Patrik a Dominika putovali Slovenskom 29 dní a prešli takmer 800 kilometrov

  • Mladý pár sa rozhodol premeniť sny na skutočnosť
  • Spoločne prešli Cestu hrdinov SNP
pap
archív:Patrik Slanina
  • Mladý pár sa rozhodol premeniť sny na skutočnosť
  • Spoločne prešli Cestu hrdinov SNP

Patrik Slanina je mladý chalan z Bratislavy, ktorý mal už dlhšiu dobu v hlave celkom nevšedný cieľ. Chcel sa vydať na najdlhšiu turistickú magistrálu – cestu SNP. Aj keď si tento sen plánoval splniť už roky, vždy mu niečo prišlo do cesty a skazilo plány.

„Nemal som parťáka, buď nebol čas, alebo chuť. Až keď som spoznal Dominiku, moju priateľku (o chvíľku ženu), zrazu som okrem lásky našiel aj priateľa, podobného blázna ako som ja. Človeka, čo sa nebojí výziev, svet vidí skôr pozitívne a nadchne sa aj pre maličkosť,“ povedal Patrik pre Startitup.

Keď Dominike povedal, čo má v pláne, aj keď presne nevedela o čo ide, ihneď súhlasila a spoločne začali plánovať cestu. V prenajatom byte si na celú jednu stenu natiahli turistickú mapu Slovenska, do ktorej zakreslovali dôležité body – miesta na prespanie, počet kilometrov za deň a podobne. To boli prípravy turistického typu, čo sa týka technického, mali čo to načítané zo stránky venujúcej sa samotnej ceste.

Neskôr si spoločne sadli za stôl, chytili pero a papier a spísali zoznam potrebných vecí. Potom ich preriedili len na tie nevyhnutné a nakoniec len na tie, bez ktorých by nemali šancu prežiť. Aj tak toho mali podľa Patrikových slov viac ako dosť- cez samonafukovacie karimatky či kvalitné spacáky, až po otvarák na konzervy.

Prejsť stovky kilometrov po vlastných vyžaduje nielen dobrú fyzickú kondíciu, ale aj tú psychickú. Aj podľa Patrika všetko je to len v hlave, o myslení a poznaní seba samého z vnútornej stránky. Predsa len, fyzické telo je silné, vo vybičovaných situáciach dokáže divy. No keď zlyhá hlava, človek sa zlomí a všetko je stratené.

V určitý čas kríza doľahla aj na Patrika, kedy si začal myslieť, že výpravu ani nedokončia. „Možno to bude znieť komicky, no ja som mal krízu hneď druhý deň. Veľkú krízu, aj keď som na sebe nedal nič poznať. Všetko to na mňa zrazu doľahlo. Stál som na rozhľadni Čierna hora za Svidníkom.

Pozoroval som, ako Slnko zapadá za husté lesy všade navôkol a v hlave mi vybuchovali myšlienky o tom, že to nemáme šancu zvládnuť, že máme pred sebou ešte mesiac šliapania, stovky kilometrov, nepoznaný terén a vrtochy počasia.“

Na druhý deň našťastie zlé pocity opadli a podľa Patirkových slov bol po zvyšok cesty len šťastný a spokojný. Druhá kríza však bola o niečo vážnejšia. Dominika si po asi 6 dňoch cesty natiahla postranný kolenný väz a zostupy z kopcov preto boli skoro nereálne.

 „No moja priateľka je najväčší bojovník akého poznám a cez bolesť pot a niekedy aj slzy to všetko prekonala. Po približne 2 týždňoch sa kolenu polepšilo a už jej nerobilo problémy.“

Čo však Patrik považuje za najkrajšiu vec, ktorú zažil na tejto neľahkej ceste? Podľa jeho slov to bol predovšetkým presun z jednej, uponáhľanej reality do úplne inej, pokojnej.

„Zrazu sme sa nemuseli ponáhľať do práce, riešiť svetské problémy či stresovať pre blbosti. Boli sme v lese, našou povinnosťou bolo kráčať, dávať pozor na značky, zohnať si nejaké jedlo a vybaviť aký-taký nocľah. Všetko primitívne veci, no spoločne tvorili neopakovateľný pocit slobody a krásu žitia bez zbytočných trápení.„

Kapitolou samou o sebe bol aj samotný príchod z výpravy naspäť do Bratislavy.

„Nepáčilo sa mi prebudenie do reality všedných dní, keď som na bratislavskom Kamzíku vyšiel z lesa a hneď som schytal z okna čierneho BMW pár šťavnatých poučných rád o tom, ako nemá vandrák zavadzať na ceste pre autá. Ak by chcel niekto vedieť viac o našich radostiach a strastiach, napísal som cestopis, ktorý editujem pod mojím menom Patrik Slanina.“

Patrik určite patrí medzi Slovákov, ktorí už „pobehali“ kus našej krajiny a boli na miestach, o ktorých možno väčšina ľudí ani netuší, že existujú. Predsa len, Slovensko má neskutočne veľký turistický potenciál, žiaľ, absolútne nevyužitý. Dokonca mnoho Slovákov pozná len Tatry. Pritom Slovensko je tak krásna a turisticky bohatá krajina, že človeku je jeden život málo, aby to celé obsiahol. Patrik si tu však už stihol nájsť pár obľúbených miest.

„Top miesto je pre mňa okolie Skaliska v ľudoprázdnych Volovských vrchoch. Pod skalným vrchom (Skalisko) sa nachádza chata Volovec, ktorá je akoby vystrihnutá z filmu “S tebou mne baví svet”. Skalisko ponúka nádherné kruhové výhľady na všetky svetové strany. Ak máte šťastie a ocitnete sa nad oblakmi, zažijete niečo, čo sa nedá opísať, to treba jednoducho zažiť.“

Čo sa týka ďalších turistických plánov mladého páru, v merítku už majú takzvanú Rudnú magistrálu, ktorá sa ťahá od Zlatých Moraviec až po vrch Stolica v pohorí Muránska Planina. Nebránia sa však ani zopakovaniu si cesty SNP, tentokrát už so synom. Viac krásnych fotiek Slovenska z Patrikovho objektívu nájdeš tu.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech