„Máme niekoľko týždňov, aby sme tomu zabránili“: Ak sa Hormuz neotvorí, môže prísť hladová kríza, varuje OSN

Varovanie Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo prichádza v čase, keď sa pozornosť sveta sústreďuje najmä na ropu, plyn a ceny energií. Hormuzský prieliv je však dôležitý aj pre inú komoditu, bez ktorej sa farmári nezaobídu. Podľa agentúry AFP ním za bežných okolností prechádza približne tretina svetových hnojív. Ak zostane obchod cez túto trasu priškrtený, dôsledky sa nemusia prejaviť okamžite, ale môžu zasiahnuť úrodu a ceny potravín v nasledujúcich mesiacoch.

Irán podľa agentúry AFP drží strategickú vodnú cestu v blokáde ako reakciu na vojnu, ktorú 28. februára začali Spojené štáty a Izrael. Prerušený obchod s hnojivami prichádza v období, keď viaceré krajiny bojujú s časom pred koncom výsadbovej sezóny. Preto OSN hovorí o naliehavosti, ktorá presahuje bežnú diplomaciu.

Kríza môže prísť s oneskorením

Podľa denníka Politico môže uzavretie Hormuzského prielivu vyvolať vážnu globálnu krízu cien potravín v horizonte šiestich až dvanástich mesiacov, ak vlády nezačnú konať rýchlo. Rozhodnutia, ktoré dnes robia farmári a štáty pri hnojivách, dovoze, financovaní a výbere plodín, určia, či ceny potravín vystrelia koncom tohto roka alebo začiatkom roka 2027.

Hlavný ekonóm FAO Maximo Torero podľa denníka Politico vyzval vlády, aby začali vážne premýšľať nad tým, ako zvýšiť odolnosť krajín voči tomuto šoku. Povedal, že treba „začať vážne uvažovať o tom, ako zvýšiť absorpčnú kapacitu krajín, ako posilniť ich odolnosť voči tomuto priškrteniu, aby sme začali minimalizovať možné dosahy“.

Mechanizmus krízy je pomerne jednoduchý. Najskôr zdražie energia, potom hnojivá, následne osivá. Farmári môžu použiť menej hnojív alebo zasiať menej vhodné plodiny. Výsledkom bývajú nižšie výnosy, vyššie ceny komodít a napokon potravinová inflácia, ktorú pocítia zákazníci v obchodoch.

zdroj: TASR/AP

Najviac ohrozené sú chudobnejšie krajiny

FAO už podľa denníka Politico zaznamenala varovný signál. Index cien potravín FAO rástol v apríli tretí mesiac po sebe. K rastu prispeli vysoké náklady na energiu a narušenia spojené s konfliktom na Blízkom východe. Najzraniteľnejšie sú chudobnejšie krajiny v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike, kde si mnoho ľudí už dnes ťažko zabezpečuje dostatok jedla.

Podľa OSN je problém v tom, že mnohé z týchto štátov tradične nakupujú dusíkaté hnojivá z Blízkeho východu. Ak sa hnojivá nedostanú k farmárom včas, nejde iba o obchodný výpadok. Ide o priamy zásah do schopnosti dopestovať dostatok potravín. Jorge Moreira da Silva, výkonný riaditeľ Úradu OSN pre projektové služby a šéf pracovnej skupiny, pre agentúru AFP varoval, že svet má len krátke okno na zásah.

Uviedol, že „máme pred sebou niekoľko týždňov, aby sme zabránili tomu, čo bude pravdepodobne masívna humanitárna kríza“. Dodal aj varovanie, že kríza môže uvrhnúť ďalších 45 miliónov ľudí do hladu a hladovania.

OSN žiada priechod aspoň pre hnojivá

Generálny tajomník OSN vytvoril podľa agentúry AFP pracovnú skupinu v marci. Jej cieľom je pripraviť mechanizmus, ktorý by umožnil prepravu hnojív a súvisiacich surovín cez prieliv. Ide najmä o amoniak, síru a močovinu. Moreira da Silva tvrdí, že OSN by vedela mechanizmus spustiť do siedmich dní. Aj keby sa však prieliv otvoril okamžite, návrat k normálu by trval tri až štyri mesiace.

OSN preto žiada vlády, aby hľadali alternatívne obchodné trasy, neobmedzovali vývoz a chránili humanitárne potravinové toky pred obchodnými zákazmi. Moreira da Silva hovorí, že na odvrátenie krízy by stačilo, aby prielivom denne prešlo v priemere päť lodí s hnojivami a potrebnými surovinami.

Podľa neho chýba najmä politická vôľa. Pre agentúru AFP zdôraznil, že „nemôžeme odkladať to, čo je možné urobiť, a to, čo je naliehavé urobiť, teda nechať hnojivá prejsť prielivom a tým znížiť riziko masívnej potravinovej neistoty na globálnej úrovni“.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie