Pokojný život v nich vyvoláva úzkosť: Psychológovia vysvetľujú prekvapivý dôsledok detstva

Pre väčšinu ľudí predstavuje stabilita niečo pozitívne. Pokojný vzťah, pravidelný režim, bezpečný domov alebo istota bývajú symbolom spokojného života. Podľa psychologičky Nikki P. Woods z Navesink Wellness Centre však časť ľudí sa môže práve v kľude a istote strácať, pociťovať stresujúci alebo dokonca hrôzu.

Ľudia, ktorí vyrastali v rozvrátenom prostredí, si totiž podľa odborníkov zo Science Direct často zvyknú na neustále napätie. Hádky, nepredvídateľnosť, cholerické prejavy nálady alebo neistota sa pre ich mozog stanú normálnym. Keď sa neskôr v dospelosti ocitnú v zdravom a stabilnom prostredí, ich telo a najmä psychika začnú pociťovať nejasnú nervozitu.

Podľa odborníkov však nejde o „poruchu“ človeka, ale o dôsledok toho, ako sa mozog prispôsobuje prostrediu počas detstva.

Mozog si zvykne aj na stres

Psychológovia z Harvardu vysvetľujú, že detský mozog je veľmi prispôsobivý. Ak dieťa vyrastá v domácnosti plnej konfliktov, emocionálnych výkyvov alebo nepredvídateľnosti, jeho nervový systém sa naučí fungovať v neustálej pohotovosti. Telo si tak zvykne na zvýšenú hladinu stresových hormónov a mozog začne chaos vnímať ako bežnú súčasť svojho života.

Práve preto môže byť pokoj v dospelosti paradoxne nepríjemný. Keď zrazu mozgu chýba stres, konflikty alebo dramatické situácie, človek môže pociťovať vnútorné napätie, prázdnotu alebo pocit, že „niečo nie je v poriadku“.

National Library of Medicine tento stav prirovnáva k abstinenčnému syndrómu podobne ako pri odvykaní. Nervový systém, ktorý bol roky nastavený na vysokú mieru stimulácie, zrazu nevie fungovať v pokoji.

Stabilita môže pôsobiť podozrivo

Ľudia vyrastajúci v chaose často očakávajú, že po pokoji príde problém. Ak bolo detstvo spojené s nepredvídateľnými výbuchmi hnevu, alkoholizmom, emocionálnou manipuláciou alebo násilím, mozog sa naučí neustále vyhľadávať varovné signály. Aj preto môže zdravý vzťah pôsobiť „nudne“ alebo neprirodzene.

Portál Medium upozorňuje, že niektorí ľudia sa v stabilných vzťahoch necítia bezpečne práve preto, že ich mozog si spája lásku s intenzitou, neistotou alebo emocionálnymi výkyvmi.

Výsledkom býva zvláštne správanie, keď človek začne sabotovať pokojný vzťah, vyvolávať konflikty alebo si vyberá partnerov, ktorí pripomínajú emocionálnu neistotu z minulosti. Nie preto, že by vedome chceli trpieť, ale preto, že ich nervový systém vníma chaos ako prejav lásky.

Telo si pamätá viac ako myseľ

Moderná psychológia dnes čoraz viac pracuje s myšlienkou, že trauma nie je uložená iba v spomienkach, ale aj v tele. Upozornil na to portál My Mind.

Holandský psychiater Bessel van der Kolk vo svojej knihe The Body Keeps the Score opisuje, že traumatické skúsenosti môžu dlhodobo meniť fungovanie nervového systému. Ľudia vyrastajúci v nestabilnom prostredí preto často reagujú skôr fyzicky. Zrýchli sa im pulz, začnú pociťovať úzkosť alebo vnútorný nepokoj a to aj v situáciách, ktoré sú objektívne bezpečné.

Ich mozog totiž nedokáže rozlíšiť, čo je „skutočné“ nebezpečenstvo a naučená reakcia. Práve preto môže byť pokojná rutina pre niektorých ľudí emocionálne náročná. Ich telo je nastavené na neustálu pripravenosť a nevie sa jednoducho vypnúť.

Chaos sa môže prenášať aj do dospelosti

Podľa CDC si ľudia často nevedome vytvárajú prostredie, ktoré pripomína ich detstvo. Ak niekto vyrastal v neustálom strese, môže mať problém tolerovať pokoj, pravidelnosť alebo predvídateľnosť. Namiesto toho vyhľadáva adrenalín, dramatické vzťahy alebo životné situácie plné neistoty.

Niektorí ľudia na Reddite vysvetlili, že svoje povinnosti odkladajú na poslednú chvíľu, vytvárajú si chaos v práci alebo vstupujú do toxických vzťahov. Nervový systém totiž pozná len tento spôsob fungovania.

Výskumy ukazujú, že detská trauma môže zvyšovať riziko úzkostných porúch, depresie, závislostí alebo problémov vo vzťahoch aj v dospelosti.  Odborníci však zároveň zdôrazňujú, že tieto vzorce nie sú trvalé a dajú sa postupne meniť.

Zdravý život môže byť zo začiatku nepríjemný

Jedna z najzaujímavejších myšlienok psychológov je, že tento problém nemusí byť doživotný. Človek, ktorý je zvyknutý na chaos, môže mať pri pokojnom živote pocit prázdnoty alebo nudy. Stabilný partner sa mu môže zdať málo vzrušujúci. Pravidelný režim môže pôsobiť obmedzujúco.

Psychoterapeuti hovoria, že ide o normálnu reakciu nervového systému, ktorý sa učí fungovať novým spôsobom. Mozog totiž často uprednostňuje známe pred zdravým. A ak bol chaos dlhé roky normou, pokoj sa môže javiť ako niečo cudzie.

Práve preto môže byť terapia alebo budovanie zdravých návykov zo začiatku psychicky náročné.

Sociálne siete často romantizujú chaos

Podľa prieskumu APA treba vnímať aj vplyv sociálnych sietí a popkultúry. Filmy, seriály alebo TikTok často zobrazujú dramatické a toxické vzťahy ako vášnivé alebo romantické. Mnohí ľudia si preto zamieňajú emocionálne napätie s láskou.

Psychológovia však upozorňujú, že zdravé vzťahy bývajú pokojnejšie, predvídateľnejšie a menej dramatické. To ale neznamená, že sú menej hodnotné. Práve naopak. Pocit bezpečia a stability patrí medzi najdôležitejšie faktory dlhodobého psychického zdravia.

Nervový systém sa dá „preučiť“

Dobrou správou podľa odborníkov je, že mozog zostáva tvárny aj v dospelosti. Postupne sa dokáže naučiť, že pokoj neznamená nebezpečenstvo.

Tomuto procesu často pomáha terapia, budovanie bezpečných vzťahov, pravidelný režim alebo fungovanie tela v stresovej situácii. Psychológovia často odporúčajú dychové cvičenia alebo somatické terapie zamerané na reguláciu nervového systému. 

Dôležité je si uvedomiť, že nepokoj v stabilnom prostredí neznamená, že je s človekom niečo zlé. Často ide iba o dôsledok toho, ako sa mozog naučil prežívať počas detstva.

Pokoj môže byť pre niektorých úplne novou skúsenosťou

Psychológovia hovoria, že jedným z najťažších momentov uzdravovania je naučiť sa veriť pokoju. Pre ľudí, ktorí vyrastali v neistote, môže byť stabilita zo začiatku neprirodzená. Nie preto, že by ju nechceli, ale preto, že ju nepoznajú.

Práve preto dnes odborníci čoraz viac zdôrazňujú význam bezpečných vzťahov, emocionálnej stability a psychického zdravia už v detstve.

To, čo človek zažíva v prvých rokoch života výrazne ovplyvňuje spôsob, akým bude vnímať lásku, pokoj a bezpečie aj o desaťročia neskôr.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti