Viac ako polovica bratislavskej MHD má Wi-Fi. S pohodlím a dochvíľnosťou to také ružové nie je

Zlé hlasy hovoria, že bratislavská MHD je ako smrť, nikdy nevieš kedy príde. Niet pochýb, že na našej verejnej doprave by sme vedeli nájsť hneď niekoľko chybičiek krásy či funkčnosti, ktoré nás odrádzajú využívať tento pomerne ekologický spôsob mestskej prepravy.

Zatiaľ čo v zahraničí už pomaly testujú autonómne autobusy bez vodičov, my sa dostávame do bodu, kedy môžeme mať k dispozícii zadarmo wi-fi pripojenie, a teda internet na základné surfovanie na internete. Po novom by sa v uliciach Bratislavy malo každý deň objaviť až 266 vozidiel s Wi-Fi, čo predstavuje približne 50 % vozového parku.

„Bratislavčania budú môcť čas cestovania využiť nielen na obdivovanie mesta alebo svojich spolucestujúcich, ale aj na to, na čo internet človek potrebuje. To znamená, na vybavenie si pošty, platobných príkazov, resp. získanie informácií,“ skonštatoval Nesrovnal pre hnonline.sk.

Takže keď už budeš mať dosť stalkovania toho podivného uja pred tebou, môžeš sa pustiť do rýchlostne obmedzeného surfovania na internete, ale zato zadarmo. O bezpečnosti platenia účtov počas pripojenia na verejnú sieť ani nehovoriac.

DPB nainštaloval ešte v minulosti wi-fi pripojenie do 48 autobusov, kde sa mesačne eviduje 390-tisíc pripojení. Aktuálne sa zavádza wi-fi do 50 autobusov a do 60 nových električiek. Zároveň dodávka 90 nových autobusov a 18 nových elektrobusov už je vybavených wi-fi pripojením priamo od výrobcu. Ďalšie smart projekty, ako je platba za lístok platobnou kartou alebo nový web mesta a dopravného podniku, majú byť predstavené v najbližšom čase.

Aj keď bezplatné internetové pripojenie s kolísajúcou rýchlosťou je lepšie ako dostať drátom do oka, mnohí MHD-čkari by si vedeli predstaviť aj prínosnejšie vylepšenia. Predsa len, internet zadarmo by sa hodil už na samotných zastávkach MHD, keďže nadväznosť spojov a ich príchod načas je len zbožným prianím mnohých z nás.

Kapitolou samou o sebe je jazdenie po bratislavských tankodromoch, ktoré zvyknú nazývať aj cestami, či kaskadérske šoférske umenie niektorých vodičov MHD. Zážitok vie následne dokonale podčiarknuť vždy prítomná špina a teploty, v ktorých sa nezahreješ ani s termoforom pod tričkom.

Dá sa povedať, že ide o pekné gesto Dopravného podniku, ktorého táto služba koniec koncov nič nestojí, keďže všetko hradí operátor. Sú tu však stále veci, ktoré by si zaslúžili viac pozornosti, aby cestovanie verejnou dopravou nebolo len ďalším útokom na pohodlie cestujúcich ale spôsobom prepravy, ktorý sa človek naozaj nebojí využiť.