariadenia boli síce aj v Erbile, ale neboli takým spôsobom „zlé“, aké boli v Bagdade. Ľudia, ktorí utiekli z utečeneckých táborov, stratili všetko. Mali vysokoškolské diplomy, mali tam svoje biznisy, domy.

Nech si Slovák predstaví to, že z ničoho nič, zo dňa na deň odíde len s tým najnutnejším. A ty absolútne nevieš, kedy sa vrátiš. Vieš len, že tam máš korene a chceš sa tam vrátiť. Ale začať odznova, keď si tam niečo budoval 20 rokov, bude sakra ťažké. Preto ľudia občas pozerajú smerom do Európy, že to tam bude lepšie. Ale drvivá väčšina chce ostať doma.

Zobraziť celú galériu (6)
zdroj: pinterest.com

Sú tam sirény na dennej báze?

Ja som ich ešte nepočul, ale sú. Keď tam bol útok na Dohuk, čo bolo pár km od hraníc, vtedy sa ľudia rozhodovali, že sa pohnú trošku ďalej. Oni veľmi veria kurdskej armáde, tzv. „pešmergom“. Bojujú nie len chlapi, ale aj ženy. Je to niečo neuveriteľné. Tí moslimovia vedia, že to je Islamský štát, a teraz je jedno, či to sú Kurdi alebo Iráčania ako Arabi.. vedia, že to je absolútne zlo, a že to s islamom nemá nič spoločné.

Myslíš, že to tak berú všetci?

Drvivá väčšina áno.

Myslíš si ty osobne, že to s islamom nemá nič spoločné?

Na jednej strane je mi veľmi ľúto, že sa niektoré veci veľmi zvýrazňujú. Je to spôsobené aj vedením jordánskeho panovníka Abdullaha, ktorý tam je teraz kráľom. Jeden zo zakladateľov Islamského štátu bol Abú Mus’ab az-Zarkáwí. Mnoho týchto bojovníkov bolo práve z územia dnešného Jordánska. Jordánsky panovník vedel, že ich musia nejako zjednotiť duchovných, aby nezískali podporu od bežných ľudí, že ten islam nie je zjednotený ako rímskokatolícka cirkev má pápeža. Ale pravoslávni neuznávajú pápeža, ani kresťania nie sú spoločne za jedno.

Ale Abdullahovi sa podarila taká vec, že spojil všetky najdôležitejšie hlavy jednotlivých moslimských častí a vydali spoločné vyhlásenie, že tento druh islamu nemá s islamom absolútne nič spoločné. Keď sa rozprávaš s bežným človekom od Afganistanu cez Irak, každý jen ti povie, že to je absolútne zlo.

Keď v Pakistane zabili dvoch horolezcov, hovorilo sa práve o Talibane, ľudia teda pripisovali vinu práve Talibanu. Tu vznikne otázka, prečo nebojujeme? A my sme vedeli, koľko nám trvalo vybudovať si slobodu od komunistov? Trval od roku 1948 do 1989.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech