Macronov „jadrový dáždnik“ nahneval Rusov. Lavrov označil slová francúzskeho prezidenta za hrozbu
- Minister zahraničia Sergej Lavrov označil Macronove vyjadrenia za hrozbu pre Rusko
- Hovorca Kremľa podporil vyjadrenie amerického ministra zahraničia Marka Rubia
- Minister zahraničia Sergej Lavrov označil Macronove vyjadrenia za hrozbu pre Rusko
- Hovorca Kremľa podporil vyjadrenie amerického ministra zahraničia Marka Rubia
Za hrozbu pre Rusko označil dnes ruský minister zahraničia Sergej Lavrov slová francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý v stredu v prejave k národu okrem iného povedal, že začne debatu o rozšírení francúzskeho jadrového dáždnika na spojencov v Európe.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vystúpenie šéfa Elyzejského paláca označil za vysoko konfrontačnú a jadrovú rétoriku. Obaja ruskí činitelia pritom odmietli možnosť rozmiestnenia európskych vojakov po prípadnom prímerí na Ukrajine, ktorá sa už tri roky bráni ruskej vojenskej agresii. Vyplýva to zo správ ruskej štátnej agentúry TASS.
Nedávne prehodnotenie politiky Spojených štátov voči Rusku a Ukrajine zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa viedlo podľa agentúry Reuters u európskych predstaviteľov k obavám, že sa Washington obracia k Európe chrbtom.
Macron v stredajšom prejave k národu vyhlásil, že Rusko je hrozbou pre Európu aj Francúzsko, ruská vojna proti Ukrajine už je podľa neho globálnym konfliktom a povedal, že začne debatu o rozšírení francúzskeho jadrového dáždnika na spojencov v Európe. Dodal, že Francúzsko usporiada budúci týždeň stretnutie šéfov armád tých európskych krajín, ktoré sú pripravené zaručiť Ukrajine mier.
Napätie medzi Ruskom a Západom rastie
„Samozrejme, je to hrozba voči Rusku. Pokiaľ nás (Macron) považuje za hrozbu, zvolá schôdzku náčelníkov generálnych štábov európskych krajín a Británie, hovorí o tom, že je potrebné sa pripraviť na použitie jadrových zbraní proti Rusku, je to, samozrejme, hrozba,“ uviedol dnes Lavrov. Reč francúzskeho prezidenta podľa neho vytvára dojem, že „Francúzsko sa usiluje o pokračovanie vojny“.
Západné krajiny vrátane Francúzska a Spojených štátov sa v roku 2022 postavili na stranu Ruskom napadnutej Ukrajiny, okrem iného podporu v podobe dodávok zbraní a na Rusko kvôli jeho agresii uvalili sankcie.
Paríž už skôr uviedol, že je pripravený zvážiť vyslanie vojakov na Ukrajinu, ktorí by mali zabezpečiť dodržiavanie prípadnej mierovej dohody. Z Ruska už skôr zaznelo, že prítomnosť akýchkoľvek jednotiek z krajín NATO by bola pre Moskvu neprijateľná, podotkol Reuters.
„Nevidíme priestor pre kompromisy,“ vyhlásil podľa TASS Lavrov. Peskov dnes povedal, že názor Moskvy na možnú prítomnosť európskych jednotiek po prímerí je zrejmý. „V skutočnosti hovoríme o konfrontačnom nasadení určitého pominuteľného kontinentu,“ povedal hovorca Kremľa. Moskva to naďalej považuje na neprijateľné, napísal TASS.
Zástupná vojna medzi veľmocami
Hovorca Kremľa dnes naopak súhlasil so stredajším vyjadrením amerického ministra zahraničia Marka Rubia, ktorý v rozhovore so stanicou Fox News označil boje na Ukrajine za „zástupnú vojnu“ medzi USA a Ruskom.
„Úprimne, je to zástupná vojna medzi jadrovými mocnosťami – USA, ktoré pomáhajú Ukrajine, a Ruskom. A musí skončiť,“ povedal šéf americkej diplomacie.
„Súhlasíme s tým. Hovorili sme to opakovane. Povedali sme, že to je v skutočnosti konflikt medzi Ruskom a kolektívnym Západom. A hlavnou krajinou kolektívneho Západu sú Spojené štáty,“ reagoval Peskov. „A súhlasíme, že je čas zastaviť tento konflikt a vojnu,“ dodal hovorca Kremľa.
Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroj: ČTK