Mladí Slováci nadchli pre svoj eko projekt Adelu Vinczeovú. Spolu chcú zachrániť lesy

  • Taschkēn vyrába dizajnové tašky z ekologických materiálov a bojuje tak proti igelitkám a plastom
  • Teraz pre svoju misiu získal ambasádorku Adelu Vinczeovú, ktorá je známa vzťahom k ekológii
  • V rozhovore s ňou sa dozvieš o jej vzťahu k udržateľnej móde a o tom, ako sa naučila hovoriť nie
Taschken
  • Taschkēn vyrába dizajnové tašky z ekologických materiálov a bojuje tak proti igelitkám a plastom
  • Teraz pre svoju misiu získal ambasádorku Adelu Vinczeovú, ktorá je známa vzťahom k ekológii
  • V rozhovore s ňou sa dozvieš o jej vzťahu k udržateľnej móde a o tom, ako sa naučila hovoriť nie

O ambicióznom slovenskom projekte udržateľnej módy Taschkēn sme ťa informovali už vlani (článok nájdeš tu). Teraz prinášame novinku v podobe vzrušujúcej spolupráce, ktorá sa chalanom z Taschkēn podarila. Pre svoju víziu dokázali nadchnúť moderátorku Adelu Vinczeovú, ktorá nie je len osobnosťou showbiznisu, ale je tiež veľkou fanúšičkou ekológie, ochrany prírody a udržateľnosti. Niet preto pochýb, že pre misiu, na ktorú sa chalani vybrali, je tou najsprávnejšou osobou.

Sympatická značka, za ktorou stoja grafický dizajnér Robert Lively a marketér Daniel Horváth, chce prostredníctvom ekologických tašiek bojovať proti tým plastovým. Tých priemerný Slovák ročne spotrebuje až 466 kusov. Ich „taschka“ je však ručne šitá v Českej republike z kvalitnej talianskej látky, za ekologických princípov a za transaprentné ceny. Brand oslovuje stále viac ľudí a začína oslovovať umelcov a znáem osobnosti, ktorý pomôžu šíriť posolstvo ďalej.

Už čoskoro si budeš môcť okrem nových nových „taschiek“ vybrať aj model, ktorý navrhla Adela. Ako stúpenkyňa udržateľnej módy sa rozhodla pre dizajn s nápisom „Less is more“, teda „Menej je viac“, čím apeluje na prehnanú spotrebu, ako aj plytvanie potravinami. Kúpou jej „taschky“ podporíš výsadbu stromov v ohrozených lesoch na západnom Slovensku, pretože značka daruje 5 eur z každej predanej tašky neziskovke BROZ. Tá vysadí stromy už na jeseň tohto roka a kupujúci obdrží certifikát, ktorý mu bude pripomínať, že prispel k záchrane našich lesov.

Prinášame ti tiež rozhovor s Adelou na tému ekológie a udržateľnej módy:

Ahoj Adela, čo ťa ešte čaká v tomto roku? A na čo sa tešíš najviac?

Teším sa, že som si tentokrát paradoxne nastavila menej práce a že sa mi konečne podarilo nájsť spôsob ako. Naučila som sa hovoriť nie. Teším sa na dovolenky a výlety, ktoré mám už teraz naplánované. A teším sa na “nepracovné” projekty, no o tých ešte nateraz pomlčím.

Je to nejaké tvoje nové know-how alebo tajomstvo, ako si na naučila hovoriť nie?

Ja som človek postupnosti. Všetko v živote sa učím postupne. Nie som ten typ veľkých “aha momentov”. Jednoducho som začala uberať a vždy si oveľa prísnejšie hovorím, či ten projekt, do ktorého idem, má naozaj zmysel, urobí mi to radosť alebo to robím len pre peniaze. Zistila som, že všetky upratovania v živote podporujú ďalšie vzájomné upratovania. Začala som si upratovať už koncom minulého roka v byte – “vyantikvariátovala” som si veci a posunula som ich ďalej. Tak sa mi to paralelne deje celkovo aj v mojom vnútri.

A paradoxne sa teraz púšťaš do novej spolupráce s Taschkēn…

Áno. Treba ale povedať, že podobné veci som robila aj predtým, len to bolo vo väčšom rozsahu. Tiež treba poznamenať, že v minulosti by som sem už hodinu meškala.

Aj napriek tomu, že sa snažíš ubrať zo svojho diára, musí byť stále nafullovaný. Prečo si sa rozhodla pre Taschkēn, čo ťa presvedčilo?

Sú rôzne ponuky a áno, naozaj ich mám veľmi veľa. Ale aj toto je jedna z vecí, čo sa učím – hovoriť nie aj niektorým skvelým nápadom a pekným myšlienkam. Zistila som, že svet síce nespasím, ale pokiaľ si to viem pekne zadeliť, má to zmysel. Asi aj preto, že sama som v tomto ešte trošku “neprebudená”. Mám pocit, že čím viac sa do danej témy ponorím aktívne a vedome, o to skôr to zmením aj vo vlastnom živote.

Na druhej strane som dlho riešila, do čoho mám vlastne zbierať odpad, keď sa mi igelitka zdala ako jediná cesta. Viktor však objavil rozložiteľné plastové tašky, ktoré objednáva z internetu. Do nich dávame odpad. Ak idem na nákup a zabudnem tašku, tak zoberiem papierovú. Ale inak sa učím nosiť tieto používateľné “Taschkēn” tašky. Pamätám sa, že v Milujem Slovensko sme mali otázku, koľko igelitiek minie v priemere Slovák za rok. Myslím, že to bolo okolo 400. A veľa sa to nezmenilo, pretože o 2 roky sme túto otázku dostali zas a bolo to to isté. To by chcelo zmenu.

Neviem, či vieš, že Taschkēn ako prvý brand na Slovensku stransparentnil cenu svojich produktov. Je toto pre teba dôležité a chýba ti to (nielen) v oblasti módy?

Človek sa s tým často nestretne, pretože ľudia by sa zbláznili, ak by zistili reálne náklady na jedno tričko. Ak by malo jedno tričko zachovať ekologické pravidlá, ľudské práva a malo by sa vyrábať “kóšer”, cena by mala byť okolo 25 eur, ale predáva sa za 5 eur. Takže vieme, kde je asi problém, matematika nesedí, a preto to nikto nezverejňuje. Je to sympatické a myslím si, že čím viac toto bude niekto robiť, tým viac to bude ľuďom pripadať prirodzené a budú si to sami žiadať.

Ten tlak verejnosti má nejakú silu. Je to podnet pre ľudí, ako si možno veci vážiť viac. Teraz nám príde všetko samozrejmé. Nežime však v ilúzií, manufaktúrna výroba a ručná práca sa dostáva síce do popredia, ale je to logický vývoj toho, že prichádza robotizácia. Veľa vecí sa bude dať robiť rýchlo, a tak začína mať hodnotu human touch, ktorý ten robot v budúcnosti aj keď bude robiť akokoľvek dobre, nebude mať.

Teraz sa staneš ambasádorkou Taschkēn a navrhneš svoj vlastný dizajn potlače, ktorého kúpou sa podporí výsadba stromov na západnom Slovensku. Tešíš sa?

Ja som veľmi tvorivá, no sama si málokedy dávam na to príležitosť. Tak ako som si musela ilustrovať knižku alebo mame kresliť na Vianoce obrázok na želanie. Sú to pre mňa výzvy. Moja mama je výtvarníčka, takže verím, že to so mnou nie je márne, ale asi to nebude mať úroveň dizajnérov a umelcov na profesionálnej úrovni.

Čo sa týka módy, je nejaký crazy kúsok, ktorý si na sebe mala, nezabudnuteľná spomienka, či niečo, čo si už neoblečieš?

Najviac zážitkov mám asi z moderovania ceny Nadácie Tatra Banky za umenie. Okrem toho, že sa oceňuje umenie, ja som doslova nositeľom kategórie módne návrhárstvo. Vždy mám na sebe niečo od nejakého šikovného návrhára. A to sú často dobré úlety, ktoré ale milujem. Mala som raz krásne šaty od pána Hrču – ktoré boli tributom na už neexistujúcu Cvernovku. On našiel cverny a motúzy, z ktorých namotúzoval šaty, ktoré mali 18 kg. V tom som moderovala niekoľko hodín a chodiť s 18 kg bolo citeľné.

Žiješ zdravo, podporuješ lokálnych farmárov. Máš to takto aj v móde?

Samozrejme, že v prvom rade sa mi to musí páčiť. Niekedy mi je to ľúto, ak začína nejaká značka, ľudia začínajú vyrábať ručne, ale pokiaľ to považujem za nevkusné, nemôžem sa premôcť a kúpiť to. Ale musím sa priznať – mám vo svojom šatníku pár vecí od slovenských návrhárov na bežné nosenie. Sú to kúsky, ktoré ti naozaj dlho vydržia a nie sú vôbec drahé. Na konci roka som si robila poriadok vo veciach, bolo tam samozrejme aj oblečenie, tak som niečo posunula do Nosene.

Ak chceš aj ty pomôcť dobrej veci a šetriť našu prírodu, chyť si na eshope svoju novú „taschku“.

Najnovšie video